Periphery – Periphery

Skôr ako sa vyjadrím k samotnému albumu, rád by som čo to napísal o histórii tejto relatívne mladej kapely. Založil ju v roku 2005 gitarový samouk Misha Mansoor, spočiatku išlo o sólový projekt s názvom Bulb. Mansoor vychádzal z nu-metalu, do ktorého pridával polyrytmy a gitarové vyhrávky na štýl Sikth. Postupom času si vytvoril vďaka rôznym fórám enormnú základňu internetových fanúšikov a netrvalo dlho kým sa z jednočlenného projektu stala plnohodnotná a ostro sledovaná kapela, ktorú momentálne tvoria okrem Mansoora Alex Bois a Jake Bowen na gitarách (áno, títo magori majú tri gitary), Tom Murphy na base, Matt Halpern na bicích a Spencer Sotelo ako vokalista. Za zmienku stojí, že Periphery stoja za vznikom momentálne veľmi používaného výrazu djent (odvodený z djun, čo je americké citoslovce pre zvuk ktorý vydáva najhrubšia struna na osemstrunnej gitare) označujúceho polyrytmickú gitarovú hudbu.
Toľko na úvod, a teraz poďme spoločne preskúmať, čo pre nás títo nadaní mladíci pripravili na svojom dlho očakávanom debute. Otázne bolo najmä to, čím môže tento počin prekvapiť, album totiž obsahuje 12 piesni, z toho skoro všetky boli už predtým nahrané bez vokálu a voľne stiahnuteľné. Ja osobne ako mnohí iný som bol teda viac zvedavý na formu ako na obsah.
A na moju veľkú radosť, spolok okolo Mansoora nesklamal a nebojím sa povedať, že po zvukovej stránke sa im podarilo niečo revolučné. Tak brutálny, moderný a pritom neskutočne organický zvuk som ešte nepočul. Piesne dostali nový háv, sú precítenejšie, niektoré riffy sú rýchlejšie, niektoré pomalšie (najmä piesni Letter Experiment to spomalenie neskutočne prospelo) a hlavne medzi piesne dali príjemne medzihry obsahujúce elektronické alebo ambientné pasáže, čo je aspoň podľa mňa vkusné osvieženie materiálu.
Album sa počúva plynulo, dojem nekazia takmer žiadne rušivé vplyvy alebo monotónne pasáže. Výkony muzikantov ani nekomentujem, nie nadarmo sa o Periphery momentálne hovorí ako o jednej z najvplyvnejších kapiel posledného obdobia. Mansoor je bez debát zvukový génius.
Dosť však bolo vychvaľovania, predsa len ide o debut, takže nech je akýkoľvek úžasný, dokonalý nie je. A môj osobný názor je, že od dokonalosti ho odďaľuje najmä vokál. Nejde len o to, že mne subjektívne emoidný prejav Spencera Sotela nesedí, ale v nemálo pasážiach je veľmi očividné, že vokál bol robený do tých piesní oveľa neskôr ako vznikli. A výsledný pocit je potom veľmi zmiešaný.
Ďalšou vecou, ktorá uškodila kapele, je fakt že album je ľudovo povedané „zliepanec“. Piesne nenadväzujú, nie je v tom žiadny väčší zmysel a ani poriadok. Som však presvedčený, že ďalším albumom sa tento problém vytratí.
Suma sumarum však ide o výnimočný počin, dalo by sa povedať že o prirodzenú fúziu medzi technikou hrania a podmanivou atmosférou. Nebojím sa povedať, že táto kapela ma veľkú budúcnosť pred sebou a neuveriteľný hudobný potenciál. Kvôli pár chybám na kráse a asi dvom menej zaujímavým piesňam dávam teda 8/10. Odporúčam vypočuť. Periphery, love that shit!

Lineup:

  • Spencer Sotelo — lead vocals
  • Misha „Bulb“ Mansoor — guitar, programming, producer
  • Tom Murphy — bass, backing vocals
  • Alex Bois — guitar, backing vocals
  • Matt Halpern — drums, percussion
  • Jake Bowen — guitar, programming

 

Tracklist:

  1. „Insomnia“
  2. „The Walk“
  3. „Letter Experiment“
  4. „Jetpacks Was Yes!“
  5. „Light“
  6. „All New Materials“
  7. „Buttersnips“
  8. „Icarus Lives!“
  9. „Totla Mad“
  10. „Ow My Feelings“
  11. „Zyglrox“
  12. „Racecar“

 

Hodnotenie: 5

2 thoughts on “Periphery – Periphery”

Pridaj komentár