Helloween – Wals of the Jericho

HwojKrátko po vydaní prvého EP Helloween, ktoré ako som spomínal bolo akousi generálkou k debutovému albumu, vydávajú títo sympatický Nemci aj svoj debutový album. Hovoríme samozrejme o albume Wals of Jericho, ktorý po nahratí zaznamenal veľký úspech. Nahrávka nadväzuje na dané EP a predvedie vám kapelu v plnej kráse. Zvuk je síce poplatný dobe, ale pekne zapadá do atmosféry albumu. Kai sa síce vyjadroval, že v tom období ešte nevedel moc dobre spievať, ale pod. ako som spomínal pri debutovom EP myslím si, že jeho spev sa do týchto skladieb hodí určite viac ako spev jeho dvoch nástupcov.

Začneme pekne od začiatku. Hneď po vložení CD do prehrávača, budete počuť starú známu melódiu „happy happy helloween“ hranú na takých kvázi „jerišských trúbkach“ (s najväčšou pravdepodobnosťou sú to synťáky) a potom  na vás zaútočí jeden doslova legendárny helloweensky hit Ride the Sky. Rýchlosť, agresivita miešaná s krásnou melódiou a k tomu Kaiov ako Česi hovoria „ječák“ z nej robia jednoznačne song, ktorý sa zaradí k najdôležitejším skladbám v ich kariére.

V podobnom duchu sa nesie aj ďalší Reptaile. Ale tu už vidno postupnú zmenu tváre kapely na tzv. hapy metal štýl – text opisuje príšeru, ktorá útočí zo záchodov na obchodníkov, ktorí potrebujú onanovať na záchode. Chápem, že niektorí ľudia majú radi podobné úlety, ale ja osobne skôr preferujem texty typu Victim of Fate alebo ich hymnu Cry for Freedom.

Nasledujúci Gurdian vás zaujme zrejme najvyššie položeným spevom. Niekoľko zmien rytmov tesne pred sólom a počas sóla vám zaručí to, že pri nej nebudete trpieť nudou. Jej autorstvo si pripisuje Kaiov kolega Weitkath. Vidno, že čo sa týka skladania tak v ničom nezaostáva za samotným Kaiom.

Phantoms of Death je opäť s dielne Kaia a po záverečnej skladbe je to druhá najdlhšia pieseň na Cd. Obsahuje snáď najviac zmien rytmov zo všetkých skladieb na tomto albume(žeby inšpirácia Iron Maiden). Pre mňa jedna z top skladieb albumu.

Metal Invaders vám predvedú celý arzenál zbraní od jagavých mečov, až po zbrane hromadného ničenia v besnom dupote svojich cválajúcich ohnivých koní.

V ďalšej Gogar si zopakujeme niečo podobné ako u Reptile. Textovo ide tento krát o tématiku hráča závislého na automatoch. Nie je to opäť úlet ako Reptile, ale mám radšej trochu iné skladby. V sóle budete počuť aj melódiu z In the Hall of the Mountain King, od Edvarda Griega, ktorá bola použitá aj v sóle k Keeper of the Seven Keys a  Kai ju doteraz používa ako predohru pri hraní veci ako Future World a podobne.

Niečo ako osmička Heavy Metal (Is The Law). Je to jedno z najkrajších vyjadrení lásky k heavy metalu, aké poznám (Heavy metal je zákon, ktorý nás všetkých spája. Zákon, ktorý zničí zem a peklo. Heavy metal nemôže byť porazený, žiadnou dynastiou. My sme kúzelníci, bojujúci s naším kúzlom.). Keď som prvý krát počul túto skladbu uvedomil som si, odkiaľ vlastne pochádza pokrik Heaaaaaaaavy metal. Skladba ma síce taký „koncertový nádych“, ale je nahraná v štúdiu a tie hlasy sú len komparzisti.

A na záver príde vrchol albumu, najdlhšia skladba – How Many Tears. Túto skladbu pôvodne zložil Weiki pre svoju kapelu Powerfool. Pôvodne sa volala Sea of Fears a bola baladou, ale chlapci v tomto období zrejme o nejaké balady nemali záujem, tak vďaka tomu do nej pridali extrémne rýchle tempo bicích a niekoľko ďalších zmien. Túto skladbu často hrávali „tekvice“ na koncertoch. Spomalenie v polke skladby a potom opätovný prechod do rýchleho tempa vedelo pekne burcovať fanúšikov na koncertoch. Na koncertoch sa objavovala aj počas neskoršej Derisovej éry, no ale musím povedať, že Andiho spev nikdy nedosiahol Kaiove kvality (a to pri tom nie som odporca Andiho Derisa), hlavne jeho pokusy o záverečný vysoký tón vyzneli až smiešne.

Tak máme tu posledný album z pred Keeperovskej éry. Mladícka dravosť a nasadenie kapely dosiahlo svoj vrchol. Ďalšie albumy, napriek svojej nespornej kvalite už nikdy nebudú znieť tak rýchlo, tak tvrdo a samotní Helloweeni prejdú na štýl, pod ktorými ich poznáme, až do dnešných čias, tzv. ,,happy metal“.

Lineup:

  • Kai Hansen – Spev, Gitary
  • Michael Weikath – Gitary
  • Markus Groskopf – Basa
  • Ingo Schwichtenberg (R.I.P. 1995) – Bicie

Tracklist:

  1. Walls of Jericho
  2. Ride the Sky
  3. Reptile
  4. Guardians
  5. Phantoms of Death
  6. Metal Invaders
  7. Gorgar
  8. Heavy Metal (Is the Law)
  9. How Many Tears

Hodnotenie: 6

 

 

Pridaj komentár