Rammstein, Deathstars – 6.11.2011 Bratislava, Štadión Ondreja Nepelu

Po strastiach spôsobených stratou vstupenky a zháňaním druhej a dlhom čakaní prišiel deň, na ktorý som sa dlho tešil viac ako na iné dni. A verím, že so mnou aj mnoho ďalších ľudí, ktorí sa chystali 6. novembra na zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave, kde mal byť v tomto čase koncert kapely Rammstein. A bol to koncert s veľkým K, ale o tom hádam radšej postupne pekne po poriadku.

Miesto činu
Štadión Ondreja Nepelu prešiel v poslednom čase rekonštrukciou a to predovšetkým kvôli majstrovstvám sveta v hokeji. Súčasťou rekonštrukcie však boli aj úpravy, ktoré halu prispôsobili takýmto koncertom. Malo sa to prejaviť predovšetkým v dobrej akustike a podľa môjho názoru sa to aj podarilo. Zvuk Rammsteinu, ale aj ich predkapely Deathstars bol výborný. Trochu ma zarazila pomerne malá veľkosť haly. Jasné, na ligový hokej je hala skvelá, na občasné medzištátne zápasy takisto, ale trúfam si vyhlásiť, že Rammstein by dokázali vypredať aj na Slovensku oveľa väčší priestor. A to hlavne plochu pod pódiom, pretože určite mnohí z tých, čo sedeli na tribúnach by boli radšej pri nás priamo v ohnisku kotla na ploche. Ľadová plocha na hokej má však svoje miery a tak sa to samozrejme ani inak vyriešiť nedalo. Keďže sme do haly vstúpili v dostatočnom predstihu, mal som dosť času všetko si poobzerať. Hala pôsobí zvnútra vcelku útulným dojmom, akurát trochu ma miatla škaredá kovová konštrukcia zavesená na strope. Vravel som si, že to je divné, že do novej haly umiestnili takú podivnosť… to som ešte netušil jej skutočný zmysel. Pokiaľ ide o ľudí zabezpečujúcich kontrolu lístkov a pomoc fanúšikom, tak z toho, čo som videl, spravili na mňa dobrý dojem. Boli milí, slušní, riešili problémy s lístami… proste tak, ako to má byť.
Dav postupne rástol a tesne pred ôsmou bola plocha pod pódiom plná. Tribúny sa priebežne zapĺňali aj počas hrania predkapely. Pár minút pred ôsmou začal dav najprv nervózne bzučať, postupne sa tento zvuk zmenil na hučanie a keď presne o ôsmej zhasli svetlá a ozvali sa prvé zvuky z pódia, zavládli výkriky nadšenia.

Predpeklie
S úderom ôsmej nastúpila na pódium predkapela Deathstars – švédska goticko-metalová päťka. Prvými piesňami roztlieskali publikum a postupne všetkých rozohrievali na hlavné dejstvo, ktoré bolo pripravené po nich. Na pódium nastúpili vo svojich typických „polouniformách“ a rozpútali svoju šou. Úlohu predkapely si zastali viac než dôstojne, boli výborní a určite si získali veľa nových fanúšikov. Ich krátky program trval zhruba 40 minút, primálo na to aby niekoho otrávili, dosť na to, aby všetkých zahriali a zase málo pre tých, ktorým sa ich koncert zapáčil. Za tento čas predviedli novšie piesne, ale aj niekoľko kúskov zo starších albumov. Musím priznať, že až do tohto koncertu som ich viacmenej ignoroval, ich prvý album vydaný asi 10 rokov dozadu sa mi nepáčil a nevšimol som si, že medzičasom mierne upravili svoj štýl a momentálne sú aspoň pre mňa veľmi zaujímavou kapelou.

Po ich rozlúčke nastúpila na pódium menšia armáda technikov a v rýchlosti rozbehli posledné úpravy pre kapelu, kvôli ktorej sme všetci v hale boli. Posledné prípravy trvali asi 20 minút, počas ktorých dav reagoval na každý úder na struny alebo na bicie, ktoré za oponou niekto záhadný zapájal a ladil. Dav sa niekoľkokrát pokúsil vyvolať kapelu, každý čakal, či sa spoza opony nevynorí známa hlava, ruka alebo iná časť tela niektorého z členov kapely, ale ten správny moment ešte len mal prísť… a po chvíľach netrpezlivého čakania aj prišiel.

Peklo
Keď znova zhasli svetlá v hale, zostala nasvietená iba konštrukcia na strope, ktorá sa zrazu začala spúšťať nad naše hlavy. Konštrukcia klesala a viacerí sme zostali trochu v pomykove, pretože to vyzeralo, že ani nad nami nezastaví. To však samozrejme nenastalo, konštrukcia sa zasekla asi 1-2 metre nad nami a zostala visieť ako akási lávka na vyslúžilej ponorke, či vojnovej lodi alebo v starej továrni. Kým sa všetci prítomní stihli spamätať, za temných zvukov sa spoza našich chrbtov vynorili vo dverách zamaskované postavy. Prvá s pochodňou a za ňou ďalšie, medzi nimi jedna s vlajkou Rammstein, ďalšia so slovenskou vlajkou… a za nadšených ovácií sa kapela ponad nás po spustenej lávke presunula na pódium. Príchod bol pôsobivý a nadšenie publika dávalo najavo, že nielen mne sa to páčilo. Prvé skladby Sonne a Amerika nás rozospievali a dalo by sa povedať, že dostali do varu. Po nich pokračovala obrovská šou a nezameniteľná hudba kapely. Kapela nesklamala, učinila za dosť svojej povesti a publikum sa bavilo nielen hudbou s výborným zvukom, ale aj priam divadelným predstavením. Keď vzplanuli prvé ohnivé stĺpy, napadlo mi, ako sa asi cítia fanúšikovia v prvom rade… pretože ja som stál asi 15 metrov od pódia a ovanula ma celkom silná horúčava. Hlavnými predstaviteľmi „hereckých“ kúskov boli samozrejme spevák Till Lindemann a ani trochu za ním nezaostával klávesák Christian Flake Lorenz. Ten sa počas koncertu varil v hrnci, hral submisívneho otroka na vodítku, plavil sa na rukách publika v nafukovacom člne pod slovenskou vlajkou vo svojich rukách… a tak ďalej. Nečudo, že práve on je po spevákovi veľmi populárny medzi fanúšikmi kapely. Skladbu Bück Dich a zopár ďalších predviedli Rammstein na maličkom pódiu na opačnej strane lávky, takže si ich zblízka mohli vychutnať aj fanúšikovia ďalej od pódia, pri Pussy nás spevák osviežil „paľbou“ peny z dela v tvare obrovského penisu, v ktorom sedel, proste okrem výbornej hudby sme si mohli užiť aj nezameniteľný vizuálny prejav kapely.

Rammstein predviedli zbierku svojich snáď všeobecne najznámejších piesní, ich koncert trval 2 hodiny vrátane prídavkov a za tento čas sa nám predviedli vo výbornej forme. Kedysi som čítal komentár k ich dávnejšiemu koncertu v Bratislave, kde sa písalo o tom, že naše publikum ich prijalo vlažne a že celkovo ich prvý koncert u nás nevyšiel. To sa o tomto ich návrate v žiadnom prípade nedá povedať. Koncert bol skvelý a reakcie publika boli k tomu adekvátne. Už z krčmových a bulvárnych šumov pred koncertom o tom, že k nám doviezli viac ako 30 kamiónov techniky a nakúpili pre nás 2000 litrov benzínu sa dalo vydedukovať, že si na svojom výkone dali záležať a myslím, že nikto z ich fanúšikov neodchádzal z koncertu sklamaný. Samotná kapela zanechala u mňa veľmi sympatický dojem a keby som mal možnosť, rád by som im za tento koncert osobne poďakoval. Ak sa k nám niekedy ešte vrátia a ja budem môcť, určite nebudem váhať a pobežím si kúpiť lístok medzi prvými.

Pridaj komentár