Unisonic – Unisonic

Medzi moje najväčšie prekvapenia tento rok v oblasti rockovej muziky patrí album kapely Unisonic, ktorý túžobne očakávali mnohí melodici. Priznám sa, že človeka menom Michael Kiske moc neobľubujem a jeho spojenie s bývalým parťákom Kaiom Hansenom som považoval za akýsi reklamný ťah pre lákanie ľudí na koncerty. No po vypočutí albumu som zmenil názor o 180 stupňov. Podobne ako Michael, ktorý už vo vyjadreniach zaujal oveľa zmierlivejší postoj k metalovej scéne, taktiež priznáva, že sa v mnohom mýlil (škoda, že na to prišiel až teraz).

Samotnému albumu predchádzalo vydanie 4 skladbového EP, kde ste si mali možnosť vypočuť 2 skladby, ktoré sa neskôr objavili aj na albume a demoverziu pripravovanej skladby Souls Alive. O niekoľko týždňov na to uzrel svetlo sveta aj samotný debut.

K nemu musím povedať, že členom kapely sa podarilo vytvoriť pre Michaela muziku, ktorou dokáže osloviť široké rockové publikum. Samozrejme nejde o žiadny rýchly speed metal v štýle legendárnych Keeperov, ale myslím, že to po vyjadreniach Michaela Kiskeho alebo po vzhliadnutí obsadenia kapely málokto čakal. Michael sa taktiež nešplhá do extrémnych výšok ako za mlada, ale hlasové polohy na albume mu neskutočne svedčia.

Dôkazom môjho tvrdenia sú skladby ako napríklad Never too Late alebo zrejme najrýchlejší kúsok na albume We Rise. Musím povedať, že refrén tejto druhej skladby dokáže pohladiť srdcia všetkých melodikov.

V piesni s poradovým číslom 9 v refréne začujete aj hlasy ostatných členov kapely, čo spolu s nádherným melodickým motívom len potvrdzuje vyššie spomenuté tvrdenia.

A na koniec by som si dovolil spomenúť aj záverečnú skladbu albumu No One Ever Sees Me. Musím povedať, že niečo tak krásne som už dlho nepočul. Krásny, priam až orchestrálny motív, ktorý sa nesie celou skladbou a hlavne Kiskeho prenádherný spev.

Ostatné skladby v ničom nezaostávajú a ako celok u mňa tvoria jednoznačného kandidáta na album roka.

Bonusom nachádzajúcim sa na limitovanej edícii bola skladba Over The Rainbow (ktorú pre album nezložil nikto iný ako Kai Hansen). Ide o krásny melodický heavy metal, aký dokáže zložiť iba niekto ako Kai. Dúfam, že napriek tomu, že je to iba bonus, zaznie občas aj na živo.

Skladbu The morning after, ktorá bola bonusom pre japonský trh som nemal možnosť počuť, takže sa k nej nevyjadrím.

Na záver len toľko, že keby sa Kiske dal do kopy s Kaiom pár rokov po svojom vyhodení z Heloweenu v podobe riadnej kapely (pripomínam že v 1996-tom spáchali spolu s Adrianom Smithom jeho prvý  sólo album Instant Clarity), tak sme mohli mať o kapelu viacej a Michaela nemusel zaujímať žiadny Helloween.

Lineup:

  • Michael Kiske – spev
  • Kai Hansen – Gitary
  • Mandy Meyer – Gitary
  • Dennis Ward – Basa
  • Kosta Zafiriou – Bicie

Tracklist:

  1. Unisonic
  2. Souls Alive
  3. Never Too Late
  4. I’ve Tried
  5. Star Rider
  6. Never Change Me
  7. Renegade
  8. My Sanctuary
  9. King For A Day
  10. We Rise
  11. No One Ever Sees Me
  12. Over the Rainbow (Limited edition bonus)
  13. The Morning After (Japan Bonus)

Hodnotenie: 5

2 thoughts on “Unisonic – Unisonic”

  1. Aj pre mna to bolo velmi prijemne prekvapenie. Unisonic som sledoval uz pred tym ako k nim prisiel Kai ale nemal som o nich nejaku vysoku mienku, Novy album ma vsak presvedcil, ze ked sa spoji genialny hlas (Kiske) s genialnym skladatelom (Hansen) tak to zarucene funguje 😀

Pridaj komentár