Gojira – guľometné kvarteto
Ako prvá vystúpila na pódium kapela Gojira. Predpokladal som, že budú meškať viac, preto ma celkom pozitívne prekvapilo, že oproti ohlásenému začiatku meškali iba približne 5 minút. Začali pekne z ostra, a veľmi dobre sa zhostili úlohy predkapely.
Zahrievali publikum a postupne sa snažili dostať nás do varu. Mal som dojem, že sa im to celkom darí. Preto ma prekvapilo, keď zhruba v polovici ich vystúpenia bubeník prišiel k mikrofónu a skríkol na nás: “Bratislava! Spíte alebo čo???” Nespali sme.
Atmosféra sa postupne zlepšovala už od začiatku. Prispeli k tomu aj oneskorenci, ktorí z rôznych dôvodov prichádzali do haly až počas koncertu Gojiry. Kapela sa ukázala v dobrom svetle. Priznám sa, že som o nich predtým nikdy nepočul a prvýkrát som si ich tvorbu vypočul pár týždňov pred koncertom.
Nebáli sa experimentovať, bubeník búchal jednu pasáž skladby aj na stenu repráka… Ale predsa štúdiové znenie ich skladieb sa mi pozdáva viac ako koncertné. Najlepšou z celého ich vystúpenia bola posledná skladba, ktorá je z ich najnovšieho albumu (jej názov netuším).
Slayer – kobercové bombardovanie
Po krátkej nutnej pauze kvôli úpravám na pódiu a dolaďovaniu nástrojov sa na pódiu objavila kapela Slayer a bez váhania spustili ostrú paľbu. Pri ich vystúpení som mal presne opačné pocity – živé prevedenie ich skladieb sa mi pozdávalo viac ako štúdiové na albumoch.
Treba pripomenúť, že od minulého roka zaskakuje namiesto Jeffa Hannemana na poste gitaristu Gary Holt z kapely Exodus. Hannemana uštipol pavúk a odvtedy sa lieči. Podľa oficiálnej stránky kapely jeho stav sa zlepšuje a keď to bude možné, vráti sa okamžite do kapely. Holt sa ujal svojej úlohy dôstojne a spolu s terminátorom Kerrym Kingom tvoria dobre zohraté duo.
Dav sa celkom logicky prejavoval počas vystúpenia Slayeru temperamentnejšie ako pri Gojire. Na ploche bolo pogo, kapela valcovala a koncert sa niesol celkovo v neustálom víre. Z celého ich vystúpenia sa mi najviac páčili prídavky – Angel of Death a Raining Blood.
Dojmy
Prvé potešenie pre mňa nastalo po rozhliadnutí okolo seba. Návštevníci a návštevníčky koncertu boli všetky vekové kategórie od 5(!) do 65(!) rokov, známi aj neznámi, ľudia z blízka aj zďaleka, slováci aj cudzinci. Hudba spája a to je fajn. Hala nebola síce vypredaná, ešte by sa tam bez problémov zmestilo ďalších cca 500 ľudí, ale to atmosfére neublížilo. Na ploche sa točilo pogo, headbangy… proste fajn vybláznenie.
Problém bol však so zvukom. V pomerne malej hale so zlou akustikou to bolo miestami až trápenie pre uši. Zlý zvuk sa prejavil hlavne tým, že spevákov bolo zle počuť a celkový zvuk kapiel bol dosť nekonkrétny, akoby sa na človeka valil zo všetkých strán. Preto ma aj prekvapil report na webe jedného slovenského denníka, kde autor v jednom momente dokonca vycítil aj iróniu v hlase Toma Arayu.
Postupne sa moje negatívne pocity z niektorých detailov vytratili, ale koncertom v tejto hale sa budem snažíť vyhnúť, ak bude možné pozrieť si kapely aj na inom mieste.
Organizátori využili to, že Slayer vystupoval cez víkend pár kilometrov odtiaľto na Nova Rocku. To znie ako dobrý nápad. Pondelkový termín po takomto festivale bol však podľa mňa jednou z príčin toho, že hala nebola vypredaná.
Aby záver nevyznel príliš negatívne, príjemné pocity prevážili a tento koncert bol dobrý. Slayer sa predviedli vo výbornej forme aj napriek chýbajúcemu Hannemanovi a Gojira výborne zvládla svoju úlohu predkapely, pričom predviedla plnohodnotný koncert.
Titulná foto: reprofoto Youtube/Bahomar
