Demencia Mortalis – The End is Nigh

dmoKapela Demencia Mortalis z Roudnice nad Labem vypustila nedávno do sveta svoj najnovší počin s názvom The End is Nigh. Keďže dianie okolo tohto severočeského zoskupenia sledujem, bol som na novinku veľmi zvedavý. Od vydania EP Forgotten (2009) uplynulo 5 rokov, čo je dostatočná doba na načerpanie inšpirácie a kvalitnú prípravu na nahrávanie. Obsah disku tvorí 9 stôp o celkovej dĺžke zhruba 49 minút.

Skupina svojim priaznivcom pripravila opäť rôznorodý materiál. Zahŕňa v sebe viacero metalových žánrov (napr. gothic, symphonic, doom, death metal) a taktiež striedanie melodického ženského a extrémneho mužského vokálu. Party speváčky Moniky sú spevavé a navodzujú melancholickú zimnú náladu. Postupne vyúsťujú do záhubne znejúcich, často až hardcorových refrénov, kde predvádza svoj growl frontman Miloš. Musím sa priznať, že mnoho súborov s prívlastkami „female vocal“ alebo „beauty & the beast“ neobľubujem. Speváčkin hlas je však môjmu uchu príjemný, s growlom sa navzájom vhodne dopĺňajú a často znejú aj súčasne. Symfonickú zložku predstavujú živé husle. Ich stonajúci zvuk znie prirodzene a je pre mňa ozvláštnením oproti klišovitým samplom symfonického orchestru, ktoré sú nenahraditeľnou súčasťou tvorby čoraz viacerých metalových skupín. To, že sú husle často v popredí a vyskytujú sa aj ako sólujúci nástroj, je pre mňa ešte väčšie plus. Jemnejším pasážam dodávajú atmosféru klavírne vyhrávky a v tvrdších vo mne klávesy evokujú emócie na aké som zvyknutý napríklad pri počúvaní hudby post-rockových interpretov. Kde-tu sú zreteľne počuť aj výrazné basové tóny. Každý nástroj teda dostal určitý priestor, čo je pri osemčlennej zostave určite ťažké vymyslieť. Nahrávka môže byť kvôli častým zmenám tempa a pocitov na posluch trošku zložitejšia. Autori sa snažia vytvoriť zaujímavú kombináciu žánrov a okoreniť ju nápadmi, ktoré tak trochu vybočujú z goticko-symfonických stereotypov. Práve týmto si ma hudba tejto formácie získala. Zo skladieb ma oslovil napríklad už úvodný kúsok God is a Placebo, ktorého refrén doslova „reže do živého“. Zapôsobila na mňa aj najrýchlejšia vec Sore a tiež Death, ktorú som poznal už z promo cd z roku 2012. Peknou melódiou a gitarovým sólom ma upútala pomalšia balada Abandoned. Menej pútavá bola pre mňa „trojka“ Christ I am, kde ma nezaujali spevové linky a taktiež posledná Your Sorrow, ktorú by som kvôli pomalšiemu tempu osobne radšej privítal v inej ako záverečnej časti albumu (pri individuálnom posluchu ma zaujala podstatne viac, pozn.). Napriek tomu, žiadna pieseň u mňa nejako extra nevyčnieva ani nezaostáva oproti ostatným a myslím si, že album je dobre vyvážený.

V porovnaní s No God is here a Forgotten, na ktorých sa nachádzalo pomerne dosť hluchých pasáži, znie novinka oveľa presvedčivejšie a skupina pôsobí zohratejšie. Pripadá mi, že s touto doskou sa kapele podarilo nájsť vlastnú tvár. Zástancom jednoliatej / surovej / tradičnej hudby sa asi páčiť nebude. Naopak medzi milovníkmi gotického a symfonického metalu, s extrémnymi prvkami si fanúšikov určite nájde. Taktiež môže osloviť poslucháčov, ktorí sú otvorení kombináciám viacerých žánrov. Mňa toto dielo potešilo a jeho počúvanie ma aj po viacerých posluchoch veľmi baví, môžem ho teda odporučiť.  Som zvedavý ako sa naň budem pozerať s odstupom času.

Lineup:

  • Monika Kafková – spev
  • Miloš Tollar – spev
  • Vojtěch Nosek – husle
  • Hana Stratinská – klávesy
  • Jakub Nosek – basová gitara
  • Jakub Simral – bicie
  • Jakub Knotek – gitara
  • Lukáš Smetana – gitara

Tracklist:

  1. God is a Placebo
  2. Overcome
  3. Christ I am
  4. What if
  5. Abandoned
  6. Sore
  7. The Call
  8. Death
  9. Your Sorrow

Rok vydania: 2014

Vydavateľstvo: samovydanie

Youtube ukážka:

Hodnotenie: 4,5

Pridaj komentár