Tomáš Racko (Freebird) – ,,Vieme, že v tejto dobe je to ťažké ak sa chceš presadiť s vlastnou tvorbou…”

Tomáš Freebird 2014Freebird sú pomerne mladou, hard rockovou kapelou zo Serede. No napriek tomu dokážu svojou muzikou nesmierne zaujať. Ich najväčšími devízami sú slovenské texty (občas inšpirované mytológiou rôznych národov), ktorým korunku krásy nasadzuje svojím hlasom hlavný vokalista a basák v jednej osobe – Tomáš Racko. O debutovom albume, koncertoch a ďalších veciach sa dozviete v tomto rozhovore

Zdravím Tomáš. Tak je to tu, prvé vaše full CD je na svete. Ale na úvod, predstav v krátkosti kapelu

Tomáš Racko: Ahoj, zdravím ťa Tomáš (ako ozvena 🙂 ) a zdravím aj čitateľov Metalmania-Magazínu! Áno, je to tak. Konečne sa nám podarilo zvečniť náš materiál, naše hudobné myšlienky a príbehy do podoby plnohodnotného albumu.

Máme z toho veľkú radosť. Sme power-trio 🙂 To znamená, že hráme v trojke ako klasické rockové kapely v 60-70tych rokoch a dávame do toho obrovskú porciu energie, takže na pódiu máš občas čo robiť, aby si to všetko stíhal sledovať!

Na gitare hrá Maču, milovník psychadélie a poltónov, feelingáč a pódiový šialenec. Na bicích nám dáva krídla Paťo, človek na svojom mieste, ktorý keď hrá tak je to vždy minimálne na 100% (a občas hrá aj presne 🙂 ).

A ja som ten, ktorý tvorí texty, prináša myšlienky, drtí 4 struny na basgitare a popri tom spieva a rozpráva tie hlúposti do mikrofónu medzi pesničkami, kým sa Maču naladí 🙂 Fungujeme 5 rokov a máme už za sebou asi 100ku koncertov po Slovensku a ČR, a tento rok sme načali novú etapu, ktorá je v znamení našej prvotiny – albumu “VZLET”. Na zdravie!

Komplikovaný zrod albumu

Druhá otázka sa bude týkať spomínanej platne. Porozprávaj niečo o jej príprave. (Kedy začali vznikať skladby a ako vyzeralo samotné nahrávanie?)

Tomáš Racko: Skladby na tento album sú prakticky úplným prierezom tých 5tich rokov, odkedy sme začali a tvorili prvé skladby, až po pesničky, ktoré dostali finálnu podobu tesne pred nahrávaním.

Cítim tam ten hudobný aj skladateľský vývoj. Keď si vypočujem tie rannejšie piesne a napríklad to porovnám s tým ako komponujeme a hráme sa s hudbou teraz. Ale od začiatku je v tom radosť a to cítiť. Keby tam nebola tak to ľudia vycítia a hodili by nás do koša.

Samotné nahrávanie bol zložitý proces, nakoľko sme mali takmer nulové štúdiové skúsenosti. V minulosti nám vždy tak nejak chýbali groše na nahrávanie, tak sme to realizovali svojpomocne alebo za účasti našich kamarátov, ktorí boli zruční v nahrávaní a produkovaní. Tak sa nám podarilo urobiť prvé demo, potom 4skladbové EP a pred 2 rokmi Live! nahrávku.

Do štúdia sme sa tešili, ale zároveň to bola pre nás aj veľká výzva a veľká škola. A tvrdá práca (často aj po práci).

Začali sme nahrávať v štúdiu v Podunajských Biskupiciach, u kamaráta Maroša Plávku (zdravíme! 🙂 ), ktorý s nami predtým robil lajfku a bol fakt nadšený a zapálený pre vec. Počiatočný elán však rýchlo vyprchal, keďže veci nešli tak ako sme predpokladali ani z našej, ani z jeho strany.

Tak sme sa rozhodli nakoniec zobrať si nahraté stopy a dokončiť to s kamošom Lukášom Navrátilom (ahoj Luken! 🙂 ), u nás v Seredi. A ukázalo sa to ako skvelá voľba, pretože nám to dalo časovú aj tvorcovskú slobodu. Čiže je to polo-štúdiový album. Zvyšok je skúšobňa a detská izba production 🙂

A z akého dôvodu tie veci nešli tak ako mali, že ako spomínaš ste menili štúdio?

Tomáš Racko: Veľkú časť rozpočtu sme minuli na nahrávanie bicích, pretože to náš bubeník vtedy kúsok podcenil. Bolo tam kvantum opráv a prakticky ešte pol roka po nahratí stôp, musel Luken “čarovať” a zachraňovať situáciu.

Potom sa do toho pridali aj nejaké osobné a psychické záležitosti zo strany produkcie a ešte sa to štúdio aj malo zrušiť. Tak sme to prebrali s chalanmi, že bude lepšie dokončiť to vo väčšej pohode a vrátiť sa späť k tej radosti. Čiže tam sme nahrali bicie a basgitary, a s týmito stopami sme pokračovali v Seredi.

A s tým súviselo aj to, že na veľký album sa po EPčku čakalo dva roky?

Tomáš Racko: Presne ako hovoríš. Nám všetko tak nejak dlho trvá ale verím, že už sa to zmení, keďže dostávame ten správny náboj aj skvelú spätnú väzbu. A prekypujeme kreativitou. Momentálne máme opäť toľko nových vecí, že by sme mohli ísť nahrávať ďalší. Prioritou je teraz však dať o sebe vedieť a spropagovať VZLET. Dostať ho k ľuďom a čo najviac koncertovať.

Mytológia

Niekoľko skladieb na Vzlete odkazuje na mytológie (Kain, Orfeus). Čím si vás dané príbehy získali?

Tomáš Racko: Od malička som mal rád mytológiu, tajuplné príbehy a zaujímavé postavy. Navyše som sa nikdy nebál písať aj texty s neveselým koncom, pretože je v nich tiež sila a nádej. Ten protipól je veľmi dôležitý, lebo bez smrti by nebol ani život, bez šialenstva rozum a bez temnoty svetlo.

Príbehy nikdy neprepisujem doslovne ani sa nutne nedržím celého deja, iba sa nimi inšpirujem. Napríklad Kain je úplne odlišný od toho biblického, sú tam iba spoločné znaky. Ja aj Paťo máme veľmi radi epické skladby, takže v tomto ma vždy podporí svojím obrovským nadšením. A Maču zase príde s nejakým božím riffom.

Ohľadom tej doslovnosti, tak to ma práve napadlo pri tej Minerve. Je to o tej bohyni alebo Minerva predstavuje niečo iné (alebo niekoho iného)?

Tomáš Racko: Minerva sa vznáša v povetrí a je na dne pohára. Je v pekných chvíľach a vtedy sa na nás usmieva, ale v tých smutných nás zdvíha zo zeme. Je to alfa a omega každého umelca. Múza a tá sila, ktorá nás vedie keď tvoríme.  A kedysi v Ríme bola aj uznávanou bohyňou. Patrónka umenia a kreativity.

Temnota

Čo by si povedal k pomerne temnej piesni – Oranžová schizofrénia? Odráža niečo konkrétne?

Tomáš Racko: Oranžovú schizofréniu som napísal, keď som bol v Anglicku pred asi 3 rokmi. Šiel som tam sám, za prácou, za školou života a dosť ma to zmenilo. Naučil som sa tam užívať si samotu a udržiavať si duševnú rovnováhu. A k tomu som veľa tvoril. Zložil som ju na brehu rieky Trent, na lavičke vyrezanej z jedného kusu dreva, keď zapadalo slnko a všetko bolo sýto pomarančové.

Prišlo mi na um, že schizofrénia je veľmi zaujímavá aj keď krutá choroba a ako by to asi mohlo vyzerať v hlave niekoho, kto je hostiteľom pre dve duše. Tá rozpoltenosť, ktorú som v tej chvíli pociťoval medzi domovom a zahraničím, a všetkým tak vzdialeným mi to pomohla precítiť.  Ale bol som úplne v pohode (aj ja).

Arzén – krstní otcovia

Krstnými otcami CD Vzlet sa stali Arzén. Ako došlo k vašej spolupráci?

Tomáš Racko: Arzén je jedna z tých slovenských kapiel, ktorú milujeme všetci traja a keď v skúšobni padol tento návrh, tak sme všetci vyvalili oči, že to je PRESNE ONO! Napísal som im pekný mail a oni boli úplne milí a s veľkou ochotou išli do toho.

Tento rok slávia 30-tku a práve takéto momenty pripomínajú, že aj oni niekedy začínali a k niekomu vzhliadali. Arzén je proste slovenská rocková klasika a pri ich počúvaní Slovák pochopí, čo je krásne na našej melodike a lyrike.  Na krste boli skvelí a my im ešte raz Ďakujeme! 🙂

CDčko nám pokrstili perím a to bolo hotové šialenstvo! Perie bolo úplne všade (z jednej malej podušky) a nachádzame pierka ešte stále všade možne. Myslím, že na toto sa tak skoro nezabudne. Vzlet mal uvítanie do života ako sa patrí 🙂

Super pekne od nich 🙂 Bude spolupráca pokračovať aj naďalej?

Tomáš Racko: Nič konkrétne v pláne nie je, ale boli by sme tomu veľmi radi 🙂  Nespoliehame sa však na to, že nás niekto “vytiahne” hore.

Vieme, že v tejto dobe je to ťažké ak sa chceš presadiť s vlastnou tvorbou, ale nič, čo je príliš jednoduché nakoniec nemá cenu. Takže sa do toho oprieme a budeme sa snažiť. A pri tom ostávame otvorení všetkým príležitostiam.

Pripravované koncerty

Mohol by si prezradiť niečo o chystaných koncertoch?

Tomáš Racko: Turné sa nám začalo hneď po krste, minulý víkend sme hrali v Čechách na Morave. Bolo to super užiť si koncertný víkend so skvelými ľuďmi.

Ďalej chystáme až do mája každý víkend minimálne jednu show v rôznych mestách Slovenska a všade s výbornými domácimi kapelami. Navštívime napríklad Hlohovec, Šaľu, Bratislavu, Bánovce, Prešov, Rožňavu, Nitru…, menšie aj väčšie mestá.

Všade hráme s tým istým nasadením. Či už pre 30 ľudí alebo pre 300, musí to byť pravé a poctivé. A musí z nás tiecť pot!

Na koncertoch zaznie celý náš album a postupne budeme pridávať aj novú aktuálnu tvorbu 🙂

Budú aj nejaké tie festivaly?

Tomáš Racko: Niečo sa rysuje, ale žiadne veľké mená, veľké stejdže. Skôr menšie, self-made festy bez obrovských rozpočtov a bilboardov a headlinerov.

Také malé fesťáčiky majú svoje čaro a vždy sa tam cítime ako doma, ako súčasť rodiny, pretože po tom ako dohráme sme aj súčasť davu. Veľké open-airy majú zase tú výhodu, že ťa vidí kopec ľudí a navždy sa zapíšeš do análov (krásny výraz :D), že si tam hral. Tie najväčšie nás ale ešte stále obchádzajú. Asi sa hanbia alebo čo 🙂

Plánujete tento rok aj nejaký výjazd do Čiech?

Tomáš Racko: Určite áno. Ale asi až na jeseň, pretože prioritne chceme čo najviac hrať hlavne v našej domovine a aj v takých kútoch Slovenska, kam sme ešte nezavítali. Toľko, koľko možnosti dovolia.

img class=”aligncenter wp-image-11373 size-full” src=”https://www.metalmania-magazin.eu/wp-content/uploads/2014/03/fbkapela.png” alt=”freebird 2014″ width=”640″ height=”538″ />

Osobné otázky

Čomu sa venujú členovia Freebird, ak sa práve nevenujú hudbe? (záľuby, záujmy, povolania)

Tomáš Racko: Maču je animátor v detskom tábore už pekných pár rokov a rád robí túry do prírody aj so svojim štvor-nohým hafanom. Aby mal na účty, robí administratívnu děvku na mestskom úrade 🙂 Paťo je vášnivý chovateľ exotických zvierat (známy tým, že mu doteraz všetko, čo nepredal zdochlo :D) a milovník histórie a filmu. Pracuje v banke (prvý job, z ktorého má aj výplatu! :D).

A ja zbožňujem výlety do prírody a splavovanie. Máme s priateľkou aj takú menšiu “farmu”, o ktorú sa s láskou staráme.  Na chleba “zarábam” ako inšpektor kvality v jednej nemenovanej, takmer najväčšej značke sveta.

Ďalej by som sa spýtal na tvoj hlas. Myslím si, že spievanie niektorých vašich piesní musí byť dosť namáhavé. Venuješ mu nejakú špeciálnu starostlivosť?

Tomáš Racko: Mám pár rituálov pred spevom, ale hlavná je disciplína (ktorú nemám vždy a tak to potom aj vyzerá, ha! :D) Základ je dobrý spánok pred výkonom. Pred koncertom si nedávam nikdy pivo, vždy až po! Všetci sa čudujú. Slabý rocker 🙂 A počas koncertného obdobia žiadne chipsy a oriešky, a minimum mliečnych výrobkov. A doma sa snažím nekričať, aby bola harmónia.

Ale dôležité je stále a veľa spievať, aby boli hlasivky neustále vo forme a zvyšovala sa kapacita rozsahu aj pľúc. Človek sa pekne zadýcha, keď na pódiu popri hraní a speve ešte aj lieta a skáče, a hučí do publika aby hučalo doňho, a riadne si to užilo 🙂

Verím. Ale zvládaš to v pohode na koncertoch? (čo ja viem, posilniť zostavu o dákeho sólistu ste neuvažovali? 🙂 )

Tomáš Racko: Zvládam to, jasné :). Momentálne konečne cvičíme dvojhlasy, takže veľa piesní dostane plnší a hymnickejší rozmer. V kapele sme sa zhodli, že nechceme priberať nikoho, pretože ako trio musíme ísť všetci minimálne na 100%.

Ako náhle sa tam niekto “ulieva”, tak je to sakramentsky cítiť a počuť.  Navyše ťažšie než nájsť dobrých muzikantov je nájsť muzikantov, ktorí by dokázali zapadnúť do tohto bratstva. Takže my traja verzus svet… 🙂

Minulosť

Porozprával by si svoj muzikantský príbeh? Čo ťa priviedlo na túto dráhu a ako si sa dopracoval ku kapele Freebird.

Tomáš Racko: Začalo sa to ešte na základnej škole, keď som bol asi ôsmak-deviatak. Šli sme s partiou na výlet vlakom do Tatier a jeden z nich mal gitaru, a spievalo sa, a pilo sa. Učarovalo mi to tak, že som druhého kamoša potom prinútil, aby ma naučil niečo na gitare, ktorú mal opretú doma v rohu.

Fotrík mi kúpil prvú akustiku (také malé pádlíčko) a mastili sme opekačky, a s gitarami sme chodili všade. Potom som stretol Mačua, pridal sa k nám a začali sme experimentovať s elektrikou. Prvé skladby vznikli iba ako gitara-basa + bicie z multiefektu.

A keď sme stretli Paťa a pustili mu nejaké naše veci, tak sa pre to veľmi nadchol a začali sme makať. Celú jeseň a zimu sme strávili v skúšobni a v januári 2009 sme odohrali prvý koncert, ktorý bol celý z vlastných skladieb. Je to krásne, že sme sa takto našli a je medzi nami taká muzikantská aj ľudská harmónia, aj keď každý žijeme inak a počúvame aj inú hudbu.

Možno aj to je dôležitá prísada tej chémie. Že nás spájajú tie odlišnosti a aj vďaka nim je to pre nás stále zaujímavé a nové.

Hudobná scéna

Ako to vyzerá so scénou vo vašom domovskom meste?  (podprou fans, koncerty a samotná popularita Freebird)?

Tomáš Racko: Sereď bola vždy známa ako muzikantské mesto a hudbou to tam žilo. Posledné dva roky, sa ale scéna nejak ukryla do skúšobní a iných miest, lebo v Seredi nie je kde hrať! Skapal tam ten mechanizmus, že ľudia idú do klubu na kapelu a stretnú kopec známych, pretože jediný klub, v ktorom sa hrávalo to zabalil.

Takže nezostáva než chodiť do iných miest alebo kašlať na muziku a ísť iba na pivo 🙂  Našťastie máme skvelých fans a chodia za nami po celom Slovensku. Vedia to neskutočne rozprúdiť pod pódiom a ľudia hneď zbystria, že čo sa deje. Sú veľmi cennou súčasťou našej energie a bez nich by to nešlo. Tí skalní, čo sú s nami od začiatku sú tiež ako naša rodina. A podpora rodín ako takých tam vždy bola, za čo sme tiež vďační 🙂

Počul som ale, že sa má v Seredi už v lete obnoviť amfiteáter a jeho zašlá sláva (20 rokov ležal v burine a tŕní) a aj jeden takmer legendárny klub chystá návrat, takže by sa to mohlo obrátiť k lepšiemu 🙂

Ak by si mal pomyselný čarovný prútik, čo by si zmenil celkovo na Slovenskej rockovej scéne?

Tomáš Racko: Prebudil by som záujem médií o kvalitné mladé kapely, ktoré majú čo povedať a dávajú svoj život aj dušu do toho, aby svoju hudbu dostali k ľuďom a tí z nej potom mali skvelý pocit. Tá interakcia s rádiami a televíziou, a tlačou nám tu chýba.

Zostal iba internet a nezávislé portály (vďaka za ne!) a tie sa snažia odviesť všetku tú prácu, ktorú by mali robiť súkromné aj verejnoprávne médiá. Bez nich tu tá scéna síce bude, ale nebude o nej nikto vedieť, iba tých pár vyvolených, ktorí sú jej priamou súčasťou.

Ľudia by sa o domácu hudbu zaujímali viac, keby sa k nej ľahšie dostali a nemuseli ju tak prácne hľadať a selektovať “zrno od pliev”. Neviem či ste si to všimli, ale väčšina našej domácej hudby sa chce stále viac a viac podobať na svetovú produkciu. Myslím, že to je škoda.

Tak to bolo posledná otázka. Nesmierne ďakujem za rozhovor a ako tradične poprosím o nejaký ten odkaz pre čitateľov webu Metalmania-Magazín.

Tomáš Racko: Za kapelu Freebird chcem poďakovať všetkým, ktorí dočítali tento rozhovor do konca a nakoplo ich to vypočuť si nejakú dobrú rockovú muziku od srdca, napríklad aj tú našu!

Tomuto portálu a jeho autorom prajeme veľa dobrých článkov, a nech vás Minerva neopúšťa 🙂 Nech do vás sype inšpiráciu na nové veci.  Nebojte sa výziev ľudia a choďte do života naplno. Majte dobrý vzlet a úsmev na perách… Tak je to správne. Vidíme sa na koncertoch a počujeme sa všade! 🙂

Foto: Tomáš Racko

Youtube ukážka:

Odkazy:
Facebook: https://www.facebook.com/kapelafreebird
Bandzone: http://bandzone.cz/freebird

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *