Rozhovor s Alexom z God Defamer zo dňa 5.10.2014

alexGod Defamer nepochybne patria medzi špičku našej scény. Vo svojom death metale sa neboja experimentovať a objavovať nové, neprebádané zákutia žánru. Dôkazom toho je aj tohtoročný album Relics, ktorý bol taktiež recenzovaný na našom webe. Ak máte záujem sa dozvedieť niečo viac, môžete si prečítať tento rozhovor s ich gitaristom Alexandrom.

 

Zdravím Alex, spomínal si mi dačo o problémoch kapely, popíšeš viac?

Alex: Zdravím takisto všetkých návštevníkov a návštevníčky Vášho portálu !

Problémami by som to ani nenazval, skôr išlo o akési zvoľnenie tempa, ktoré kapela nasadila v prvých dvoch rokoch pôsobenia. Za týmto zvoľnením stojí viacero faktorov. Ako prvý by som spomenul zmeny v zostave, ktoré zásadne ovplyvnili tak novú hudobnú tvár GD ako aj pohľad na ďalšie smerovanie a stanovenie cieľov do budúcnosti. Ďalším dôvodom je usporiadanie priorít jednotlivých členov zostavy. Každý z nás má okrem GD ešte otvorené ďalšie projekty a skĺbenie týchto aktivít je o čosi zložitejšie ako v časoch, keď sme boli všetci iba členmi GD, nehovoriac o tom, že každý z nás má zamestnanie, rodinné zázemie atď. Musím však povedať, že aktuálna zostava je čo sa týka hudobníckej kvality asi na najvyššej úrovni za celú existenciu, čiže tie kompromisy, ktoré sme nútení robiť v zmysle napríklad obmedzených možností koncertovania dávajú zmysel.

Je už všetko vyriešené?

Alex: Myslím, že som viac menej odpovedal v predošlej otázke. Kapela prešla zmenami, za ktorými si pevne stojí.

Vzhľadom na tieto okolnosti popíš ako album vznikal… Mňa osobne ako melodika zaujalo to, že sa tam nachádza aj pár melodickejších pasáži.

Alex: Album vznikal pomerne rýchlo, pokiaľ ide o hudobnú stránku. Väčšina skladieb, ktoré sa na albume Relics nachádzajú, boli napísané už v priebehu roka 2011 počas doby, v ktorej sme absolvovali koncerty na podporu nášho debutu. Čiže aj prvotné skúšky nového materiálu ešte prebiehali v zostave, ktorá natočila Heavenly Hell. Potom sa však roztrhlo vrece s personálnymi rošádami, ktoré sa v podstate skončili až po nahratí Relics. Nakoľko GD nie je kapela, kde by bolo možné často skúšať (nakoľko sme pozbieraný z rôznych kútov Slovenska), nacvičovanie prebieha skôr tou formou, že si jednotlivé skladby posielame vo forme tabulatúr cez internet a následne po nacvičení svojich partov sa zídeme v skúšobni a dávame skladbu dokopy.
Čo sa týka druhej časti otázky. Melodika mala určite miesto aj na debute, kde však skladby boli o čosi kratšie, čiže aj jednotlivé námety možno nevystupovali tak do popredia ako v nových skladbách, ktoré vďaka svojej väčšej minutáži dajú vyniknúť aj košatejším melódiám.

Keď spomínam tie pasáže, predstavil by si mi trochu môjho favorita Bleeding in Scream textovo?

Alex: Citujem autora textu: „Je to vlastne vyznanie človeka ubitého krutosťou, zlobou a pretvárkou sveta okolo. Človeka veľmi citlivého, ktorý videl a zažil viac, ako dokáže uniesť. Stratil všetky ideály, dôveru v lásku, dobro, zostal úplne prázdny a dostal sa do momentu, keď už nemá žiaden dôvod, pre ktorý by žil. Ide o jeho posledný výkrik pred koncom a oslavu blížiacej sa smrti”. Koniec citátu 🙂

V čom sa podľa tvojho názoru odlišuje od vášho debutu?

Alex: Určite je tam posun vo všetkých aspektoch, ktoré tvoria základ našej hudby. Sú tam pasáže, ktoré sú rýchlejšie, technickejšie, avšak snažili sme sa zároveň aj o väčšie zvýraznenie nálad jednotlivých motívov. Ako som už spomenul vyššie, tentokrát sú podľa mňa riffy viac štruktúrované a nie sú tak jednoznačné ako na debute. Myslím, že skladby ako Halfhearted, Twocircles alebo Human Seed by mali určovať aj smer, ktorým by sme sa chceli uberať aj v budúcnosti.

Položím ti otázku, čo zaznieva v rozhovoroch často ak nebude vadiť. Teraz je trend na Slovensku a v Čechách sa vracať k rodnej reči a to či už u jemnejších alebo tvrdších kapiel. Môže sa stať, že budeme niekedy počuť od God Defameru aj dačo po slovensky? Poprípade, že budete lákať, že x,y-ty album God Defameru bude tentokrát celý po slovensky?

Alex: Jasné, slovenský jazyk. Podľa mňa spievať v rodnej reči je riadna výzva a ten kto sa s ňou dokáže popasovať so cťou (to znamená že jeho pokusy nevyznejú trápne) si zaslúži veľký rešpekt, pretože tým jeho skladby dostávajú rozmer navyše. Perfektným príkladom je ČAD, kde si neviem predstaviť, že by dosiahli ten stupeň „popularity“ (samozrejme v rámci undergroundu) aj v prípade, ak by spievali po anglicky.
My sme takisto urobili pokus so slovenským textom, dokonca k tvojej obľúbenej skladbe, ale či sa dostane aj k poslucháčom je ešte otázne.

Ako to vyzerá s pripravovanými koncertami?

Alex: Samozrejme, hlavne v čase vydania albumu sa snažíme hrať čo najviac, každopádne tie možnosti sú obmedzené viacerými faktormi, ako účinkovanie ostatných členov v rámci iných kapiel/projektov, pracovné povinnosti, rodina, atď (spomínal som už vyššie)… Máme však na koniec tohto a začiatok budúceho roka naplánovaných zopár koncertov, kde sa predstavíme spolu s kapelami v ktorých okrem God Defamer sami pôsobíme (konkrétne Empyrion a Divergence), tak snáď si nájde cestu na tieto akcie čo najviac ľudí, nakoľko v poslednej dobe je to s podporou domácich (a často aj zahraničných) undergroundových kapiel všelijaké, len nie veselé 🙂

IMG_4006

Čo civilný život tvoj a ostatných? (Záujmy, záľuby, povolania).

Alex: No myslím, že naše životy sa (odmysliac si pôsobenie v kapele) nelíšia od životov ostatných obyvateľov nášho štátu. Všetci chodíme do práce (prípadne niektorí z nás ešte aj študujú) a platíme dane (teda okrem bubeníka 🙂 ). Pracovné zameranie by som na tomto mieste ani neriešil. Čo sa týka záľub, ja mám okrem hudby kladný vzťah k športu, teraz po dlhšej pauze aj k literatúre. Keďže som k tomuto rozhovoru pristúpil svedomito, opýtal som sa na záľuby aj ostatných členov a tu sú výsledky krátkej ankety:

  • Ján „Johny“ Gáfrik – jednoznačne basa, a potom taká klasika – knihy a turistika
  • Maťo „Sulfid“ Javorek – knihy, turistika a nihilizmus 🙂
  • Miroslav Raučina – plejstejs (to má byť asi playstation, pozn. Alejandro) a búrlivé víno (neskôr ešte Miro doplnil, že aktuálne objavil záľubu v tulamorke, t.j. Tullamore Dew).
  • Peter Hija – filmy, turistika, plávanie, zbieranie vinylov a prokrastinácia 🙂

A čo bývalí členovia. Udržiavaš s nimi vzťahy?

Alex: Z času na čas sa stretávame a myslím, že medzi nami stále panujú dobré medziľudské vzťahy, predsa len už sme dávno mimo „tínedžerského“ veku 🙂

Porozprávaj, ako si sa dostal na hudobnú dráhu?

Alex: S hudbou ako takou som sa začal vážne zaoberať vo veku cca štyroch rokov, v tej dobe som začal dostávať pravidelne do daru detskú gitaru (najprv imitáciu elektrickej gitary s motívom vlka z rozprávky No počkaj zajac, neskôr aj detskú tzv. „španielku“) na ktorú som sa následne snažil imitovať hru a spev z magnetofónu. Prevažne šlo o veľmi vydarené „coververzie“ skupiny The Beatles a musím sa priznať, že už vtedy môj prízvuk a výslovnosť pri speve anglických textov boli na úrovni (kto by mal záujem, nahrávky ešte možno nájdem v rodinnom archíve) 🙂
Následne boli moje hudobné aktivity na čas utlmené, aby moja vášeň ku gitare nanovo vzbĺkla v siedmej triede na základnej škole. Po zvládnutí základných akordov (poslúžila opäť akustická gitara, tentokrát mojej staršej sestry) som neváhal a za všetky peniaze, ktoré mi môj starý otec sporil na vkladnej knižke kúpil v bazáre gitaru značky Jolana, model „Iris“. Ako zosilovač som používal domáci gramofón a neskôr som sa cez jedného známeho dostal aj k prvému gitarovému efektu (tuším classic tube od firmy DOD). Prvou kapelou v ktorej som regulárne pôsobil a aj absolvoval koncertnú premiéru, bola banda so serióznym názvom „Morbid Consistency“. Odhodlanie niečo v hudobnom svete dokázať dosvedčuje fakt, že jej členovia sú doteraz aktívnymi hudobníkmi (napr. basgitarista pôsobí aktuálne v kapele Lunkokhod, druhý gitarista v Infer) 🙂  Nebudem rozoberať svoj hudobnícky príbeh ďalej, nakoľko moje ďalšie hudobné kroky asi budú do detailu rozobrané v knihe Martina Lukáča, ktorá sa zaoberá košickou hudobnou scénou deväťdesiatych rokov a ktorá by mala (ak všetko dopadne tak ako má) uzrieť svetlo sveta do konca tohto roku (koniec reklamnej vsuvky 🙂 ).

Ako by si zhodnotil slovenskú death metalovú scénu z tvojho pohľadu. Aká je v súvislosti zo zahraničím a čo jej chýba.

Alex: Musím sa priznať že v posledných rokoch až tak veľmi slovenskú death metalovú scénu zmapovanú nemám. Okrem dlhoročne pôsobiacich kapiel, s ktorými prevažne udržujeme priateľské kontakty sa veľmi v nových bandách neorientujem. Verím však, že pri možnostiach, ktoré sú v súčasnosti aspoň čo sa týka technického zabezpečenia na porovnateľnej úrovni so „západom“ by nemal byť problém vyrovnať sa kapelám z krajín, odkiaľ tento štýl prišiel, horšie je to asi s invenciou, nakoľko slovenský zlozvyk je snaha opičiť sa po slávnejších menách (teraz nemyslím len v death metale alebo hudbe ako takej).

No tak to je koniec. Ďakujem, že si si našiel čas prajem všetko dobré a ako tradične na záver poprosím o nejaký ten odkaz pre čitateľov.

Alex: God Defamer takisto ďakujem za priestor na stránke Metalmania-Magazínu. Prajeme veľa úspechov v novinárčení a čitateľom čo najviac dobrej muziky (či už v prehrávačoch alebo na koncertoch).

Foto: Alex

Youtube ukážka:

Linky:
Facebook: https://www.facebook.com/pages/GOD-DEFAMER/156542420282
Bandzone: http://bandzone.cz/goddefamer

Pridaj komentár