Forklift Elevator – Borderline

broobaAk niekto číta moje recenzie a niečo si z nich aj odnesie, tak mohol zaznamenať fakt, že kedysi som mal ,,predsudky“ voči kanadskej hudbe. A jednalo sa o dosť veľkú chybu. Rovnako bola pre mňa veľkou neznámou aj tvorba z Apeninského polostrova, kde by som vedel spomenúť ako zástupcu jedine Erosa. Mať predsudky je zlé, čo nám dokázali dejiny, mne osobne aj Three days grace a niekedy sa netreba obávať nových vecí. Tieto humanistické myšlienky som si opätovne osvojil pri počúvaní talianskej metalovej grúpy Forklift elevator.

Spomínané hudobné teleso vzniklo v roku 2009 ako cover projekt, neskôr sa aj so zmenami na postoch v kapele pretransformovalo na také, ktoré hráva vlastné skladby. Ich debut Borderline, zrodený začiatkom r. 2015 tak obsahuje intro. A samozrejme ďalších 10 počinov.

Hneď prvá Misery, jedna z tých rýchlejších nám dá odpoveď na otázku, akým smerom sa chalani z Talianska vydali. Osobne by som to zaradil niekde medzi heavy metal/hardrock + mierny vplyv iných subžánrov. V druhej, už toľkými muzikantami stvorenej Blackout (Scorpions, Linkin park) sa už trochu viac pritvrdí. Taktiež aj v The skin. Úvod nenudí, správne nabudí, ale mne sadol najmenej. Zase spomalíme v mierne baladickom Overload, s peknou kompozíciu, kľudný začiatok -> pekná rocková pecka. Damn bug je jednoznačná koncertná voľba s chytľavým refrénom, Struggle of life je zase moja aort… srdcovka numero uno, obzvlášť tá pochmúrnejšia nálada mi sadla. Arey  je najdlhšia- takmer 7  minút a ako už minutáž napovedá, jedná sa o ďalšiu pomalú záležitosť. Nutné dodať, že podarenú.

Osobitne vypichnem ešte The fog, hypnotická hmla, na čom má obrovskú zásluhu Enricov vokál a ľahko zapamätateľný riff. CathedralDream reaper – odrhovačky, čo neurazia, ale taktiež to nie je na nobelovku.

Inštrumentálna stránka. Je vidno, že je ovplyvnená viacerými žánrami a aj obdobiami. Drvivá väčšina je postavená na gitarách, čo poteší antifans elektroniky a podobných kvázi ambientových pokusov. Skutočne sa jedná o poctivú porciu tvrdej hudby, spestrenú sólami- nech sa aj páni gitaristi predvedú a sem tam doplnenú niečím pomalším. Až na pár výnimiek  sa minutáž pohybuje okolo 4 minút, čo dáva možnosť viacerým nápadom, bohužiaľ niekedy nevyužitým.

Texty. Odpoveď bude strašne klišé, ale jednoducho sú zo života a každý si v nich nájde niečo to práve svoje – do vzťahov, do spoločenského diania, a trochu zabŕdneme aj do niečoho hlbšieho. A detail na záver, no dosť podstatný, všetky sú v angličtine.

Zvyknem sa ešte vyjadriť aj k spevu. V tomto prípade nemám žiadne výrazné výhrady.

Takže súčtom pozitív a negatív je výsledok 4.5

Lineup:

  • Enrico M. Martin- spev
  • Stefano Segato – sólová gitara, vokály
  • Mirco Maniero – rytmická gitara
  • Marco Daga – basa
  • Andrea Segato – bicie

Tracklist:

  1. Intro
  2. Misery
  3. Blackout
  4. The skin
  5. Overload
  6. Damn bug
  7. Struggle of life
  8. Arey
  9. Cathedral
  10. The fog
  11. Dream reaper

Rok vydania: 2015

Vydavateľstvo: Samovydanie

Youtube ukážka:

Linky:
Web: http://www.forkliftelevator.it/
Facebook: https://www.facebook.com/pages/Forklift-Elevator/266559946608

Hodnotenie: 4,5

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *