Rozhovor s členmi legendárnej kapely Dereš zo dňa 2.8.2015

Zdravím, pred časom ste potešili srdcia všetkých metalistov na Slovensku, znovu ste obnovili kolos Dereš. Ako k tomu došlo a kto bol toho iniciátorom?

Martin: Zdravia členovia Derešu. Dereš sa v podstate nikdy úplne nerozpadol. V skúšobni sme sa stretávali v dlhších intervaloch v podstate stále. Takým nakopnutím, aby sme to dali dokopy aj aktívne, bol Atyho telefonát, že by si Šeša rád pripomenul na koncerte a do toho prišla aj ponuka na Dereš Open, tak sme sa dohodli a začali dávať program dohromady v aktuálnej zostave.

V akej zostave budete vystupovať?

Piviak: Bude to v podstate podobná zostava ako v roku 1989, ale bez Mária Valenta na base a Dalibora Vašicu na klávesoch, a samozrejme Šeša, ktorý ešte vtedy hral na gitare. Spev – Vojto

Bohuš, gitara – Ivan “Piviak” Horváth, basa – Aty Béreš, bicie – Martin Uherčík a mladá posila na klávesy/gitaru – Lukáš Horváth.

Neskúsili ste osloviť aj jedného z vašich zakladateľov Radovana ,,Vrabca“ Ortha, ktorý sa teraz venuje…, noo ako to diplomaticky povedať, o čosi odlišnej muzike 🙂

Piviak: Oslovili a plánujeme výročný koncert na budúci rok…

Martin: S Vrabcom sme pri pive rozoberali túto tému a veríme, že sa na pódiu ešte stretneme.

Obdobie útlmu aktivít 

Čomu sa venovali vaši členovia počas obdobia, keď sa Dereš odmlčal?

Piviak: V podstate sa asi každý viac venoval rodine a deťom.

Martin: Ja som po odchode hrával v kapelách Isabelle a Tublatanka, a následne ma tiež pohltila rodina a práca.

Vojto: Ja som sa venoval rozbehu vlastnej firmy, zo všetkých sííííl….

Aty ty si sa stal náhradou za dlhoročného leadera Derešu Šeša. Povedz pár slov o sebe (trochu o svojej histórii a ako si sa k Derešu dopracoval).

Aty: V prvom rade musím zdôrazniť, že náhrada za Šeša na tejto planéte neexistuje !!! Šešo bol Pán a tak to aj ostane. Ja som len ďalší basgitarista v Dereši. Moja história nie je nejako špeciálne zaujímavá, hral som a hrám v rôznych skupinách (od skupiny Družina, cez Indigo Petra Nagyho, Desmod, Dorian Gray, Grexabat… až po Revolver a Dereš) a bohužiaľ sa stále živím prácou…

Moja cesta k Derešu nebola ťažká, nakoľko som túto skupinu a aj jej členov poznal od mojich 12 rokov a už vtedy som ich považoval za výbornú skupinu, a trochu som im – v dobrom – závidel ich vtedajšiu slávu a bol som veľmi rád, že som už vtedy bol s nimi kamarát.

Práve Šešo ma učil počúvať rock and roll, doniesol mi veľa LP a kaziet (v tej dobe ešte neexistovalo CD…) a snažil sa mi vysvetliť, že na svete existuje aj iná hudba ako je tá klasická, ktorú som v tej dobe študoval a inú hudbu som v podstate odsudzoval…

Šešo bol vlastne môj rock and rollový starší brat. Takže aby som to dokončil, cesta k dnešnému Derešu nebola nijako ťažká, oslovil som chalanov či nezahráme nejaký koncert na Šešovu počesť a to ich zrejme nakoplo na tento reunion…

Čo to pre teba znamená hrať v slovenskej heavy metalovej legende?

Aty: Spomienky, radosť, hrdosť a možnosť zahrať si skutočný heavy rock and roll.

Debutový album?

Ako to bude s nekonečným príbehom – debutovým albumom Derešu? Počul som, že pred rokmi ste čosi začali pripravovať (dokonca na facebooku sú aj nejaké songy).

Martin: Skladby sú…Niektoré zahráme aj na Dereš Open. Ako, či a kedy vyjde album závisí od niekoľkých faktorov, ktoré spoločne riešime a dúfam, že aj doriešime.

Čo sa týka koncertovania uviedli ste, že vystúpite tento rok iba na festivale Dereš Open Fest, ktorý sa bude konať 7. a 8. augusta v obci Jantov pri Šali. Prečo iba tam?

Martin: Tento rok chceme ešte venovať čas dokončeniu albumu a keďže sme všetci vyťažení na 100%, tak na organizáciu koncertov neostal čas. Ale budúci rok by nás malo byť vidieť častejšie.

Piviak: Mali sme naplánované, že na budúci rok k 30. výročiu Derešu oprášime nástroje a dáme nejaký ten koncert, ale organizátori z Dereš Openu nás oslovili, prehovorili, a tak to bude trochu skôr…

Mohol by niekto z Vás povedať bližšie podrobnosti ohľadom budúcoročnej koncertnej sezóny?

Piviak: Ako bolo spomenuté, výročný koncert, prípadne mini turné aj so zaujímavými hosťami urobíme určite…

Vy ste od 80tych rokov získali status legendy. Napriek tomu, že vtedajší režim ako vieme nebol muzike vášho razenia moc naklonený vaše klipy a koncerty mali nesmierny úspech a zaujímali sa o Vás aj média. Čím si to vysvetľujete?

Piviak: Bolo to asi tým, že mladá generácia chcela počúvať niečo iné ako bol cenzúrovaný štandard a napríklad my sme hrali trochu rýchlejšie, a možno aj hlasnejšie ako sa bežne počúvalo…

Martin: Mali sme šťastie, že sme sa pomerne rýchlo dostali do povedomia a mali sme okolo seba šikovných ľudí.

Úspešní, no bez albumu

Čo sa vlastne stalo, že aj keď ste mali slušné renomé, aj Martin Sarvaš (vtedajší manager a textár Tublatanky) si vás zobral pod ochranné krídla, album nakoniec nevyšiel?

Piviak: V roku 1990 sme mali ísť nahrávať LP do štúdia Opusu, ale termín sa stále odsúval. Keď potom nastali časy privatizačných hier, celé to nakoniec padlo. Následne sa potom v krátkom čase kapela rozpadla.

Ináč ja som zo Sniny, kde ste v tom období taktiež mali koncert – dokonca na futbalovom štadióne. Mohol by mi niekto povedať trochu viac o tom? Predsa ten štadión je dosť blízko obytnej zóny a teraz si neviem predstaviť, žeby tam pod. kapela hrala.

Vojto: …A na to si spomínam, aj keď matne…Ten koncert bol už po revolúcii a organizátor nám dokonca zaplatil lietadlo do Košíc... Paráááda… Ale dnes je to práveže bezproblémové, hrajú sa veľké koncerty na štadiónoch pri obytných zónach. Akurát organizátor musí dodržať čas ukončenia, čo je pri prídavkoch trochu problém…

Vtipné momentky z histórie

Mohli by ste sa podeliť s čitateľmi o nejaké veselé historky, ktoré sa udiali počas vašej aktívnej činnosti?

Vojto: Na jednej párty ma oslovila jedna baba, že mala hrať so mnou v klipe “Na panské” ako moja partnerka, ale pre jej výšku som ju dal vymeniť a ona počítala v tom čase s každou korunou, čo mala dostať z STV za klip… Že som ju vtedy dobre nasral, ale nakoniec sme sa na tom dobre zasmiali…

Martin: Ja si veľmi matne pamätám, že v našej obľúbenej destinácii v Humennom, sme sa spoločensky unavili v bare a keďže nefungoval výťah, tak pri potácaní sa smerom nahor po schodoch, som sa vždy na nejakom medziposchodí potkol o iného spoluhráča…Ale neviem či je to vtipné….? 🙂

Ok, tak týmto to zakončíme. Nesmierne ďakujem za rozhovor, prajem veľa úspechov a ako je u mňa zvykom, poprosil by som o nejaký ten odkaz pre čitateľov.

Všetci: My ďakujeme tiež a za Dereš, želáme minimálne 100%-ný nárast čitateľov a veríme, že poriadny rock’n’roll sa opäť prebúdza!!!

Autorom úvodnej foto je Vít Fila, ďalšia fotka pochádza z webu kapely

Youtube ukážka:

Linky:
Web: http://deres.sk/
Facebook: https://www.facebook.com/deresband