Rozhovor s Petrom Hijom (Fishartcollection, God Defamer, Mironoga) zo dňa 2.2.2016

autor Ľubomír Mercery PechoKoncom minulého roka prekvapili Trnavčania Fishartcollection svojím novým EP Pretlak, ktoré sa dosť odlišovalo od ich debutového albumu In Oil, či už po hudobnej stránke, ale aj po jazykovej (texty sú komplexne v slovenčine). Pre nesmiernu pracovnú a hudobnú vyťaženosť členov kapely (a v podstate aj moju pracovnú vyťaženosť) rozhovor so spevákom Petrom Hijom bude uverejnený až dnes. Okrem iného sa v ňom dozviete aj čo najbližšie plánuje v ďalších formáciách, kde pôsobí (God Defamer, Mironoga…).

Zdravím Peter, koncom min roka vám po dvoch rokoch vyšlo EP Pretlak – popíš ho vlastnými slovami?

Peter Hija: Ahoj. Ak by som mal byť čo najkonkrétnejší, tak by som to asi zhrnul slovami – agresívnejšia, otvorenejšia, vyzretejšia a intenzívnejšia reflexia všetkého, čo sa nám za tie dva roky dostalo pod kožu.

Oproti debutovému albumu je na ňom niekoľko zmien. Skladby sú výlučne v slovenčine a dosť sa odlišuje sa aj po hudobnej stránke. Prečo je tomu tak?

Peter Hija: Z jedného prostého dôvodu – nechceli sme prešľapovať na jednom mieste a chceli sme sa posunúť ďalej. Už keď vznikali prvé nové skladby, bolo jasné, že to nebude „In Oil 2“ a to nám dodávalo chuť do ďalšej práce. Ten pocit, že vzniká niečo nové a iné, že sa vyvíjate. Stáť na mieste je skratka nuda. No a slovenčina preto, lebo s ňou prišiel náš textár Ivan a aj napriek počiatočnej skepse, celkom zapadla do toho „evolučného plánu“.

Čo sa týka jazyka – budete sa aj do budúcnosti sústrediť výlučne na slovenčinu (čo je teraz akousi módou), alebo budú ďalej aj anglické texty?

Peter Hija: Na to ti v tomto momente ešte neviem odpovedať. Vyskúšali sme rodný jazyk a milo nás prekvapil. Určite je táto forma prijateľnejšia pre slovenského (alebo českého) poslucháča, pretože je zrozumiteľnejšia a ľahšie sa dostane „do ucha“. Ale ani nad angličtinou sme ešte nezlomili palicu. Uvidíme, kam nás nová tvorba zavedie a čo jej bude najlepšie svedčať.

Je v pláne aj ďalší full album?

Peter Hija: To bude záležať od pomeru čas – inšpirácia. Keď bude dostatok materiálu na plnohodnotný album v rozumnom čase, nebránime sa mu. Avšak sám (a možno nie som jediný) mám v poslednej dobe problém udržať pozornosť pri počúvaní nejakej dlhšej nahrávky, tak mi tie kratšie EP-čka prídu stráviteľnejšie 🙂

Ako to vyzerá s koncertnou činnosťou Fishartcollection?

Peter Hija: Vystúpenia na propagáciu novej nahrávky už začali. Konkrétne máme za sebou prvú zastávku v Bratislave z nášho „SOUNDS like a TOUR 2016“, ktoré sme dali dohromady spolu s dvomi úžasnými českými kapelami Edmond Wells (garage-crossover, Lázně Bělohrad) http://bandzone.cz/edmondwells a Hell Paso (dirty bluesmetal, Praha) http://bandzone.cz/hellpaso. V rámci tohto turné zahráme ešte v ďalších šiestich mestách a to: 12.2. Trnava (krst EP https://www.facebook.com/events/154697041571592/), 13.2. Brno, 5.3. Chleny, 18.3. Trutnov, 19.3. Rychnov nad Kněžnou a 23.4. Praha. Všetky tieto termíny sa rodili veľmi ťažko, pretože hrať sa chce, ale rodinné, pracovné a iné povinnosti skrátka nepustia. Preto také veľké rozstupy medzi jednotlivými mestami. Samozrejme nejaké ďalšie vystúpenia mimo turné sú už v riešení a ďalším sa nebránime. Rok ešte len začal 😉

autor Alex Hricov

 

Čo by si mi povedal o civilnom-nehudobnom živote členov kapely?

Peter Hija: Že ho vypĺňa hlavne rodina a práca. Gitarista Dodo sa popri manželke a troch deťoch ešte zvláda venovať aj výrobe štýlových bytových doplnkov z paletového dreva. Bubeník Jojo sa pohybuje v odvetví vinárskej technológie a očakávajú už druhý prírastok do rodiny. Basgitarista Roman, ktorý žije už pár rokov s manželkou v českom Jičíne, je brand manager vo firme so zameraním na kozmetické a zdravotnícke prostriedky. Harmonikár Jakub zase pracuje v nábytkárskej firme a navrhne Vám kuchyňu presne na mieru. No a ja sa venujem kontrole.

Ty okrem iného pôsobíš aj v God Defamer a Die Proud. Stíhaš to?

Peter Hija: Čo sa týka mojich aktuálnych hudobných pôsobísk, tak okrem God Defamer sa ešte venujem projektu Mironoga. A keďže koncertne aktívny je iba God Defamer, tak to zatiaľ zvládam. Tých koncertov zase nie je toľko, že by som nevedel, kde mi hlava stojí. Die Proud sa k živému hraniu nikdy nedopracovali. Aj napriek snahe, vytvoriť plnohodnotnú kapelu, to pred zruba tromi rokmi celé skončilo vydaním jediného albumu, ktorý sme si nahrali ako spomienku na spoločný čas.

Chystá sa niečo nové aj v tých ďalších formáciach kde pôsobíš?

Peter Hija: S God Defamer by sme sa tento rok už snáď mohli pustiť do skladania nového materiálu. Od vydania posledného albumu „Relics“ ubehol už skoro rok a pol a takmer všetok ten čas sme trávili personálnymi zmenami na poste druhého gitaristu. Obrovská naša vďaka patrí Kamilovi Adamíkovi (Holotropic), ktorý bol vždy ochotný zaskočiť na živé hranie, a tak sme mohli byť aspoň koncertne aktívni. Nová posila však vyzerá sľubne, takže sme optimisti. Mironoga má na svojom konte od začiatku novembra minulého roka EP „Dark River“, ktoré stojí určite za pozornosť. Keďže sa však jedná iba o štúdiový projekt, žiadne koncertné aktivity nemožno očakávať.

Tradičná otázka? Ako si sa dostal na hudobnícku dráhu a ako si sa dopracoval k tvojím terajším kapelám?

Peter Hija: Začalo to úplne klasicky. Niekedy po roku 2000, keď mi kamoš, s ktorým sme si celú strednú vymieňali metalové CD-čka a kazety, spomenul, že majú kapelu a skúšajú. Ten človek bol Peter Hutyra a tá kapela sa volala Moonfog. Vtedy sa len rozbiehali a hrali prevažne prevzaté black metalové klasiky. Na bicie tam v tom čase hral aj Rudy Strhák, ktorý neskôr s René Blahušiakom založili God Defamer a v súčasnosti hráva v českých Spasm. Pár rokov som sa okolo nich motal a občas sme si zahrali v skúšobni nejakú metalovú odrhovačku. Za ten čas vystriedali niekoľko bubeníkov. Ich vlastná tvorba prešla od epických rockovo-metalových inštrumentálok s nádychom blacku k death-black metalu klasickejšieho strihu. Mali už aj stáleho vokalistu, no po krátkom čase som bol oslovený, či to nechcem miesto neho skúsiť ja. Tak som šiel do toho. Počas môjho šesť ročného pôsobenia u nich sme nahrali nejaké demá a tri radové albumy, ktoré vydali zahraničné undergroundové vydavateľstvá. Pokúšali sme sa hrať technickejšiu formu brutálneho amerického death metalu, ktorý nás v tom čase úplne dostal a celkom hojne sme cestovali do zahraničia. Keďže sme mali pomerne veľkú skúšobňu, začali sme sa o ňu deliť s kamošmi, ktorí si občas prišli zajamovať. A tak nejak vznikli Die Proud. Chvíľu na to som bol oslovený Romanom, ktorý hral basu v Die Proud, či by som nezaskočil na poste vokalistu v jeho domovskej kapele Dysanchely. Tí boli práve bez vokalistu. Nedlho na to ma zase oslovili chalani z God Defamer, či by som im taktiež nezaskočil za Jara, ktorý už rodinu, prácu a hranie nedokázal zladiť. Mal som čas, mal som chuť, odohrali sme zopár koncertov a potom sa začali veci komplikovať. Bolo toho už veľa a príjem skoro žiadny. Bol som rozhodnutý, že odídem pracovať do zahraničia. Prerušil som všetky hudobné aktivity a začal riešiť Holandsko. V tom sa mi ozvali z mojej terajšej práce, či by som neprišiel na pohovor. Prácu som dostal, presťahoval sa do Trnavy a na ponuku od God Defamer, zostať ako stály člen, som kývol. Založenie Fishartcollection bolo už len otázkou času, keďže odídenci z Dysanchely mali chuť tvoriť a bývali sme v jednom meste. Pár rokov na to ma zase oslovil Rado, ktorý nám pomáhal s nahrávkou Die Proud, či by som sa nepozrel na nejaké jeho veci. Tak vzniklo Mironoga.

Na našej scéne pôsobíš už okolo 9 rokov ak sa nemýlim. Čo považuješ za svoj najväčší úspech?

Peter Hija: Keď som tak premýšľal nad predchádzajúcou otázkou, uvedomil som si, že to je vlastne už skoro 13 rokov, čo sa motám na scéne. Od leta 2003. A za najväčší úspech považujem fakt, že ma to ešte stále baví a napĺňa. Aj keď to nebolo a ani nebude vždy ružové, tak každý vydarený koncert a úprimná pochvala po ňom, každá nahrávka, ktorá dokáže niekoho osloviť je obrovským úspechom🙂

Tak to bola už posledná otázka. Ďakujem pekne za rozhovor a poprosím o nejaký ten odkaz pre čitateľov.

Peter Hija: Ja ďakujem veľmi pekne za priestor. A každému čitateľovi, ktorý sa dostal až sem, za jeho drahocenný čas 🙂 Čo sa týka nejakého odkazu, tak môžem odkázať iba jedno – ľudia, objavujte a rozširujte si obzory, spoznávajte nové veci, buďte tolerantní, majte otvorenú myseľ a neberte sa smrteľne vážne. Zadubencov je všade plno, netreba ďalších. Počúvajte kvalitnú hudbu a neseďte doma, navštevujte koncerty. Podporujte scénu. Kapely chcú hrať pre Vás a potrebujú spätnú väzbu.

Autori foto:  Ľubomír Mercery Pecho, Alex Hricov

Youtube ukážka:

Linky:
https://www.facebook.com/Fishartcollection/
http://bandzone.cz/fishartcollection

Pridaj komentár