Oťap Kozzy (Seven Painful) – ,,Hráme tvoríme, bavíme sa, máme radosť z našej hudby“

Banskobystrická kapela Seven Painful dokazuje, že Slovensko je malou krajinou s veľkými kapelami. Vznikli v apríli minulého roku po rozpade formácie Maria Chuana. Vďaka pôsobivému debutu Entrophy Of Soul, ktorý vyšiel pod Slovak Metal Army majú šancu na žiarivú budúcnosť. Na otázky odpovedal Matej Valo a.k.a. Oťap Kozzy:

Zdravím, na začiatok sa spýtam ako vlastne vznikol názov Seven Painful.

Oťap Kozzy: Čauko… Sedembolestná mi zarezonovala, keď sme s Maria Chuana krstili vtedy tretí album Eridani práve na tento deň. Od vtedy som sa pohrával s myšlienkou na názov, aj keď som nevedel či albumu, alebo skladby atď…. Taktiež keďže je to patrónka Slovenska, hlavne teda zaostalých kresťanov, prišlo mi to ako výstižná paródia, pritom ale je tam aj silnejší pohľad z druhej strany a to sedembolestná symbolizuje nás ľudí, keďže každý si nesieme sebou životom nejaké tie bolesti.

 Priblíž naším čitateľom priebeh zrodenia Entrophy Of Soul. Napriek debutu, je to kompozične dosť vyspelá fošna. Kto nesie kredity pre hudbu a texty?

Oťap Kozzy: Skladby začali vznikať ešte v čase fungovania skupiny Maria Chuana. Začalo sa to lámať po nezáujme speváka Bimba v ďalšom fungovaní skupiny a tam som uvidel príležitosť na vznik novej kapely s novým spevákom Martinom Rybárom, ktorý textoval všetky skladby. Názov albumu som vypatlal po niekoľkých pivách. Tvorba skladieb súvisí najmä s nasledujúcou otázkou.

 Žiarivou ozdobou  Entrophy Of Soul je aj Thomas Corner, ako ste sa ako kapela dostali k tomuto chalanovi?

Oťap Kozzy:  Celý svoj hudobný život som túžil hrať po boku technicky vyspelého gitaristu s ktorým si budem rozumieť po všetkých stránkach, čo je základom dobrej hudby. To je tá hudobná chémia. Dočkal som sa toho v Tomášovi, ktorý asi po dvoch rokoch nahovárania pri pive aby šiel k nám hrať, vtedy ešte do Maria Chuana sa dal prehovoriť. Práve tvorba skladieb s Tomášom dodala všetkému úplne novú šťavu. Tiež jeho skladby mi ihneď sekli a našiel som sa v nich. Hudobne sme sa dosť zhodli či už v počúvaných kapelách, alebo v sólových gitaristoch. No a jeho technická vyspelosť, riffy, virtuozita nedala na seba čakať, pričom sme sa nejako neobmedzovali škatuľkami štýlov a podobnými pi….nami.

 Pri Entrophy Of Soul som počul ten typický zvuk, ktorý dominoval na metalových nahrávkach v 80. rokoch (hlavne demáče – od ranných Entomed, no Nihilist). Prečo ste sa rozhodli zvoliť takýto zvuk?

Oťap Kozzy:  Zvuk vznikol necielene priebežne v rámci nahrávky. Dnešné nahrávky sú pretriggerované a dosť umelé hlavne bicie, to som nechcel. Preto na nahrávke sú bicie akustické a len dofarbené bez použitia trigerrov, ktoré inak používam koncertne. Nemyslím si ale, že náš zvuk je taký old. Rozhodli sme sa ísť vlastnou cestou a to vo vlastnom štúdiu, aby sme neboli obmedzení ničím a tým ani škatulkovými zvukmi z dielne ezdrumer a podobne.

Odkiaľ vznikla myšlienka  využitia dvoch typov spevu, čistý spev a growl? Na Entrophy Of Soul  to môžeme počuť v pesničkách ako „Bloody Desire“ alebo „Seven Painful“

Oťap Kozzy:  Veľmi jednoducho. Žiadalo si to kontrast a to sme docielili práve týmto.

Na Entrophy Of Soul, si sa podieľal aj ako spevák. Spievajúcich bubeníkov nie je veľa, aké je to pre teba spievať a hrať zároveň?

Oťap Kozzy: 🙂 Nenazval by som to spevom, je to pár vokálov. Gitaristi spievať nechceli už aj v minulosti, takže keď som chcel aby bol aj iný spev musel som. Problém mám so zapamätaním si aj tých pár slov, a tiež nedá sa mi spievať či kričať všade. Skrátka v niektorých pasážach to nejde, inak je to v pohode. Veľa spevových liniek som aj sám navrhol, keďže aj skladám na gitare, tak mám už predstavu aj o speve. Veľa ľudí na koncertoch pozerá odkiaľ to ide, keď nevidia nikoho spievať vpredu, po čase zistia že spoza bicích…

 Ako ste sa vlastne dostali k vydavateľstvu Slovak Metal Army. Boli v hre aj iné vydavateľstva?

Oťap Kozzy: Oslovil som SMA, poslal ukážky, dohodli sa Jurajom a je to. Pre istotu sme oslovili aj veľké svetové metalové vydavateľstvá, nemali sme však ružové oči…

 Existujú aj nejaké veci, ktorým by si sa chcel vo vašej tvorbe vyvarovať?

Oťap Kozzy: Nechceme sa vykrádať, vôbec nie niekoho kopírovať, ideme si vlastnou cestou tak ako to cítime a v citoch sa netreba obmedzovať.

Kde vás môžeme najbližšie vidieť na živo?

Oťap Kozzy: V októbri hráme 7. Ružomberok, 14. Banská Bystrica a 21 Martin-Vrútky

Keď príde poslucháč na koncert, alebo fanúšik, čo chcete ako kapela dosiahnuť ten umelecko- poslucháčsky zážitok, alebo aby sa ľudia úplne vybláznili?

Oťap Kozzy: Nechápem prečo to delíš. Skvelý koncert musí mať všetko, no určite komornosť k tomuto žánru nejde.

 Trochu nám porozprávaj o obale Entrophy Of Soul. Mimochodom je veľmi pekný.

Oťap Kozzy: Ďakujeme, najväčšia vďaka patrí nášmu priateľovi Sanchovi, ktorého obrazy sú použité na celý obal. Keď som ich zbadal prvý krát hneď som túžil mať ich na obale. Sanchove obrazy sú skrátka geniálne, presne vystihujú tie pocity o ktorých aj album je. Graficky to doladil spevák Martin tak, aby to ladilo s obrazmi. Som veľmi rád, že náš album dostal príležitosť prezentovať nádherné Sanchove diela. Sancho nám vytvoril aj logo Seven Painful, aby všetko spolu ladilo, ešte raz ďakujeme.

Čomu sa venujú členovia kapely Seven Painful mimo hudby?

Oťap Kozzy:  Tak napríklad Tomáš má kocúra, spolu občas vybehneme na huby. Ja sa venujem prácam okolo domu a na dome, akvaristike, dákym tankovým hrám, Mário si tiež rád zahrá. Martin sa venuje rodine, psíkovi, a tiež druhej kapele. Inak všetci radi zájdeme spolu na pivo. 🙂

 Aký bol tvoj hudobný príbeh – od kedy si začal hrať, čo ťa k tomu motivovalo a ako si sa dopracoval až k Seven Painful?

Oťap Kozzy: V 14tich som si kúpil prvú el. gitaru, ale nemal kto hrať na bicie. Tak som sa toho ujal, chytilo ma to a bolo. Prvý koncert som hral v roku 1987 s kapelou Rotor, bol to taký speedík so ženským spevom, v 90tom som prešiel do ľupčiaskeho EKRAZITu, kde som sa už začal podieľať aj na skladaní a celkových aranžmánoch skladieb. Asi v roku 1994 sme dali dokopy skupinu J.B., kde sme fičali na coveroch Motorhead, v roku 1995 som založil ďalšiu kapelu, ktorá bola thrashového razenia a po príchode speváka Bimba sme prijali názov jeho bývalej kapely Maria Chuana. S Chuanou som odohral množstvo koncertov doma aj v zahraničí s rôznymi známymi aj menej známymi kapelami, zažil ten pravý muzikantský život Sex Drogs Rock n Roll. Keď došla Bimbovi para, prišiel nový spevák, a mne došlo že nové skladby ktoré boli zatiaľ hotové už nemajú nič spoločné s Chuanou a vznikla Seven Painful.

 Ako bubeník si viac zakladáš na technickej stránke hrania, alebo na celkovom vyznení skladieb? Na Entrophy Of Soul som mal pocit aj aj.

Oťap Kozzy: Všetko ide ruka v ruke, jedno bez druhého by nešlo, alebo výsledok by nestál za to. Vždy sa snažím o vyváženosť a cítenie skladby ako celku, aby sa nástroje a spev navzájom nerušili, ale dopĺňali a podporovali a dávali nám pri ich hraní pocity, ktoré nám robia radosť a pohodu.

V momentálnej fázy kapely, čo si myslíš, aká je budúcnosti kapely?

Oťap Kozzy:  Budúcnosť, kto ju pozná 🙂 Hráme tvoríme, bavíme sa, máme radosť z našej hudby, takže veľa koncertov po čase nový album a tak. Live is live.

Ok tak to je už záver. Veľmi pekne ďakujem za rozhovor a ako je u nás zvykom poprosím ťa o nejaký ten odkaz pre čitateľov.

Oťap Kozzy:  Ľudkovia nemajte predsudky, dajte si šancu, metal forever.

Youtube ukážka:

Linky:
https://www.facebook.com/sevenpainful/?fref=ts

Pridaj komentár