Uriah Heep – vzostupy a tvrdé pády

Mnohým rock/metalovým legendám sa nevyhli zmeny v zostavách. Niektoré z nich však napriek strate kľúčových osôb stále dokážu spraviť skvelé albumy a odohrať úžasné koncerty. Medzi také nepochybne patria aj Briti Uriah Heep.

Ako to všetko začalo

V roku 1967 19. ročný gitarista Mick Box dal dokopy formáciu Hogwash, ktorá hrávala v miestnych kluboch. Keď im odišiel spevák, bubeník Roger Penlington navrhol svojmu bratrancovi Davidovi Garrickovi či nechce zaujať jeho post. David ponuku prijal a s Mickom si dobre rozumeli. Neskôr si zmenil meno na Byron. S ním sa zapísal do mysli rock/metalových fanúšikov po celom svete. Okrem Davida si aj kapela zmenila meno. Začali vystupovať ako Spice a trochu obmenili členov. Prijali nového bubeníka Alexa Napiera a zostavu doplnil basák Paul Newton. Dôležitým míľnikom bolo podpísanie zmluvy s Gerrym Bronom (producent z firmy Hit Record Productions Ltd, ktorá mala podiel v Philips Records). Ten ich videl v klube Blues Loft v High Wycombe. Pod značkou Spice vydali 4 albumy.

Uriah Heep na scéne:

Podľa autobiografie UH Wizards and Demons, The Uriah Heep Story pokračovali ako Spice do roku 1970, kým sa k nim nepridal Ken Hensley. Gerry Bron priviedol hráča Colina Wooda a po ňom nasledoval spomínaný Ken Hensley, bývalý Newtonov kolega v kapele Gods. 1. „V skupine som videl veľa potenciálu, aby som robil niečo úplne iné,“ spomenul si Hensley. Názov Uriah Heep pochádza z románu Charlesa Dickensa – David Copperfild (Uriah Heep bol zápornou postavou).

Debutový album a klasická éra kapely:

Krátko po príchode Kena im vyšiel debut – …Very ‚Eavy …Very ‚Umble. Na ňom nechýbali charakteristické znaky, vďaka ktorým získala slávu po celom svete. Nimi boli heavy zvuk Mickovej gitary, masívne Kenove klávesy (Hammondy) a taktiež vysoký Davidov spev a mohutné doprovodné vokály. Najviac skladieb zložili Box a Byron. Tesne pred začatím nahrávania bol bubeník Alex Napier nahradený Nigelom Olssonom. Byronovi ho odporučil sám Elton John. Kritici album veľmi neobľubovali, no neskôr svoj postoj zmenili. Medzi najznámejšie skladby z neho patrila Gipsy – príbeh chlapca, ktorý sa zaľúbil do cigánskej kráľovnej no jej otec s tým nesúhlasil.

Bicman Nigel Olsson sa na jar 1970 vrátil do doprovodnej bandy Eltona Johna a jeho miesto zaujal Keith Baker. Začiatkom roka 1971 vyšiel album Salisbury. Ten viac pasoval do progresívno rockového žánru. Jeho titulná skladba mala viac než 16. minút a na jej nahrávaní sa zúčastnil aj 24 členný orchester. Taktiež sa tu nachádza aj veľhit Lady in Black.

Autor Ken Hensley (ktorý sa v tej dobe stal hlavným skladateľom kapely) o ňom povedal:

2: ,,Inšpiroval som sa počas jedného turné po Veľkej Británii. Jedno nedeľne ráno som vykukol z hotelového okna a videl som ju. Neviem, či to bolo dievča, alebo už žena. Každopádne táto osôbka bola oblečená celá v čiernom a vietor si s ňou takpovediac robil, čo chcel… A z toho jediného záblesku vzišla celá skladba! Chvála pánu Bohu!“

Koncom roka 1970 Keith Baker opustil skupinu a nahradil ho Iain Clark. S ním absolvovali niekoľko koncertov. V tej dobe im skončila zmluva s Philips/Vertigo a kapela založila vlastne vydavateľstvo Bronze Records. O rok na to im vyšiel ďalší album Look at Yourself. Najznámejšími skladbami boli Tears in My Eyes a July Morning. Podľa mnohých fanúšikov s rovnocenné s Child in Time alebo Stairway to Heaven.

Čoskoro však nasledovali ďalšie personálne zmeny. V roku 1971 odišiel basák Paul Newton a nahradil ho Mark Clark. Počas toho istého novembra bol Iain Clark nahradený Leem Kerslakom. Tak uzrela svetlo sveta najslávnejšia zostava tejto bandy.

David Byron – spev, Mick Box – gitara, Mark Clark – basgitara, Ken Hensley – klávesy, Lee Kerslake – bicie

Výsledkom tejto novo nájdenej chémie bol album Demons and Wizards (1972). Ako názov napovedá, nachádzali sa na ňom fantazijné texty a pochádza z neho ďalší z veľkých hitov UH – Easy Livin. Postupne nasledovali ďalšie klasické nahrávky – The Magician’s Birthday (1972), Sweet Freedom (1973) a double album Uriah Heep Live (1973)
 Sám Mick neskôr okomentoval ich texty nasledovne:

3: ,,Okolo rokov 1972 a 1973 sme si začali uvedomovať, že texty našich skladieb sú väčšinou veľmi bluesové, veľmi o láske… A potom sme si povedali, že zmeníme štýl a začali sme písať pre zmenu veľmi mystické texty ako na Demons and Wizards a The Magician’s Birthday. Sú to texty, ktoré provokujú ľudskú predstavivosť. Tento štýl potom veľmi ovplyvnil kapely ako Blind Guardian a veľa ďalších“

Potom ale od fantasy textov upustili. V roku 1973 Ken vydal sólo album Proud Words on a Dusty Shelf. Nasledujúci štúdiový počin Wonderworld (1974) nahraný v Mníchovských Musicland Studios bol pre fanúšikov sklamaním. Zároveň sa objavili rozpory medzi spoluhráčmi. Spevák David začal mať problémy s alkoholom a UH opustil basák Gary Thain. 8. decembra 1975 bol nájdený mŕtvy vo svojom dome – príčinou bolo predávkovanie heroínom.

Kapela namiesto neho angažovala bývalého člena Family a King Crimson Johna Wettona (marec 1975). Mick Box povedal – 4. ,, Bola to úľava mať niekoho tak spoľahlivého a plného nápadov“ S ním natočili platňu Return to Fantasy (1975). V Británii bola pomerne úspešná.

Koniec klasickej zostavy a rozpad:

V roku 1976 vydali High and Mighty. No znovu začali konflikty – napr. medzi managerom a Kenom Hensleym. Naplno sa začali prejavovať Davidove problémy s alkoholom Po poslednom koncerte v rámci španielskeho turné v roku 1976 ho vyhodili. Čoskoro odišiel aj basák John Wetton. Novým spevákom sa stal John Lawton a basu začal obsluhovať Trevor Bolder. Nový frontman spôsobil, že UH začalo priťahovať iné publikum.


Tú treba spomenúť aj jednu perličku. Pôvodne sa ,,Uriáši“ obzerali po istom Davidovi Coverdalovi. Ten ako vieme nakoniec dal prednosť Whitesnake. Debutom novej zostavy bola platňa Firefly (1977) a v rovnakom roku vyšiel aj ďalší počin Innocent Victim. Obe sa vyznačovali tvrdými skladbami ale aj pop baladami. V 1978 prišli na trh s albumom Fallen Angel. Opäť však začali konflikty v zostave. Tentokrát hlavne medzi Kenom Hensleym a Johnom Lawtonom.

Nakoniec John Lawton musel odísť. Prišiel John Sloman (spev) no odišiel bubeník Lee Kerslake. Zopár skladieb z chystaného albumu nanovo nahrali s novým bubeníkom Chrisom Sladeom. Nový album Conquest vyšiel v roku 1980. Spevák sa vyznačoval černošským hlasom. Podľa slov Micka Boxa sa štylizoval do polohy Stevieho Wondera. Okrem toho si nesadli s Kenom V roku 1980 Ken Hensley opustil kapelu a krátko po ňom odišli aj John a Trevor Bolder. Mick Box ostal sám, mal však právo na názov Uriah Heep.

Oživovanie kapely

Nakoniec Mick sa ozval Leeovi Kerslakovi, ktorý v tej dobe hrával s Ozzym Osbourneom. Ten dotiahol basáka Boba Daisleyho. Ďalej prišiel aj John Sinclair (klávesak) a novým spevákom sa stal Peter Goalby.

Nový album dostal názov Abominog a prišiel na svet v roku 1982. Dočkal sa uznania od kritikov aj návštevnosť koncertov bola výborná. Na nasledujúcom počine Head First(1983) kombinovali vtedy populárny heavy metal a a.o.r.. Daisley sa ale vrátil k Ozzymu a Trevor Bolder sa opäť pridal k Uriah Heep. Kapela absolvovala veľa koncertov s Rush, Judas Priest a Def Leppard.

Joe Eliot spomenul:
5: ,,Bola to najlepšia kapela, s ktorou sme boli na turné lebo nemali žiadne prehnané požiadavky… Boli dobrí a veľa sme sa od nich naučili.“

Masívne ázijské a juhoamerické turné nasledovali predtým, ako sa skupina vrátila do štúdia s producentom Tonym Plattom a nová dohoda s labelom CBS na Portrét, ktorú zabezpečil nový manažér Harry Maloney. David Byron 28. februára 1985 zomrel na srdcový infarkt a ochorenie pečene vo veku 38 rokov. V 1985 vydali Equator. Ten sa predával pomerne zle. Recenzenti to moc nechválili. Goalby bol brutálne vyčerpaný a mal vážne hlasové problémy. Po austrálskom turné v roku 1985 v zostave skončil. Podľa jeho slov mal rad UH a veril v nich, ale jednoducho ho vykopli. John Sinclair odišiel z UH keď sa pripojil k Ozzymu. Novým klávesakom sa stal Phil Lanzon.

Prvým spevákom s ktorým skúšali bol Američan Steff Fontaine. Ten bol ale dosť neprofesionálny, namiesto neho prijali Bernieho Shawa, známeho z Praying Mantis a Grand Prix. V druhej polovici 80tych rokov koncertovali aj v komunistických krajinách. Navštívili ZSSR, Bulharsko a dokonca aj Československo.

Koniec 80tych a 90-te roky:

Lineup Bernie Shaw (spev), Mick Box (gitara), Trevor Bolder (basa), Phil Lanzon (klávesy), Lee Kerslake (bicie) zostal nezmenený až do roku 2007. V roku 1989 vydali bolo Raging Silence a približne o tri roky na to Different World. Druhý zmienený mal ale slabý predaj. Taktiež v tej dobe vydali aj The Lansdowne Tapes, zbierku nevydaných skladieb zo 70 rokov (1993).

Koncom marca / začiatkom apríla 1995 sa bývalý spevák kapely John Lawton krátko vrátil k Uriah Heep. V rámci turné s Deep Purple a (Južná Afrika, Rakúsko)  zastúpil Bernieho Shawa, ktorý v tom čase trpel hlasovými problémami. V 1995 vydali Sea of Light a ten sa naopak celkom dobre predával. Bol to viac menej návrat ku koreňom Jeho nástupca Sonic Origami uzrel svetlo sveta v roku 1998 a bol celkom úspešný. Masívne turné k nemu trvalo rok.

Ďalej kapela vydala The Legend Continues DVD a potom sa zúčastnila turné po Veľkej Británii. Podujatie s Kenom Hensleym & Johnom Lawtonom sa uskutočnilo 7. decembra 2001 v Londýne v priebehu turné Magicians Birthday Party. To sa stalo potom tradíciou. Ken sa k nemu ale už nikdy nepripojil

Začiatkom roka 2007 bubeník Lee Kerslake musel opustiť skupinu kvôli zlému zdraviu. V marci tohto roku ho nahradil Russell Gilbrook. Ten sa stal do nesmierne výkonným doslova ,,motorom kapely. Po jeho príchode začali nahrávať nový štúdiový album s názvom Wake the Sleeper. V skladbách Wake the Sleeper and War Child použil dvojkopáky. Universal Music ho vydala až 2. júna 2008 skoro desať rokov po poslednom.

Gitarista Mick Box povedal: 
6: ,,Nikdy sme neprestali skladať hudbu. To, že sme desať rokov nevydali album, malo čisto obchodné dôvody. Čakali sme na vhodné podmienky pre natočenie materiálu. Stále cítime obrovskú vášeň pre hudbu, ktorú robíme a myslím si, že je veľká škoda, keď sa pracuje v podmienkach, ktoré túto emóciu potláčajú….

40. výročie oslávili výberovým albumom Celebration (2009) kde sa nachádzajú znovunahrané pôvodne skladby (Easy Livin, Lady in Black) a dve nové Only Human, Corridors of Madness. Plnohodnotný nástupca albumu Wake the Sleeper uzrel svetlo sveta v roku 2011 a dostal názov Into the Wild. Počas jeho priprav členovia boli pod veľkým stresom, no výsledok nepochybne stál zato.

Približne dva roky nato sa stala smutná vec. Basák Trevor Bolder zomrel na rakovinu pankreasu. Nakoniec ho nahradil Davey Rimmer. V 2014 s ním nahrali album Outsider.
V roku 2015 absolvovali Down Unda Tour. Dňa 25. septembra oznámili vydanie bestofky Totally Driven. Na nej sa opäť nachádzajú znovunahrané skladby. 15. októbra tohto roku skupina vystúpila spolu s Kenom Hensleym a Lee Kerslakom na špeciálnom dvojhodinovom koncerte v mestskej časti Crocus v Moskve.

Zatiaľ posledný album Living the Dream vyšiel koncom min roka a nechýba ani turné.

O jeho kvalitách a o tom, že Uriah Heep sú vo skvelej forme sa môžete presvedčiť 17. februára v Spoločenskom pavilóne v Košiciach.

 

Zdroj:

Citáty:
1,4,5: https://en.wikipedia.org/wiki/Uriah_Heep_(band)
2: Rock Planet (október 2007)
3: Spark 7/2007
6. Spark 9/2009

 

Pridaj komentár