Erika Strečková (Symfobia) – ,,Smog zajtrajška je všade okolo nás a dramaticky ovplyvňuje naše životy“

Od debutu Way of the Queen sa v tábore nitrianskych symfonikov Symfobia udialo niekoľko zmien. Tou hlavnou je to, že kapela je po muzikantskej stránke oveľa viac vyzretejšia. Dôkazom toho je aj nedávno vydaný druhý album The Smog of Tomorrow. Došlo aj k menším personálnym obmenám. Prišiel nový bubeník Viliam Putz a spomínané CD bolo posledným pre speváčku Petru Hasarovú. Jej náhradníčkou sa stala Simona Janovičová, známa zo Sinners Moon a Sirenade. Aj keď stále prebieha turné k albumovej novinke, speváčka Erika si našla čas na pár odpovedí.

Zdravím Erika. Kapele Symfobia nedávno vyšiel druhý album Smog of Tommorow. Ešte pred jeho vydaním mi jeden z členov povedal, že oproti debutu ste si dali na ňom oveľa viac záležať a musím povedať, že na výsledku to skutočne počuť. Tak by som sa ťa na úvod spýtal ako vyzeral proces jeho vzniku a v čom sa odlišoval od debutu?

Erika Strečková: Prvý album sme robili asi 3 roky. Nikam sme sa neponáhľali, sami sme nevedeli ako to CD bude vlastne na záver vyzerať. Musím povedať, že v tej dobe sme priniesli na Slovensko niečo nové, čo tu v takej podobe ešte nebolo. Avšak, nepristupovali sme k niektorých veciam tak profesionálne, ako pri našom druhom CD. Nový album je určite oveľa viac prepracovanejší ako ten prvý. Tentokrát nám to síce tiež trvalo dlhší čas (vyše dvoch rokov), ale dali sme si na ňom záležať. Určite urobilo svoje aj nahrávanie s profesionálnym speváckym zborom, ale za výsledný výborný zvuk  vďačíme hlavne  skvelému tímu z nahrávacieho štúdia Randal Group.

Jedným z jeho pokladov sú určite texty. Mohla by si povedať niečo viac o nich?

Erika Strečková:Textami poukazujeme na problémy dnešnej doby ako sú závislosť na technológiách, konzumná spoločnosť, strata kritického myslenia a ľahostajnosť k životnému prostrediu. „Smog zajtrajška“ je všade okolo nás a dramaticky ovplyvňuje naše životy. Albumom hovoríme, že je čas spamätať sa a postaviť sa mu, začať od seba a malými krokmi s tým niečo robiť.

Novým prvkom sú aj mužské zbory. Postarali sa o nich členovia kapely?

Erika Strečková: Na koncertoch síce spievajú už aj naši gitaristi a bubeník, ale tie zbory sme nechali na profesionálnych spevákov. Každá skladba mala rozpracované partitúry na každý hlas, čiže alt, mezosoprán, soprán, bas, barytón a tenor. Aj keď bol spevácky zbor Echo zvyknutý na náročné skladby, sami priznali, že pri tých našich sa poriadne zapotili.

Medzi hosťami je uvedený známy gitarista Jimi Cimbala. V čom spočívala jeho úloha?

Erika Strečková: Jimiho sme oslovili ako brilantného gitaristu, zároveň išlo aj o poďakovanie za jeho prácu a úsilie. Práve u neho v štúdiu sme nahrávali náš druhý album. Jimiho gitarové sólo si môžete vypočuť v našej jedinej slovenskej skladbe – Človek.

Dočkáme sa niekedy v budúcnosti ďalších slovenských textov?

Erika Strečková: Určite áno. Sami sme boli zvedaví ako bude táto skladba znieť v slovenčine a ako ľudia zareagujú, ale prišli len pozitívne odozvy. Dokonca ešte aj fanúšikovia zo zahraničia nám písali, že sa im páči náš jazyk, čo nás prekvapilo a zároveň potešilo. Pracujeme teraz hlavne na promovaní nášho nového albumu, ale vieme, že keď príde opäť čas komponovania, zameráme sa určite aj na ďalšiu slovenskú skladbu.

V súčasnosti sú v obľube aj vinylové formáty albumov. Neuvažujete o niečom takom?

Erika Strečková: Zatiaľ nie. Ak príde požiadavka z radov našich fanúšikov, tak to prehodnotíme.

No krátko po jeho natočení od vás odišla Petra Hasarová. Čo sa vlastne stalo?

Erika Strečková: Petra sa rozhodla venovať iným aktivitám a určila si iné priority. Byť v kapele si vyžaduje venovať tomu veľa času, energie, peňazí a vidieť v tom perspektívu. Nie je to ľahké, ale všetko sa dá, keď človek chce.

Podľa čoho ste vybrali jej náhradníčku Simonu Janovičovú, známu zo Sinners Moon?

Erika Strečková: So Simou sa poznáme už od vysokej školy. Študovali sme ten istý odbor, ona bola o dva ročníky vyššie.  Aj keď sme neboli skoro vôbec v kontakte, vedeli sme o sebe, keďže sme mali obe symfonicko-metalovú kapelu. Pamätám si ako som sa všetkých známych pýtala, či nepoznajú nejakú dobrú speváčku, avšak neprichádzali žiadne vhodné kandidátky. A zrazu ma jeden decembrový večer osvietilo, že však Sima Janovičová je ten najlepší adept! Napísala som jej, stretli sme sa, prehovorila som ju a bolo. 🙂 Simona spievala roky v symfonicko-metalovej kapele, vie čo to obnáša a ide do toho naplno. Odohrali sme už spolu prvé koncerty, fanúšikovia ju veľmi dobre prijali a dokonale zapadla do kapely.

Nemala problém so skladbami svojej predchodkyne?

Erika Strečková: Určite jej chvíľu trvalo, kým sa do toho dostala, predsa len tých skladieb je už dosť a nie sú vôbec jednoduché. Chcela by som  ju však pochváliť, pretože  za mesiac sa dokázala naučiť všetky piesne, prvé aj druhé hlasy, texty, dokonca sme spolu pripravili choreografiu na koncerty. 🙂 Berie to profesionálne a zároveň voľne s humorom.

Poďme ku koncertom. Ako to vyzerá s momentálnym jarným turné (návštevnosť, atmosféra atď)?

Erika Strečková: Máme za sebou už pár koncertov z turné a musím povedať, že zatiaľ je to veľmi fajn. Až na jeden koncert v Námestove, bola návštevnosť aj atmosféra veľmi dobrá,  tak dúfam, že ďalšie mestá nesklamú. 😉 Na tomto turné predstavujeme nový album, čiže hráme hlavne nové skladby, máme novú speváčku, nejakú tú choreografiu, zaobstarali sme si vlastné svetlá, dymostroj a banery na koncerty, predávame nový merch a verím, že ešte počas turné prídu ďalšie novinky.

Sú v pláne aj nejaké ďalšie koncerty po jeho skončení?

Erika Strečková: Turné s NoControl skončíme 1. júna v Bratislave. Potom začnú festivaly. V júni máme napríklad Michal fest v Ostrave, v júli Cibulafest alebo spoločný koncert s kapelou Arakain a Luciou Bílou v Banskej Bystrici.  V auguste sme na festivale Rock Heart a najviac sa tešíme asi na festival Masters of Rock vo Vizoviciach 14. júla, kde budú na hlavnom pódiu iba dve kapely z regiónu Česka a Slovenska spoločne s najzvučnejšími menami svetovej rockovej a metalovej scény.  

Uvažujete aj o akciách v zahraničí?

Erika Strečková: Áno, pracujeme na jesennom turné po kluboch v Čechách opäť s NoControl. Taktiež premýšľame nad koncertami  v susedných krajinách, ale nechcem ešte nič prezrádzať. Uvidíme ako sa to podarí zrealizovať.

Čomu sa venuješ popri muzike (záľuby, záujmy, práca)?

Erika Strečková: Práve pred nedávnom som si urobila živnosť a začínam fotiť. Som vyštudovaná učiteľka a tri roky po výške som reálne učila. Každý rok na inej škole. Stále som si myslela, že niekde inde to bude možno lepšie. Nebolo. Nepáči sa mi ako je školstvo nastavené, v akých podmienkach sú učitelia a hlavne deti. Nemám momentálne energiu a čas bojovať za zmeny v školstve, preto som sa rozhodla venovať iným aktivitám. Popri kapele bolo aj tak veľmi náročné pracovať v školstve. Okrem fotenia, hrám príležitostne v divadle a vo voľnom čase som veľmi rada na bajku na trailoch.

Porozprávaj svoj hudobný príbeh, ako si sa začala venovať muzike a ako si sa dopracovala k Symfobii?

Erika Strečková: Moje začiatky boli klasicky na ZUŠ, kde som chodila na spev a klavír. Neskôr som odtiaľ odišla kvôli učitelke klavíra, ktorá ma vkuse mlátila po prstoch. V 9. ročníku na ZŠ prišiel za mnou spolužiak, že zakladajú kapelu a hľadajú speváčku. Samozrejme, hrali sme ľudovky, prevzaté veci. Po čase sme sa rozdelil na dve kapely, pretože druhá polka sme chceli začať tvoriť naše vlastné skladby. S touto kapelou som bola asi 5 rokov. Keďže sme sa už nikam neposúvali a na vysokej škole som spoznala skvelých hudobníkov, rozhodla som sa založiť novú skupinu. Mali sme asi druhý koncert a práve na ten prišli chalani zo Symfobie. Hľadali speváčku, dali sme sa do reči a tak to začalo. 😉

Ako si spokojná so súčasnou slovenskou metal/rockovou scénou. Čo sú jej najväčšie klady a čo by sa podľa teba malo zmeniť?

Erika Strečková: Slovenská metalová a rocková hudba má potenciál. Máme tu celkom dosť naozaj dobrých kapiel. Veľmi sa mi páči kapela z Martina Eufory, Within Silence z Košíc alebo skupina, s ktorou máme teraz turné – NoControl, chalani sú fakt skvelí a profesionálni. Problém vidím v tom, že Slovensko je malý štát a nie sme tak rockový národ, ako napríklad Česi. Máme tu jedno poriadne rockové rádio, ale aj to hrá kapely hlavne zo zahraničia. Ďalšia vec je, že sa mení doba a mladí ľudia sú najradšej doma pri počítači a pred telkou. Na koncertoch mám pocit, že sú hlavne staršie ročníky.  Tých problémov je tu viac, ale nechcem byť pesimista. Za každou kapelou je tak veľa stráveného času, energie, peňazí a myslím si, kebyže nemáme lásku k hudbe v krvi, tak to nikto z nás nerobí. Ale my to proste milujeme.

Ok, tak to bol záver veľmi pekne ti ďakujem za rozhovor a ako je u nás zvykom na záver ťa poprosím o nejaký ten odkaz pre čitateľov.

Erika Strečková: Vyberajte si dobrú hudbu, ktorú počúvate. Vaše uši nie sú odpadkové koše a niekedy ani neviete ako vás tá hudba môže ovplyvniť. 🙂 Nezabúdajte, že hudobníci môžu prežiť so svojou hudbou len vtedy, ak ich fanúšikovia budú podporovať. Stiahnutie CD nie je podpora, radšej nás počúvajte cez Spotify, z ktorého máme pár drobných za každé prehratie skladby. Prajem všetko dobré a dúfam, že sa uvidíme na koncerte.

Youtube ukážka:

Linky:
http://www.symfobia.sk/
https://www.facebook.com/pages/Symfobia/917048024996628/
http://bandzone.cz/_84971/

Pridaj komentár