Amon Amarth, Behemoth, Trivium a Power Trip; 11. jún 2019; INCHEBA EXPO BRATISLAVA

Na veľa frontoch je počuť, že metal vymiera a je slabá podpora zo strany fanúšikov, mne sa však zdá, že sme ním presýtení. Každú chvíľu koncert, človek nevie, kde má ísť skorej. Mňa až mrzí, že si musím vybrať a občas musím obetovať koncert. Nie je možné byť všade. Či už hovoríme o UG akciách, alebo aj o halových koncertoch.  Práve o jednom bude dnes reč. Do bratislavskej Incheby zavítal trojlístok veľkých mien – AMON AMARTH, BEHEMOTH a TRIVIUM, spoločnosť im robili POWER TRIP. Pred pár rokmi by im stačilo MMC, teraz pomaly zaplnili Inchebu a že o metal nie je záujem. Poďme sa na to pozrieť.

Úvod koncertu patril POWER TRIP. Ako aj spevák párkrát naznačil („Kto o nás počul predtým, nech zdvihne ruku“…veľa ich nebolo), nešlo o veľmi známu kapelu. Ja som na nich natratil už dávnejšie, akurát som si myslel, že ich uvidím v Randali alebo Fuge, než vo veľkej hale. Musím sa povedať, že im také veľké pódium moc neslušalo. Hudobne to síce bol našlapaný crossover/thrash metal s death metalovejším spevom, ale to veľké pódium mi pre takéto kapely nesedí. Chýbala tam tá intenzita medzi kapelou a publikom. Celkovo to puto, ktoré ťa prinúti si vyliezť na pódium a skočiť si. Tu bol veľkú odstup, i keď musím uznať, že mali taký zvuk, ktorý trhal gule. Nebol som sám, kto si to myslel, pretože sa vytvoril taký veľký kotol, ktorý by z priestorového hľadiska v Randali nebol možný. Gulevrúci začiatok večera.

TRIVIUM som počúval veľmi dávno. Vtedy ma brali „panterovsko-machineheadovské“ riffy a ich dravosť. Postupne sa z tejto kapely stal rádiový „metal“. Šancu som tomu rozhodne dal, tak ma mohli len prekvapiť. Z časti sa im to aj podarilo. Veľký plus u nich bol, že mali mimoriadne nakopaný zvuk. Stačilo im udrieť do gitary, reznúť tam riff a už ste vedeli, že to nebude až také zlé. Horšie to už bolo, keď sme sa dostávali ku refrénom, tu musím povedať, že niektoré by kľudne mohli konkurovať aj NICKELBACK. Niekedy sa pýtam sám seba, čo kapelu motivuje, aby sa ubrala takouto cestou. Naozaj to tak cítia? Alebo tu ide vyložene o peniaze? Každý nech si odpovie podľa najlepšieho vedomia a svedomia. TRIVIUM je Matt Heafy a hlavne, to čo dokáže spraviť s publikom. Keď povedal, aby skákalo, tak to dunelo, ako keby začal pochod slonov. Nebál sa ani zísť do publika a nechať sa „ohmať“. Najväčší fígeľ mu vyšiel, keď požiadal, aby celé publikum sa zohlo a podľa jeho pokynu vyskočilo. To malo gule, musím uznať. Kotol bol celý čas obrovský, hudobne to vôbec nie je pre mňa, ale koncert im vyšiel.

Dôvodom mojej návštevy bol práve BEHEMOTH. Ich posledný album „I Loved You at Your Darkest“ má svojské čaro a jedinečnú atmosféru. Každá skladba je silná vec sama o sebe a na koncerte v Prahe, kde som ich videl v januári, tie skladby fungovali naživo perfektne. Prečo by som si ich nedal 2x za polrok? Nebol dôvod neísť. Na rovinu musím povedať, že pražský koncert im o veľa viac vyšiel. Hlavne za to mohol Nergalov vokál. Neviem, či bol zle nazvučený alebo jednoducho nevládal, ale niektoré skladby ho nebolo skoro vôbec počuť, alebo len útržkovite. Ďalšou vecou bola chýbajúca veľká obrazovka, ktorá premietala klipy, miesto nej teraz boli dve malé po bokoch  (aj keď videoprojekciu mali totožnú). BEHEMOTH snáď nezahrajú zlý koncert. Videl som si už asi po 8x dokopy a vždy vedia ponúknuť pekelnú atmosféru. I napriek predošlým nedostatkom bol ich koncert silný zážitok. Ohne v podobe obrátených krížov šlahali pomaly počas každej skladby. Prevleky menili tiež často (či už prišiel Nergal ako biskup, ktorého poznáme z klipu na  pieseň „Bartzabel“ alebo Orion s obrovským klobúkom pripomínajúci až pštrosie perá). Odznelo veľa vecí z nového albumu, ale pozreli sme sa aj do predošlého albumu, alebo došlo aj na klasiky ako „Ov Fire and the Void“ či „Conquer All“. Škoda, že do úplnej histórie už nezavítajú. Každopádne predviedli vydarený koncert z ktorého trčali obrovské rohy.

Niekedy sa až čudujem, ako je možné, že sa kapela ako AMON AMARTH vyšvihla tak vysoko. Aj keď je pravda, že vikingská tematika je stále v kurze a melodický death metal ťahá ľudí stále viac ako jeho pravá podoba. Budiš, keď to ľudí baví. Ja fanúšikom tejto kapely nie som, aj keď som ich paradoxne zo 2x naživo videl (Masters of rock/Brutal Assault), dal som im teda šancu aj po tretíkrát. Pred prvou skladbou zatiahli pódiom oponou s nápisom ich nového albumu „Berserker“. Následne opona spadla a tentokrát nemali na pódiu obrovskú loď, ale vikingskú helmu s rohmi, kde uprostred nej bol bubeník. Zabudol som pochváliť zvukára, počas celej akcie každému sety šlapali a drvili ma riffy aj tam, kde doma u mňa nemajú šancu (práve prípad tejto kapely). Johan Hegg bol celý čas mimoriadne pozitívne naladený a sršala z neho silná eufória. Úsmev striedal levie zarevanie do mikrofónu a takto dookola. Nezabudlo sa ani na šermiarsky súboj rovno na pódiu alebo na rohatého bojovníka. Hudobne im to spolu šlapalo a tak fanúšikovia tejto kapely museli odchádzať spokojní. Asi ako aj každý jeden, pretože tieto koncerty stáli za to!

Za fotografie patrí srdečné poďakovanie Filipovi Hrubému z webu www.rocker.sk 🙂

 

Pridaj komentár