Rock pod Kameňom 2013 (3. časť Sobota)

Začiatok záverečného dňa Rocku pod Kameňom sa niesol v znamení znesiteľnejších teplôt a vystúpenia kapely Massriot známeho slovenského superstaristu Roberta Šimka. Osobne sa priznám, že do jeho vystúpenia som nevkladal veľké nádeje ale príjemne prekvapili hlavne skladby z nového albumu. Dôkazom môjho tvrdenia je to, že napriek skorému času mali pomerne slušný počet fandov, ktorí mu to náležite oplácali. Kapela nebola nútená hrať žiadne covery (ak nepočítame úryvok hitu Michala Davida – Ja chci žit non stop v rockovej podobe na záver), čo si myslím, že je len dobre.

massriot

Druhými v poradí boli Košičania Fictive Marry. Táto banda v poslednom čase sa stála známou aj vďaka spolupráci s gitaristom Metropolisu Jimim Cimbalom na ich poslednom single Na pódium nastúpili s obmenenou zostavou a taktiež aj image a aj žánrom. V ich vystúpení nechýbala energia ani veľká porcia charizmy, zrejme vďaka ktorej sa páčili aj mne, pričom moderné metalové žánre moc nepočúvam 🙂

Počas Meredithu nasledovalo klasické doplnenie tekutín a stretnutia so známymi. S toho čo som zahliadol išlo o metalcorovú muziku a parta bola charakteristická aj výrazným image.

Meredith

Na vystúpenie žilinských Seven Ate som sa veľmi tešil, keďže jeden z ich členov rozbehol spoluprácu s človekom z USA, ktorý spolupracoval s veľkými hudobníkmi. Napriek tomu, že nám priniesli kvalitnú porciu rockovej muziky sa im moc pohnúť s nie moc veľkým davom nepodarilo. ŠkodaSeven Ate

Pri Porta Infery to však bolo o niečom inom. Na začiatku som mal obavy, keďže ich debutový album sa mi zdal moc progresívny a pomerne ťažko stráviteľný. No od prvých tónov si ma získali a po krátkom čase aj ostatné publikum (aj tých čo sedeli na svahu pod stromami (smajlík). Ak nepočítame Helloween a Wanastowi Vjecy pre mňa boli jednoznačne vrcholom sobotňajšieho dňa.

Porta Infery

Poliakom Farben Lhere sa podarilo zopakovať to, čo sme zažili pri nich ešte na druhom ročníku daného festivalu v roku 2004. Skvelé punkové vystúpenie a peknú davovú zábavu. Ja som to síce moc nesledoval, ale prekvapilo ma, že zaznel aj hit od našich pop/ska/punks Smola a Hrušky Matura v poľskej verzii. Svoj set zakončili punkovou hymnou od Sex Pistols – Anarchy in The UK.

farben lhere

Pred prvým headlinerom nasledovalo vystúpenie čoraz populárnejších slovenských Paranoid. S partiou sme to využili na malú prechádzku po areály. Na videách vidno, že rozprúdili vcelku slušnú zábavu aj menšiu nehodu, ktorá sa stala spevákovi úplne na konci.

Pomaly prišiel čas na hlavných interpretov. Prvým z nich bola česká, legendárna kapela Wanastowi Vjecy. Podobne ako minulý rok, aj tentokrát sa stretli s vrelým priatím fanúšikov. V ich setliste nechýbali skladby z posledného CD Letíme na Venuši, ale najväčší ohlas mali samozrejme staré hitovky ako Tak mi to teda Nandey alebo Bedna od Whiskey, na ktorú sme sa všetci do sýtosti vyskákali. Zmena oproti minulému roku bola v tom, že pri poslednom songu – Dotknu se Ohně chýbalo vystúpenie dievčiny s fakľou.

wanastowi vjecy

Ako plachta napovedala, tak prišiel čas na zlatý klinec večera – nemeckú bandu Helloween. Pri ich vystúpeniach sa často rieši kvalita súčasneho frontmana Andiho Derisa, ktorému sa koncerty nie vždy vydaria. Musím povedať, že od prvých tónov úvodnej piesne Where the Sinners Go nebolo pochýb, že je človekom na správnom mieste. Aj keď by som mal k ním pár výhrad. Hlavne to, že počas hodinu a pol trvajúceho setu zaradili aj bubenícke sólo. Ok, podobné veci patria na koncerty ale myslím si, žeby lepšie spravili keby namiesto toho dali nejakú normálnu skladbu. Tou druhou je, že som čakal trochu viac priestoru pre nový album (chýbali mi piesne ako Burning Sun a hlavne Nabatea). U ľudí nechýbalo to správne davové šialenstvo, hlavne pri hitovkách ako napr. Future World alebo I Want Out. Tie spieval snáď každý. Chlapci od Hells si koncert užívali, najaktívnejší na pódiu boli ako tradične Andi z Markusom. V aktivite ich pekne doplňali Sasha a Michael Weiki Weikath (u ktorého to kedysi nebolo zvykom ).

Helloween

Poslendou kapelou večera boli Doga, ktorý nám zopakovali porciu českého pivného bigbeatu z minulého roka. Nato, že v akom čase hrali mali pomere plný areál. Klasický ako minule ani teraz nechýbal prierez ich diskografiou a celkom slušná zábava. Ja jednak ako som písal, kedže nie som fanda podobných kapiel a aj kvôli únave som sa pobral domov.

doga

Celkový verdikt.
Boli to krásne tri dni v spoločností výbornej muziky a milých ľudí. Problémy so stravou z minulého roku boli odstránené. Avantasia bol jednoznačný vrchol na tomto festivale a aj ostatní vystupujúci svoju úlohu splnili na viac než výbornú. Ďakujem všetkým, ktorí dali do kopy tento festival a teším sa čo prinesie Rock pod Kameňom 2014 🙂

Za foto ďakujem pánom Mariánovi Mikovi, Martinovi Dobiasovi, Pečimu CorCorovi Pemicamovi a Palimu Drábovi 🙂

Oficiálna festivalová stránka: www.rockpodkamenom.sk

V najbližších dňoch pribudnú nejaké tie rozhovory s účinkujúcimi 🙂

Páčil sa ti tento článok?
  •  
  •  
  •  

One thought on “Rock pod Kameňom 2013 (3. časť Sobota)”

  1. Po 29 júny 2013 bol tento den druhým najkrajším v tomto roku ak nie v živote 🙂 . Helloween podali úžastni výkon zrovnatelni z výkonom legendarných Iron maiden v pieštanoch. Úžastný koncert s užasnym spevakom nenavideneho ale aj milovaneho Andiho Derisa. Kiske tam vobec nechybal, Deris dokazal všetko odspievať na jedničku, zabávať publikum a odprezentovať novy album ako sa patrí. Kedže som v podstate prišiel výlučne len kvôli Helloweenu tak k ostatným Kapelám sa dnes nerozpíšem.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.