Adimiron, Wolfheart, Swallow The Sun; 13. december 2015; Košice – Club Colloseum

Pokiaľ mi pamäť siaha, nepamätám si na poriadny doomový koncert v našich – východných končinách. Bol vôbec nejaký väčší? Ak nerátame UG akcie, kde došlo ledva 20 ľudí alebo hipsterské post-veci. Mám na mysli skôr nejaké zvučnejšie meno. Opravte ma kľudne, ak sa mýlim, ale túto pásku pretínajú až fínski náladotvorci SWALLOW THE SUN. Nedávno vydali rovno troj-album, kde prepojili svoju melancholicko-melodickú tvár, krehké melódie na štýl nových ANATHEMA a temnú stránku, ktorá siaha až do funeral doomu. Ich vystúpenie malo veľmi zaujímavé vyhliadky. Ani druhá kapela nie je vôbec na zahodenie. WOLFHEART vznikol ako projekt Tuomasa Saukkonena, ktorého môžete poznať z kapiel ako BEFORE THE DAWN alebo BLACK SUN AEON, kde predstavil severský melodický death metal. Časom sa z projektu vybudovala regulárna kapela a my máme ako jedni z prvých možnosť počuť jeho najnovšie melódie z druhého albumu „Shadow World“ live! Na poslednú chvíľu pridali ešte jeden neznámy support – ADIMIRON. Severská dávka silných tónov prišla do Košíc… ako ľudia reagovali na túto jedinečnú príležitosť?

To vám hneď zodpoviem. Pomerne načas prichádzajú na pódium Taliani ADIMIRON a otvárajú oponu dnešnému večeru. Z nahrávky mi to prišlo ako vývar z receptúr kuchárov GOJIRA, len kus na jednoduchšej úrovni. Keď však spustili svoje tóny, GOJIRA sa vyparila len na úroveň pary a vznikla celkom zaujímavá kombinácia atmosféry, drvivých tónov a svojsky podanej melodiky. Jednoznačne najsurovejšia kapela večera, rezavé riffy mali riadne grády. Akurát spevákov výkon mi prišiel „neohrabaný“, pôsobil dojmom, že mu ten mikrofón v ruke zavadzia a nevie, kam ho má dať. Darmo, nie každý frontman spadne z neba. Ako úvod akcie slušná dávka.

ad

Pravé orechové, či skôr snehové, prichádza s príchodom Tuomasa na pódium. WOLFHEART nás zobral na prehliadku seversky ladených melódií, čo znamená, že nie sú nútené, ale skôr chladné, príjemné na posluch a majú určitú melancholickú hĺbku. Ako najlepší príklad môžeme použiť staršie veci INSOMNIUM. Zároveň boli podané veľmi svižným a dravým štýlom, kde nielen hlavy gitaristov, ale aj ľudí pred pódiom sa začali krútiť do vrtúľ. Pľac pred pódiom sa slušne naplnil (okolo 170 ľudí) a až sa mi zdalo, že na nich bolo zvedavých viac ľudí, ako na headlinera večera. Melodický death metal z vyššie položených krajín má svoje sympatie aj u nás. Vystúpenie prebiehalo po celej dĺžke veľmi energickým štýlom. Keby chcel niekto zrátať počet melódií, ktoré prebehli počas vystúpenia, musel by použiť kalkulačku, bolo ich nadmieru a väčšina sadla na úrodnú pôdu. Osobne melodický death metal veľmi nemusím, ale ak je podaný dôstojne, nenútene a s poriadnym drive-om a slušnými nápadmi, tak to beriem všetkými desiatimi. Toto bol presne tento prípad!

DSC_0411

Od rýchlych tónov sa presunieme do uvoľňujúcich temp a melancholickejších melódií. SWALLOW THE SUN od prvej „10 Silver Bullets“ navodili skvelú pohlcujúcu atmosféru, ktorá ma hneď podmanila a uzavrela ma do sveta príjemnej melanchólie. V prvej piesni by som ešte vytkol tichý spev, hlavne melodický, ku ktorému som musel ucho naťahovať. Avšak pri druhej skladbe „Rooms and Shadows“ jeho spev dozrel do patričnej hlasovej úrovne, kde som mal aj kus obavy, či to nebude škrípať, ale podal to veľmi profesionálne. Jeho farba hlasu krásne dopĺňala smutné melódie a vytvorila vzájomnú väzbu. Dokonca mi spev naživo prišiel zaujímavejší a príjemnejšie počúvateľný. Piesne z prvého CD ukazujú najtypickejšiu tvár Fínov, plnú dojemných a krištáľovo čistých melódií, na čo vsadili na začiatok vystúpenia. Došlo aj na výlet ku starším veciam, kde mi pri piesni „Cathedral Walls“ trochu vadilo vsunutie z „nahrávky“ spev Anette Olzon. Mohli to podať zaujímavejším spôsobom, inak mali skladby aj naďalej silnú atmosféru. Ku koncu došlo aj na najtemnejšiu tvár v podaní skladby „Abandoned By The Light“. Červené svetlá, veľmi pomalé tempo, drvivé riffy, ťažobná atmosféra, až duch funeral doom-u zakrýval Collosseum! Pre ľudí, čo nepočuli novinku, to mohlo spôsobiť šok, no pre mňa to bol vrchol ich vystúpenia. Po privolaní kapely späť na pódium, prichádzajú s akustickými gitarami a spúšťajú ukážky, ako sa hrá ANATHEMA na ich spôsob. Osobne mi príde táto ich tvár úplne zbytočná a kľudne by som bol bez nej. To je jediný slabší moment ich vystúpenia. Po tejto časti odohrali starinu „Descending Winters“ a koniec vystúpenia patril „Swallow (Horror Pt. 1)“, kde som si opäť prišiel na svoje.

swalow

V konečnom dôsledku radím koncert k jedným z najlepších doomových, aké som videl. Svoje nepodarené vystúpenie z Brutal Assaultu si u mňa vyškrtli. Ľudí sa nazbieralo celkom dosť, čím verím, že v duchu doom-u sa bude u nás na východe pokračovať aj naďalej!

P.S: Na záver by som rad poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na tomto koncerte a Stephenovi za foto

Galéria:

Páčil sa ti tento článok?
  •  
  •  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.