Slovenka Snovonne patri nepochybne medzi najoriginálnejšie zjavy našej metalovej scény. Narodila sa v Nitre, no už dlhšiu dobu žije v USA. Čoskoro vydá už tretí album The Child And The Bitch, na ktorom nebude chýbať porcia veľmi originálnej muziky. Podrobnosti o ňom, to či v rámci koncertného turné zavíta aj na Slovensko a mnoho iného sa dozviete v nasledovnom rozhovore, ktorý nachystal Ľuboš Jendryščík.
Ahoj Snovonne! Hneď na úvod klasická otázka. Ako sa máš?
Snovonne: Zdravím Metalmania-Magazín! Mám sa dobre, diky!
17. apríla má vyjsť tvoj v poradí už tretí štúdiový album The Child and the Bitch. Skús popísať proces jeho vzniku, skladanie hudby, samotný proces nahrávania….
Snovonne: No, ja mám v podstate stále rozrobenú kopu songov, ktoré priebežne píšem a nahrávam. Nový album je vždy zúžená zbierka tých, ktoré by som chcela dať von. Moje dema sú väčšinou pomerne kompletné, okrem vyšperkovaného final zvuku sa príliš nelíšia od verzii na albume. Dema pre The Child And The Bitch som mala komplet hotové v 2014. Potom som ich poslala môjmu live basgitaristovi (Peter Baleš) a bubeníkovi (Lukas “Tuky” Michalek). Tí nacvičili svoje party, a potom prileteli k nám do Orlanda a nahrali nanovo bicie a basu. Ja som potom znova prehrala svoje gitary a vokály. Co sa týka orchestra a ostatných nástrojov, tie zostali z dema. Máme tu s manželom doma štúdio, čiže všetko sa riešilo doma. Manžel Eric je audio engineer, on je zodpovedný za final mix a master albumu.
V čom budú hlavné rozdiely oproti jeho predchodcom resp. na čo sa môžu fanúšikovia tešiť?
Snovonne: Myslím, že tento album je zas o niečo ostrejší… Väčší kontrast medzi bielou a čiernou… Heavy časti sú tvrdšie a jemné časti jemnejšie. Tiež mam pocit, že sa mi podarilo viac priblížiť k tomu, ako mi nápady zneli v hlave. To je vždy môj cieľ – ako sa najviac k tomu priblížiť, ako zachytiť ten bordel vo svojej podstate, vždy to beriem ako zábavnú challenge. Takže celkovo som pomerne spokojná s výsledkom 🙂
K piesni z albumu Best Days už stihol vzniknúť videoklip, v ktorom okrem iného môžeme vidieť aj znakovú reč. Ako vznikol tento inovatívny nápad použiť posunky v klipe?
Snovonne: Vždy sa mi páčila posunková reč z umeleckého a dynamického hľadiska, hlavne keď sa hluchonemí bavia o umení, o hudbe, popisujú texty… Pre mňa sú tam zimomriavkové momenty. Takže mi bolo jasne už veľmi dlho, že to niekedy musím zrealizovať. V “Best Days” mi to prišlo vhodné, nakoľko je to veľmi srdcervúci song a aj keď je pomerne pokojný, cítiť nervozitu pod povrchom. Dvojičky, ktoré majú potrebu sa vyjadriť za akýchkoľvek podmienok (jedna bez reči, druha bez zraku), mi prišli ako ideálna metafora na túto skladbu. Veľmi mi to ladí s tou smutno-peknou atmosférou.
Bude mať klip aj ďalších nasledovníkov?
Snovonne: Jasneeeee! Na klipoch pre tento album robím už posledné dva roky, aby som ich stihla čo najviac. Najradšej by som bola, keby bol klip na každú skladbu. Vidím hudbu vo farbách, tvaroch… Ako maľbu… Čiže veľakrát skladbu nemám ešte ani hotovú, ale už mám vizuálne nápady a videoklip mi príde automaticky ako súčasť, ako ukončenie výpovede, bodka za vetou 🙂 Takže, ďalšie klipy budú určite!
Okrem hudby si sama zrežírovala klip, zostrihala, stojíš za grafikou albumu, nedá sa to povedať inak, ako že si multi-talentovaná umelkyňa….
Snovonne: Ďakujem, vážim si Tvoje ocenenie 🙂
Na oficiálnej stránke som sa dočítal, že tvoj starý otec bol uznávaný psychiater. Dá sa povedať, že ťa jeho práca nejak umelecky ovplyvnila? Predsa len, tvoja hudba mi príde hlavne ako spôsob vyjadrenia samej seba a je plná pocitov, častokrát aj tých ukrytých…..
Snovonne: Myslím, že každý umelec sa snaží vyjadriť sám seba a čím viac do hĺbky, tým lepšie. Rozumiem, že prístupy k umeniu môžu byt rôzne, ale mne nedáva zmysel písať neosobne veci. Načo? Ani ľudia sa nezosobnia s niečím sterilným. Pre mňa je tvoriť nutnosť, ak niečo nevyrábam, alebo na niečom nepracujem, strácam zem pod nohami a celkový zmysel – na kompletku. Samozrejme, som rada, až sa to publiku páči, ale zámer a výsledok to neovplyvňuje. Je to skratka niečo, čo robím od malička, a je to môj spôsob vyrovnávania sa s vecami, rovnako ako niekomu pomáha vyvetrať si hlavu v prírode (čomu určite fandím tiež). Ja vyvetrám mozog na papier alebo na klavíri, na gitare. A to, že je obsah extrémne osobný, je jedine zaručenie originality. Všetci (umelci) používame v podstate rovnaké nástroje. Či už sú to štetce a farby alebo technika, nahrávací software, kamery, svetla… Jedine, čo nás od seba líši, je spôsob, akým ich využívame. Kreativita. A každý sme inak stavaní a máme iné hlasy v hlave, preto ich treba počúvať. Vždy ma fascinovala ľudská myseľ, je to niečo tak krehké a dynamické, nikdy nezastane a pri tom tvrdohlavosť (aspoň v mojom prípade) nemá hraníc a všetko, čo sa mi dosiaľ podarilo, je v podstate vďaka tvrdohlavosti. Samozrejme, má to aj svoje nevýhody, ale to je na inokedy 🙂 Čo sa týka môjho starého otca, s nim som začala hrať na klavíri, počúvať starú muziku. Popri tom ma lákali jeho doktorské a psychiatrické knihy, takže ma to ovplyvnilo najviac asi v tom zmysle, že mi doktorsko-umelecké prostredie prišlo normálne. S týmto albumom som sa chcela k tomu vizuálu vrátiť, vrátiť sa do detstva 🙂
Tvoja tvorba mi príde vyslovene nad-žánrová. Sú nejaké hudobné žánre a oblasti do ktorých by si nechcela vkročiť či skôr naopak?
Snovonne: Hmmm… Myslím, že nemám nenávisť k žiadnemu žánru. Skôr k skladbám, ktoré mi lezú na nervy. To sú väčšinou tie, čo podceňujú publikum, alebo sú naozaj robené pre idiotov (nikdy neviem, kde je pravda), hlavne v rovine textu. Ale tie sa vyskytujú skoro vo všetkých žánroch. Inak rada zabŕdam do všeličoho, nad žánrami nerozmýšľam – ľúbim skladby, ktoré majú groove a swing, rytmické, dynamické, precítene – veľa z toho ma väčšinou jazz/blues nádych, soul/r&b, v heavy muzike sa tiež toho nájde kopu a aj niektoré pop veci sa mi veľmi páčia.
Zároveň sa chystá aj koncertné turné. Kadiaľ povedú kroky muzikantov? Zastavíte sa aj na Slovensku?
Snovonne: Áno, na Slovensku začíname v máji – Nitra, Bratislava určite. Tiež mame Čechy, Taliansko, Francuzsko, Finsko… Čoskoro by sme mali mať všetko potvrdené a uverejniť dátumy.
Sú pre teba koncerty na Slovensku niečím špeciálne? Teda okrem toho, že sa vrátiš domov.
Snovonne: Myslím, že hlavne tým. Stráviť trochu času s rodinou a blízkymi je vždy príjemné:) A ľúbim chodiť po Nitre. Tu v USA sa všade musí ísť autom, všetko sú vzdialenosti, takže to, že môžem pochodiť všetko v kľude a peši, mi robí veľkú radosť.
Ako by si popísala svoje hudobné a celkovo umelecké začiatky?
Snovonne: Neviem, skratka vývoj od začiatku 🙂 Od malička som vždy kreslila, maľovala, hrala na nástrojoch (alebo snažila sa 🙂 ). Nahrávať muziku som chcela hneď, ako som objavila REC tlačítko na magneťáku, čo bolo veľmi skoro v detstve. Nahrávala som dlho na kazety, magnetofóny som vždy vyhľadávala tie, ktoré vedia nahrávať mikrofónový vstup súčasne s Deck A, to bol môj spôsob “stopovania” a “vrstvenia”. Áno, veľmi sústavné nahrávky to boli! Ono, aj keď vieš konkrétne, čo chceš nahrať, nie vždy je Ti jasne, ako to zrealizovať. To som sa všetko učila počúvaním hudby, snažila sa pochopiť aranžmány jednotlivých nástrojov a dôvody, prečo boli použité tak ako boli. Bicie môžu ten istý rytmus zahrať mnohými spôsobmi, basa ma mnoho možnosti, gitary a klávesy ani nehovorím. V podstate všetko základy produkcie. Niekedy okolo 12ky sa moje výtvory začali ako-tak podobať hudbe. Po mnohých rokoch, až okolo 18ky som sa konečne dostala k nahrávaniu na počítači a digitálnemu svetu. Pomaly sa mi tvorba/produkcia vyčisťovala a zlepšovala. Nikdy som sa neprestala učiť a vývoj stále prebieha 🙂
A čo ty a USA? Čo bolo hlavným impulzom a dôvodom vycestovať tam resp. ostať tam?
Snovonne: No, cestovanie bolo u mňa dôležité vždy. Od malička som lietala hore dole, na základnú školu okrem SR som chodila aj v USA a v Londýne. Po strednej škole som žila par rokov v Londýne a potom v Nemecku. Zmena prostredia je podľa mňa nutná, resetnúť sa, nadýchať iného vzduchu, naučiť sa niečo od iných ľudí, otvoriť myseľ iným spôsobom. Čiže impulzy na cestovanie boli vždy a budú. USA mi bolo pomerne blízke vždy, asi pre to že je to prvá krajina, ktorá ma v detstve naučila angličtinu. Dôvod, prečo som zatiaľ stále tu, je môj manžel a naše štúdio. On ale tiež nie je proti cestovaniu, čiže až nás to tu omrzí, presunieme sa.
V čom vidíš hlavne rozdiely medzi životom umelca u nás a v USA?
Snovonne: Nedovolím si moc mudrovať, ako je to na SR v dnešnej dobe, lebo nemám už moc prehlaď, ale myslím, že tu majú umelci viac možnosti zlepšovať sa a učiť sa. Tým nechcem povedať, že sa naozaj učia a zlepšujú. Kopu ľudí je lenivých a naivných, pravé preto, že majú možnosti k dispozícii. Ja som si musela moje umelecké skúsenosti vydobyť, odmakať, mnohokrát odtrpieť, čiže ja sa na to dívam úplne inak ako človek, ktorý to ma od narodenia na dosah. Ale to sa vzťahuje aj na iné krajiny, nie len na USA. Talentovaných umelcov je veľa po celom svete a pri tom každá krajina je iná. To iste platí o tej druhej skupine, ti sa nájdu všade tiež.
A čo súkromný život? Sú nejaké výrazne rozdiely medzi životom v našej krajine a USA?
Snovonne: V súkromí úplne inak, pretože žijem v úplne inej klíme. Celý rok je teplo, všade sú palmy, bazény a Orlando je plne turistických atrakcii – čiže veľký rozdiel oproti Nitre, s históriou a normálnou klímou 🙂 Ľúbim ale oboje, ako som spomínala, zmena je pre mňa dôležitá. Ja pracujem doma, v našom štúdiu (aj na grafike a videách), čiže mať “dovolenkový” vyhlaď z okna nie je na zahodenie, určite sa nesťažujem!
Ako vyzerá tvoj život pomimo umeleckej tvorby?
Snovonne: Hmmm… No moc ho nie je 🙂 Až nepracujem na svojich veciach, tak robím grafiku/video pre inú kapelu alebo klienta. Snažím sa ale “vypínať mozog”, je to niečo, s čim mam veľký problém a je to v mojom prípade nebezpečne. Snažím sa vykonávať “normálne” aktivity, ako bicykel, posilňovňa, prechádzky, TV, pivo (ja som veľký pivár), tiež rada varím a dobre upratovanie tiež nie je na zahodenie!
Celkom ma zaujíma jedna vec. Ako som už spomínal, tvoja hudba je nad-žánrová, grafika, filmárčina je tiež originálna a na vysokej úrovni…. Akú hudbu, filmy, knihy máš rada?
Snovonne: No, je to naozaj pestré a vždy bolo. Z tvrdej hudby – Marilyn Manson bol so mnou od malička, tak isto Nine Inch Nails, Slipknot, a kopu ďalších – Devin Townsend, Gojira, Raunchy… Veľmi ľúbim Mary J Blige, Aretha Franklin, Joss Stone, Lana Del Rey… fandím Justin Timberlakovi, Pharellovi, zbožňujem počúvať jazzové pohrebné songy. V detstve som počúvala aj veľa klasiky (lebo som mnoho klasických veci spievala na hodinách spevu), dnes už menej. R&B 90tych rokov ma dostane vždy – Aaliyah a hocičo z dielne Timbaland + Missy Elliot v tých rokoch zbožňujem. S rodičmi som vždy počúvala veľa klasického rocku – Boston, ELO, Pink Floyd, Aerosmith, Duran Duran… Filmy – Seven, The Prestige, The Godfather 1 2 3, tiež zbožňujem staré detektívky – Columbo je pre mňa veľká oddychovka – toho viem naspamäť všetky časti, tiež Poirot. Veľmi ľúbime standup – Bill Burr a Louis CK sú moji najobľúbenejší chlapi (mimo rodiny 🙂 Knihy – v poslednej dobe moc nečítam (mam stále unavene oči), ale tiež väčšinou detektívky, posledný nákup v kníhkupectve bol Jo Nesbo. V detstve som čítala samu filozofiu a medicínske knihy, sama neviem, ako som to zvládala, dnes by som to asi už nevedela stráviť, aj keď by som tomu zrejme lepšie rozumela.
To bola posledná otázka, ďakujem krásne za rozhovor, želám veľa úspechov, a zároveň by som ťa rád poprosil pre odkaz našim čitateľom.
Snovonne: Ďakujem aj ja! Zdravím všetkých, ktorí sa dostali po poslednú otázku, cením si Váš čas a podporu 🙂 Dúfam, že sa vidíme na koncertoch v máji! Veľa zdaru *Sno
Youtube ukážka:
Linky:
http://www.snovonne.net/
https://www.facebook.com/Snovonne/?fref=ts
https://snovonne.bandcamp.com/
