Ďalší festivalový deň sa začal o niečo skôr ako predchádzajúci (streda o 14:30, štvrtok, piatok už o 13:00). Headlinerom boli Fíni Amorphis. Ale poďme poporiadku.
Štvrtok odštartovala mladá punková kapela Skrytý Význam z Humenného. Ich vystúpenie bolo celom ok, majú šancu zaujať vo svojom žánri.
Potom nasledovala jedna zo stálic festivalu, sninská formácia The Now. Od svojho vzniku absolvovala mnoho koncertov na východe a môže sa pochváliť aj spoluprácou s ľuďmi ako Jimi Cimbala (Metropolis), Igor Belaj (Paranoid). Opäť sa ukázalo, že pre mladé publikum je ako stvorená.
Pre českú symfonicko-metalovú kapelu Alia Tempora bol tento ročník premiérou. Slovenskému publiku síce nie sú veľmi známi, no darí sa im expandovať aj do zahraničia (Nemecko, Rakúsko, Veľká Británia). Minimálne vo mne (a nie len) zanechali pozitívny dojem. Vynikali hlavne zaujímavým hlasom speváčky Markéty Morávkovej, so svojím growlingom ju doprevádzal gitarista Štěpán Řežníček.
Po minulom ročníku si koncert v Snine zopakovali aj Česi Limetal (kto sa s tom menom stretol prvýkrát, tak pripomínam že z väčšej časti ide o odídencov z metalovej legendy Citron). Tentokrát však prišli s plnohodnotným debutovým albumom (predtým ich set z väčšej časti tvorili hlavne skladby z ich bývalého pôsobiska z novými textami). Za bicími pre vyťaženosť Lukáša Pavlíka (ten pôsobí aj v Čechomore a niekoľkých ďalších projektoch) sedela nová ozdoba kapely – šarmantná a veľmi talentovaná Veronika Lukešová. Tá spolupracovala aj na albumoch projektu Kiske/Somerville.
Limetal su známi, že na koncertoch vždy idú viac než na 100 percent. Nebolo tomu inak ani tento rok v Snine. Skladby z nového počinu fungovali výborne, navyše sme sa dočkali aj menšieho spestrenia – akustickej balady Karolína s husľovým doprovodom a songu Stará Garda s gajdami. Drobná výhrada by bola len k práci s publikom (nebolo by od veci občas natočiť mikrofón na ľudí, keď ich burcujem k spevu). Možno by sa im niekedy v budúcnosti hodil lepší hrací čas.
Ďalší vystupujúci, taktiež Česi, Harlej sa do Sniny vrátili po približne troch rokoch a tak ako vtedy, aj teraz hitmi ako Pověste ho vejš, Sfetovanej, Svařák (ale aj novinkami z aktuálneho albumu Hodný holky zlý kluky chtěj) pekne rozhýbali publikum.
Pred spomínanými headlainermi vystúpili ešte Švédi Blues Pills. Zaradenie tejto bandy do programu bolo veľkým prekvapením, keďže ich žánrom je psychadelický rock v modernej podobe (kapela takéhoto žánru na tomto festivale ešte nehrala). Aj keď ich muzika nebola určená na typickú divokú festivalovú zábavu, ohlas publika bol skvelý a aj celá kapela (na čele s charizmatickou Elin Larsson) si vystúpenie nesmierne užívala.
Okolo ôsmej hodiny večernej nastal čas na zlatý klinec štvrtkového dňa – spomínaných Fínov Amorphis. Prvé dve skladby, ktoré odštartovali ich set boli Under the Red Cloud, Sacrife (album Under the Red Cloud). Skvelý koncert trochu pokazil nie príliš dobrý zvuk – speváka Tomiho Joutsena bolo v určitých momentoch slabo počuť. Ohlas v publiku bol nesmierne skvelý (škoda, že nebol žiaden prídavok).
Ďalšou formáciou, viac menej stálicou RPK boli Česi Wanastovi Vjecy. Tesne pred začiatkom som ostal trochu prekvapený. Zachytil som aj ohlasy, že sú v až Snine príliš často. No ľudia zhromaždení v hojnom počte pod pódiom si to určite nemysleli. Tak ako vždy nechýbali známe hity Tak mi to teda nandey, Sbírka svadlejch ruží, Bedna od Whiskey a podobne. Navyše Wanastovki z celého dňa mali asi najlepší zvuk.
Pre tých najvytrvalejších zahrali ešte známi Alkehol. Napriek neskorej hodine sa im notoricky známymi kúskami Hospodo Nalivej, Na Zdraví podarilo rozhýbať obecenstvo.
Poznámka na záver: Pôdne ohlásená záverečná banda BACK:N:BLACK (švajčiarsky ženský AC/DC revival) nakoniec nedorazila (zahrali až v piatok).
Galérie:
