Old school metal v starom aj novom podaní vo Viedni
Po Prahe, Košiciach a Budapešti sa starí metaloví harcovníci Flotsam and Jetsam zastavili aj vo Viedni v klube Viper Room. Výborné ohlasy po košickom koncerte nabudili moju zvedavosť na maximum, keďže som túto americkú formáciu naživo predtým ešte nevidel. Ale pekne poporiadku.
Domáci otvarák
Na rozdiel od slovenského koncertu, rakúsky mal o jednu kapelu viac. Večer zahájili domáci Deathtale, hrajúci zmes thrash a death metalu. Hudobne nič výnimočné, niečo podobné sme už počuli u x iných kapiel. A aj keď sa Deathtale snažili dav rozprúdiť, ten až na pár jednotlivcov ostal chladný. Dovolím si tvrdiť, že keby nevystúpili, nič by sa nestalo.
Old school pokračovanie
Nasledovali Lord Volture, ktorí predskakujú skoro na celom turné. A tým to išlo o dosť lepšie. Ako už písal Thomas v reporte z Košíc, kombinácia old school heavy metalu so špičkovými hráčskymi výkonmi a skvelým ,,ječákom“ speváka na ľudí zabrala oveľa viac. Aj hecovačky fungovali a publikum sa muzikantom odmenilo skandovaním a zborovým spevom. Bolo vidieť, že Lord Volture vystupovanie naozaj baví.
Nestarnúca klasika
Po naozaj krátkej pauze nastúpila hlavná hviezda večera, Flotsam and Jetsam. Formácia, ktorú minimálne staršej generácii určite netreba predstavovať. Páni sa do toho pustili plní elánu.
Setlist skoro rovnaký ako na predošlých zastávkach turné, nezaznela akurát A New Kind of Hero z posledného albumu I Am the Weapon. Čiastočne to bolo spôsobené aj technickými problémami. Tie vyvrcholili počas skladby Demolition Man. Najprv na pár sekúnd vypadol mikrofón speváka Erica A.K. a potom odišla aj jedna z gitár, ale na podstatne dlhšie. Gitarista Michael Gilbert zmizol na zvyšok pesničky z pódia a snažil sa to vyriešiť. Nepodarilo sa to ani počas ďalšej skladby, a tak nasledovalo improvizované bubenícke sólo.
Zvyšok setu sa už našťastie nič podobné nestalo a koncert postupne gradoval. Američania sa príliš nezdržiavali interakciou s publikom a radšej do nás pálili jednu pecku za druhou. Najväčší ohlas mali klasiky z albumov Doomsday for the Deceiver a No Place for Disgrace. Ľudia vtedy spravili skvelú atmosféru aj napriek malej účasti. Menej ako 100 platiacich si takáto legenda určite nezaslúži.
Pristaviť sa musím ešte pri mieste konania. Viper Room vo Viedni je síce kult, ale osobne tu vnímam viacero mínusov. Malé pódium, kde sa muzikanti tlačia, nízky klenutý strop – ide v podstate o pivničný priestor s barom. Takisto akustika nie je bohviečo, bohužiaľ sa to potvrdilo aj pri tejto akcii. Nepomohla tomu ani hlasitosť vyhnaná až na nepríjemné hodnoty.
Záver
Napriek týmto nedostatkom si všetci užili koncert. Flotsam and Jetsam boli skvelí a ja dúfam, že v budúcnosti bude priestor na reparát na nejakom lepšom mieste.
Milá čitateľka, milý čitateľ,
Máme na teba malú prosbu. Ak sa ti článok páčil, daj nám like na sociálnych sieťach. Veľa to pre nás znamená. ❤
Pomôžeš tým nielen nášmu magazínu, ale aj celej metalovej komunite. 🤘
Zároveň - neunikne ti žiadna podstatná správa. Ďakujeme 🙂 .
