W.A.S.P. v Žiline: Splnený sen a pocta metalovej minulosti
Niektoré koncerty nie sú len obyčajným vystúpením… sú návratom do čias, keď bol metal drzý, teatrálny a neviazaný. Takým bol aj večer, keď do Žiliny dorazila glam/heavy metalová legenda W.A.S.P. z Los Angeles. Táto formácia v 80. rokoch šokovala Ameriku provokatívnym imidžom a krvou poliatymi pódiami. Jej piesne sa stali doslova hymnou vtedajšej generácie.
Pre mňa osobne to nebol len koncert, ale splnený sen… kapelu počúvam od strednej školy, no až teraz som ju konečne videl naživo. A musím povedať… STÁLO TO KURWA ZA TO!
Mrznutie pred halou, no s nadšením v srdci
Pred Event House sme dorazili okolo pol šiestej. Prví fanúšikovia sa už zoskupovali a parkovisko sa postupne zapĺňalo autami a autobusmi. Zima sa dala zniesť… až kým nezačalo pršať. Čakanie v daždi bez prístrešku do 19:00 preverilo odhodlanie, no keď sa konečne otvoril vstup, nikomu to už neprekážalo. Pravda, vstup by si v roku 2025 zaslúžil lepšiu organizáciu… tlačenica a chaos neboli práve ideálnym začiatkom.
Vo vnútri to však vykompenzoval merch stánok s pestrým výberom tričiek, mikín, vlajok aj CD nosičov. Samozrejme, neodišiel som naprázdno. Po stranách sa nachádzali bary a výčapy, hala sa začala rýchlo zapĺňať – a keďže koncert bol vypredaný, atmosféra hustla každou minútou.
W.A.S.P. bez predkapely – čistá, sústredená energia
Krátko po 21:00 sa svetlá zhasli. Z reproduktorov zaznelo intro „The End“ od The Doors, a to sa prehuplo do mashupu debutového albumu W.A.S.P. sprevádzaného impozantnou svetelnou show. Publikum sa nadýchlo a kapela nastúpila na pódium. A bum – prvé tóny „I Wanna Be Somebody“ okamžite roztriasli halu.
Tento večer bol výnimočný: celý debutový album „W.A.S.P.“ z roku 1984 odohrali od začiatku do konca – po prvýkrát v histórii v tejto podobe. Blackie Lawless tým vzdal poctu svojim začiatkom a zároveň sa symbolicky rozlúčiť s touto érou, keďže sám priznal, že takéto turné už nikdy nezopakujú.
Chýbala jediná skladba – nechválne známa „Animal (Fuck Like A Beast)“. Blackie ju z repertoáru vyradil po svojom duchovnom obrate a zmenách v osobnom presvedčení. Hoci fanúšikovia ju stále žiadajú (samozrejme, nie všetci), jeho rozhodnutie pôsobí úprimne a dôstojne. Zároveň tá skladba na pôvodnom vydaní albumu v roku 1984 ani nebola, až na represse.
Návrat na Sunset Strip
Nasledovala „L.O.V.E. Machine“, publikum spievalo refrény z plných pľúc a treba povedať – Blackie Lawless aj po všetkých tých rokoch nestratil nič zo svojho charizmy. Má 69 rokov, no stále pôsobí ako živel. Samozrejme, nechýbal jeho ikonický mikrofón v tvare Harleyu – známa súčasť vystúpení tejto formácie.
Zaujímavosť: tento „mikrofónový harley“ s kostlivcom je v skutočnosti viac než 2-metrová konštrukcia z kovu a chrómovaných častí. Sám Blackie Lawless ju navrhol ešte v 80. rokoch, aby symbolizovala silu, rýchlosť a rebéliu – tri piliere imidžu W.A.S.P.
Set pokračoval klasikami ako „The Flame“, „B.A.D.“, „School Daze“ či tvrdšou „Hellion“, jeden z top vrcholov večera. Medzi skladbami Blackie prehodil pár slov o tom, ako dlho zvažoval, či do takéhoto projektu ísť. Priznal, že je iný človek, ako pred štyridsiatimi rokmi, no zároveň chcel vzdať poctu ich začiatkom kapely a fanúšikom, ktorí ju držia pri živote celé desaťročia.
Po melancholickej „Sleeping in the Fire“ prišla aj povinná jazda – „On Your Knees“, tradičný otvárak koncertov W.A.S.P. z minulých rokov. Celú atmosféru skvele dopĺňali LED obrazovky so starými videoklipmi a archívnymi zábermi, čo dodalo vystúpeniu nostalgický retrospektívny nádych.
Encore – nostalgická jazda
Po úderných „Tormentor“ a „The Torture Never Stops“ si chlapci dali krátku pauzu. Publikum však neustávalo – a po pár minútach sa W.A.S.P. vrátili s mohutným encorom.
Zaznela trojica „Inside the Electric Circus / I Don’t Need No Doctor / Scream Until You Like It“, potom „The Real Me“ (cover The Who, hold klasickému rocku), nádherná balada „Forever Free“, plynulo prechádzajúca do „The Headless Children“ – jednej z najpolitickejších skladieb tejto bandy, silná aj po dekádach.
A napokon prišla magická chvíľa – „Wild Child“. Začala sa tichým akustickým introm, v ktorom Blackie spieval len s gitarou a hala mu sekundovala refrénom. Keď sa kapela naplno rozbehla, emócie vybuchli naplno.
„Tento album už nikdy nezahráme od začiatku do konca. O týždeň sa vraciame do Kalifornie – ďakujem, že ste boli súčasťou histórie.“
Finále patrilo divokej „Blind in Texas“ – energickej metalovej oslave života, alkoholu a večnej mladosti.
Blackie opäť vyšplhal na svoj mikrofónový stojan a zavŕšil show počas búrliveho potlesku a skandovania.
Záver
W.A.S.P. v Žiline predviedli show, ktorá bola viac než len koncert – bola to pocta histórii heavy metalu. Koncert bol jedným slovom – nezabudnuteľný. Dokázali, že aj po desaťročiach majú mohutnú silu, iskru a vášeň. Jediné drobné mínus bolo miestami nevyvážené nazvučenie (spočiatku prehlušovalo vokál). Inak však išlo o poctivo postavenú, autentickú a srdečnú metalovú show. Pre mňa osobne splnený sen.
Blackie Lawless zostáva ikonou, nie relikviou – stále s ohňom v očiach, energiou a presvedčením, že rock’n’roll ešte nepovedal posledné slovo.
Keby mi niekto dva roky dozadu povedal, že uvidím túto kapelu naživo, budem stáť tak blízko a ešte o tom napíšem reportáž, asi by som len nechápavo čumel, či mu nešibe. No sny sa naozaj plnia – a ja ešte stále predychávam, čo som zažil.
Zážitok na celý život. Ďakujem Obscure Promotion a žadoním – dotiahnite ich sem znova!
Nezabudni pozrieť galériu (klikni na miniatúru)
Milá čitateľka, milý čitateľ,
Máme na teba malú prosbu. Ak sa ti článok páčil, daj nám like na sociálnych sieťach. Veľa to pre nás znamená. ❤
Pomôžeš tým nielen nášmu magazínu, ale aj celej metalovej komunite. 🤘
Zároveň - neunikne ti žiadna podstatná správa. Ďakujeme 🙂 .
