Judas Priest v Bratislave: 40 stupňov vonku, Painkiller vnútri
Čo môžete robiť, keď je v meste horúčava, skoro 40 stupňov? Ísť na pivo, ísť sa schladiť ku kúpalisku… alebo navštíviť hokejový štadión, kde sa koná veľkolepý rock-metalový koncert.
To si dňa 4. augusta povedalo množstvo milovníkov heavymetalovej legendy Judas Priest a dorazilo do bratislavskej Tipos arény. Medzi nich patrila aj moja maličkosť.
Čo ma osobne ako prvé upútalo (okrem samotnej veľkosti celého priestoru 😀 ), bol milý a ochotný personál.
Žiadny úsečný prístup „nabúchaných sekuriťákov“, ale ústretová komunikácia – či už pri pokojnej kontrole zameranej na bezpečnosť, či pri nasmerovaní k správnemu vstupu, keď sa človek v tej obrovskej hale nevedel zorientovať.
Zahájenie
Predskokani začali načas. Airbourne sú čoraz slávnejšou kapelou. Mnohí ich považujú za nástupcov AC/DC – aspoň na festivaloch v Česku už dávno headlinujú. Ja som ich napriek tomu skoro nepoznal.
Od prvých sekúnd to bola poriadna jazda. Členovia sa na pódiu cítili ako ryby vo vode. Naštartovali to skladbou Gutsy, po nej energická Too Much, Too Young, Too Fast.
Pod pódiom sa vytvoril solídny kotol, najmä v prednej polovici, a ani tribúny nezívali prázdnotou. Pri hlavnom programe to vyzeralo podobne.
Joel O’Keeffe si povinnosti frontmana plnil dokonale. Hral, spieval a sem tam len spieval a gitara na ňom len tak visela. Publiku sa síce prihováral pomerne málo, no určite to nikomu nevadilo.
Nechýbali ani dve tradičné spestrenia programu.
Prvé: Girls in Black, keď jeden člen štábu poslúžil Joelovi ako „kôň“. Vzal ho na plecia a dali si menšiu okružnú jazdu okolo publika (ľudia mali čo kamerovať na mobily 😀 ).
Druhým bola Live It Up s reálnou sirénou z druhej svetovej vojny. Snáď budú chodiť aj častejšie. Ak nie na štadióny, tak aspoň do klubov.
Zlatý klinec večera
Začiatok Judas Priest sa mierne posunul, ale iba fakt len mierne. Ovácie vyvolalo už intro, tentokrát legendárna skladba War Pigs od Black Sabbath.
Odštartovali peckou You’ve Got Another Thing Comin‘. Rob Halford už pri nej masívne zapájal ľudí do spevu. To pri podobných akciách nebýva zvykom. Celé to dopĺňali videozábery na scéne.
A.T.C. plynulo prešla do ďalšej klasiky Metal Gods a všetci sme sa mohli do sýtosti vykričať v refréne „meeeeetal gods“. Hneď po nej sa Rob prihovoril: „The beautiful Bratislava, the priest is back.“
Medzi piesňami toho ani on veľa nenarozprával, no vzhľadom na atmosféru to nikto neriešil (snáď sa nemýlim 😀 ).
Nasledoval hit hitov Breaking the Law, samozrejme, taktiež s veľkým priestorom pre obecenstvo. Dlhší vstup mal až neskôr, po songe Steeler (približne v polke setu). V ňom povedal, že na Bratislavu má veľa pekných spomienok.
Jeho výkon (a rovnako aj ostatných) bol bezchybný (ok, sem-tam si nejaké pasáže trochu prispôsobil).
Pred koncertom som čakal predovšetkým nové piesne, doplnené overenými kúskami. Opak bol pravdou. Novšie boli iba Panic Attack (Invincible Shield – 2024), Lightning Strike (Firepower – 2018) a Halls of Valhalla (Redeemer of Souls – 2014).
Pri pohľade na ľudí bolo vidno, že najväčšia zábava bola práve pri starých songoch. Či je to dobre, či zlé, ťažko hodnotiť. No bolo to tak.
A po spomenutej Halls of Valhalla prišla ďalšia veľká vec – Painkiller a po nej bol „akože koniec“.
Avšak vrátili sa s „nářezom“ Electric Eye (očakával som ju na začiatku 😀 ). Ako predposledná prišla Hell Bent for Leather, kde sa Rob povozil aj na motorke a do rúk zobral aj svoj povestný bičík, a na záver opäť hit jak sviňa, Living After Midnight.
Žiadali sme ešte jeden prídavok. Bohužiaľ, nám nebolo vyhovené.
Záver
Priam ukážkový event. Prvotriedna muzika, prvotriedne kapely. Kiežby ,,Judáši“ chodili na Slovensko častejšie. No na záver bol prísľub 😉
P.S.: Kamošovi Fredovi patrí srdečne poďakovanie za ilustračné foto. 🙂
Páčil sa ti článok? Ostaň v obraze.
Daj nám like a neunikne ti žiadna recenzia, rozhovor ani koncert. Pomôžeš tým nielen nám, ale aj celej metalovej komunite. 🤘
Pridáš sa k tisíckam fanúšikov slovenského a českého metalu.
