Fínska melodic deathmetalová kapela Insomnium je na scéne skoro tridsať rokov. Za ten čas vycibrila svoj štýl vydestilovanej ponurosti takmer k úplnej dokonalosti. Netherworlds je ich desiaty štúdiový album a vyšiel 16. októbra 2026 pod hlavičkou Century Media Records.
Zároveň je to prvé LP po odchode Janiho Liimatainena (ex-Sonata Arctica), plnohodnotného člena z rokov 2019 až 2024.
Nahradil ho Tomy Laisto, vďaka čomu ostala zachovaná formácia troch gitár, a kapele dodal ďalší čistý hlas, o ktorý sa môže podeliť po boku Frimana a Vanhalu. Užijeme si desať skladieb a obsahovo sa odkláňa od bežného formátu albumov.
Takže ich nespája nejaký ucelený príbeh, ale skôr atmosféra smútku zo straty lásky a uvedomenie si, že všetko krásne je pominuteľné. Pre zaujímavosť, vo vybraných edíciách sú k dispozícii tri songy navyše – Fading Aurora, Netherworld a Severed Blooms, a skutočnosť, že titulovka bola posunutá na bonusový status, veľa hovorí o kontrole kvality, ktorá sa tu uplatňuje.
Odklon od dejového formátu má svoje pozadie. Predchodcovia Winter’s Gate a Anno 1696 stáli na poviedkach Niila Sevänena. Prvý bol jedinou štyridsaťminútovou výpravou Vikingov, druhý pochmúrnym príbehom o hladomore a hone na čarodejnice zo severu 90. rokov 17. storočia.
Netherworlds dejovú kostru nemá a ani ju nepotrebuje. Podľa gitaristu Markusa Vanhalu sa točí okolo straty, starnutia a smútku za všetkými, ktorí nás už predišli do podsvetia. My ostatní ich s istotou nasledujeme, len ešte nie.
Celé to otvorí THE COLD SONG, čo je začiatok známej árie, spievanej postavou Cold Genius (duch zimy). Samotná pieseň pochádza z poloopery King Arthur z roku 1691. Rockovému publiku ju možno pripomenie strašidelná verzia Klausa Nomiho.
Ako dvojminútový prológ k albumu o spánku, zime a neúprosnom čase sedí presne. Nasleduje SHADOWLIFE, chytľavý hymnus – text mu pridáva na hĺbke. Najdlhšia THE HOUR GROWS LATE je podľa mňa aj najlepším songom celej platne a v ozaj tesnom závese ide REMEMBRANCE. Aj keď vďaka ich ucelenosti je vážne ťažké robiť nejaký rebríček.
Čím si THE HOUR GROWS LATE vyslúžila prvenstvo? Ôsmimi minútami, v ktorých sa striedajú nálady. A hosťami, z ktorých by sa dala poskladať polovica Amorphis: spevákom Tomim Joutsenom, gitaristom Tomim Koivusaarim a klávesákom Santerim Kalliom.
Kallio si v chaotickej strednej pasáži strihne psychedelické syntetizátorové sólo a Koivusaari pridá vrčiak starej školy. Vanhala skladbu sám radí k epickejšej strane kapely, vedľa klasík PALE MORNING STAR a GODFORSAKEN.
Skladby majú prepracované melódie a texty, ktoré svedčia o vysokej kvalite ich autora Niila Sevänena. Je to melodický death metal vo svojej najčírejšej podobe, temný, depresívny, ale krásny a dychberúci, s výbornými čistými vokálmi, gitarovými riffmi i growlingom. Všetko vyvážené do posledného tónu.
Ak sa o Fínoch hovorí ako o najšťastnejšom národe, potom je možno dôvodom to, že INSOMNIUM nasáva do seba depresiu celej krajiny a vytvára z nej parádnu muziku. A ja túto fínsku bandu vážne môžem.
Lineup:
- Niilo Sevänen – spev, basa
- Ville Friman – gitara, čisté vokály
- Markus Vanhala – gitara, čisté vokály
- Tomy Laisto – gitara, čisté vokály (oficiálne člen od januára 2026)
- Markus Hirvonen – bicie
Hostia:
- Jonathan Hutchings – rozprávanie (skladba 10)
- Santeri Kallio – klávesy (skladba 5)
- Tomi Joutsen – spev (skladba 5)
- Tomi Koivusaari – spev (skladba 5)
- Aleksi Munter – klávesy
Tracklist:
- The Cold Song
- Shadowlife
- Remembrance
- Gleam in the Black
- The Hour Grows Late
- Arch of the Sky
- Pathways of the Night
- Ethereal Sleep
- The Banished
- Journey’s End
Rok vydania: 2026
Vydavateľstvo: Century Media Records
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.insomnium.net
https://www.facebook.com/insomniumofficial/
https://www.instagram.com/insomniumofficial/
Hodnotenie: 5/6
