Rozhovor s Radom Törökom z projektu Mironoga zo dňa 27.9.2014

radoRado Török je vedúci projektu so zaujímavým názvom Mironoga. Na debute daného projektu spolupracoval aj Peťo Hija z God Defamer. Nedávno predstavili dve nové skladby. Prečítajte si a dozviete sa viac.

Zdravím Rado, ty si začiatok septembra dal do kopy dve nové skladby, ktoré sa objavili na youtube, povedz o nich niečo.

Rado Török: Čau. Sú to skladby, na ktorých som pracoval od začiatku tohto roka, čiže v podstate hneď po prvom EP s Peťom. Za relatívne dlhý čas som stihol žiaľ len dve, keďže súčasne so skladaním nových vecí som z výplaty na výplatu kupoval nové nástroje, aparát a nahrávacie zariadenia potrebné pre tvorbu nových vecí… A pracovné vyťaženie tiež zrovna nehrá do karát tomuto hobby.
Nové veci sú citeľne menej, respektíve už vôbec „death“ a viac „djently“, ako dôsledok osobného hudobného vývoja a hľadania vlastného výrazu v konfrontácii mnohých hudobných vplyvov a inšpirácií. Chcel som naplno využiť a spoznať novú gitarovú mašinu, takže som nepoužil žiadnu elektroniku ani sample. Všetky efektové prvky a atmosférické plochy idú cez gitaru, ale to je len detail.

Mohol by si krátko načrtnúť históriu svojho projektu?

Rado Török: Odkedy sa venujem gitare, vždy som mal ambície robiť hudbu a kapelu. S bubeníkom v kapele (nie som si istý, či dvoch ľudí pokope môžeme nazývať kapelou) Ptaahom som hrával niekedy v rokoch 2008 – 2011, kde to stroskotalo na nekonečnej frustrácii z neschopnosti nájsť ďalších členov a pohnúť sa tak niekam. Bubeník sa navyše rozhodol, že životný štýl, ktorý žije, bude preferovať aj naďalej, a ten keďže nie je zlučiteľný so „zaradením sa do spoločnosti“ (v klasickom chápaní tejto „spoločnosti“), nie je zlučiteľný ani so žiadnou obetou ktorú si kapela žiada. Či už to je nalievanie peňazí do nástrojov, alebo život v meste, kde by tých ďalších členov nebol problém nájsť.
Takže som sa rozhodol, kým sa nedám s nejakými ľuďmi dokopy, že si teda tú kapelu spravím sám. Minulý rok som sa pustil do toho, spravil dve skladby, vtedy ešte dosť inšpirovaný mathcorom ako Ion Dissonance, TDTDE. Oslovil som Peťa ako jedného z mála vokalistov, ktorí by sa pre to hodili, ktorí by o to mohli mať záujem a ktorých by som aj osobne poznal. A keďže už všetky deathmetalové kapely vybrakovali všetky existujúce kombinácie slov smrť, krv, vnútornosti, boh a všetky djentové kapely zas všetky geometrické útvary a slová končiace sa na „s“, čo iné mi ostalo, než mená tých pár skrachovaných slovenských pornohercov? Teda, ešte vždy je voľný názov pre kapelu „Orgonits“ alebo „Arguments“, ale na to som prišiel už neskoro.

mnob

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Taktiež som videl, že sa snažíš zmeniť svoj projekt na plnohodnotnú kapelu. V akom to je stave?

Rado Török: Donedávna som si kompletizoval aparát, takže bubeníka som začal hľadať až teraz. Za ten krátky čas som nenašiel ešte nikoho. Ale s bubeníkmi je to vždy a všade ťažké. Je ich málo, ešte menej tých dobrých a žiadny ktorý by už niekde nehral. Navyše to musí byť človek, ktorý okrem toho, že svoj nástroj ovláda na vysokej úrovni, je zapálený pre takýto žáner a má ho v uchu. Aj v srdiečku. Aj všade.
Ostatných hudobníkov zatiaľ neriešim, aj keď nejakí sú, ale bez bubeníka to zatiaľ nemá zmysel riešiť. Bubeník je základ. Bubeník je alfa-omega, vesmír, sila orgonitu.

Na svojom debutovom EP si spolupracoval s Peťom Hijom z God Defamer. Ako to vyzerá s prípadným ďalším EP? Alebo sa dá do kopy, až keď sa z Mironoga stane riadna kapela?

Rado Török: Keď povieš debut, znie to strašne vznešene. A vlastne aj „EP“ znie strašne vznešene na niečo, čo nemalo väčšie ambície, než spraviť a nahrať pár songov pre radosť 😀
Momentálne začínam robiť na nových veciach, ktoré, ak sa dovtedy nepodarí dať dokopy kapelu, nahrám dúfam opäť aj s vokálom a vypustím ako EP. Ale tentokrát už viac skladbové, takých 5-6, s omnoho lepším zvukom, obsahom, a vlastne celé to bude oveľa krásnejšie. Prekrásne, ako zrod osirisu.

A ak sa ti podarí nájsť ďalších hráčov, budú aj koncerty a podobne?

Rado Török: Samozrejme. Bude aj sláva, peniaze, ženy. A láska 🙂

Ako vyzerá tvoj civilný život, záľuby, záujmy povolania?

Rado Török: Niekoľko mesiacov pracujem v Bratislave v najväčšom bikeshope ako mechanik a teda mountainbiking je jedna z mojich záľub, ktorú už veľmi (rozumej vôbec) nepestujem, pretože prenádherná pracovná doba – od úsvitu do súmraku mi nedovoľuje sa plnohodnotne venovať viacerým záujmom, zvolil som si teda gitaru a hudbu. Keď je čas, tak robím niečo okolo hudby, alebo sa zabávam. Na diskotéke.

Porozprával by si dačo o svojej hudobnej histórii? Čo ťa priviedlo na hudobnú dráhu, nejaké tvoje kapely a podobne?

Rado Török: Na hudobnú dráhu ma ako 14 ročného priviedli drogy a black metal. Neskutočne mi učaroval symfonický black metal ako Dimmu Borgir. Bol to prvý poriadny metal aký som kedy v živote počul a nikdy predtým, ani potom som pri hudbe nič také necítil. Spolužiak na základnej hrával kadejaké nirvány na otrasnej nenaladiteľnej španielke a zo zvedavosti som sa od neho učil nejaké úplné základy. Splašil som si gitaru, bola to Jolana Iris za 600Sk, s ktorou som hrával do prebudeného mikrofónového vstupu na hifi-veži, ktorý zároveň slúžil ako booster. Takže už bola gitara, zapálenie pre black metal, pubertálne drogové experimenty a bolo vymaľované.
Neskôr som si prešiel rôznymi obdobiami, jeden čas som strašne žral nu metal, potom death metal a experimentálne veci ako Meshuggah, potom zas progresívny metal, mathcore a djent. Samozrejme ešte všeličo medzitým a popritom, najmä kopec elektronickej hudby ako idm, ambient, industrial, triphop, future pop, nujazz, darkjazz…

Mohol by si zhodnotiť slovenskú scénu z tvoju pohľadu?

Rado Török: So slovenskou scénou je to podobne ako so všetkým na Slovensku. Sme pozadu oproti vyspelým krajinám. Človek by si aj myslel, že umenia by sa to týkať nemalo, ale žiaľ, týka. Slovensko je malá krajina, takže sa tu logicky toho veľa ani nenamúti. Je tu síce dosť kvalitných hudobníkov, ale chýbajú „fenomenálne“ talenty. Napriek tomu ale mám radosť, že sa ľudia začínajú prebúdzať zo zlého sna 90′ rokov, z oldchoolového deathmetalu, trashu a iných parád, že sa metal začína robiť aj u nás „súčasnejšie“ a kvalitnejšie. Perfektne mi znie napríklad nový singel od [sic], od novej kapelky Landless, Poetry In Telegrams alebo EP od Symbiosis a ďalšie veci. Takže celkovo to, kam a ako sa naša scéna uberá, vidím pozitívne.

No ok, tak to bolo všetko. Ďakujem za rozhovor, prajem aby sa z Mironoga stala najúspešnejšia kapela na našej metal scéne a poprosím o nejaký ten odkaz pre mojich čitateľov.

Rado Török: Ďakujem. Aj ja si prajem, aby bola, už keď nie najúspešnejšia, tak aspoň aby bola tá kapela. Ale keď už bude, tak aby bola najúspešnejšia na celom svete. Čitateľom odkazujem, najmä tým, ktorí zvažujú hru na nejaký hudobný nástroj, aby sa nerozhodovali pre gitaru. Gitara vlastne vôbec nie je až taká cool, hrá na nej každý a je to strašne drahé. Zato také bicie! To je úžasný a inšpiratívny nástroj. Bicie sú strašne cool, nehrá na nich nikto a sú strašne drahé. Alebo aspoň basgitara.

Youtube ukážky:

His style sounds like dancehall:

Inverted stream of danube:

Oficiálne linky:
Bandzone: http://bandzone.cz/mironoga
Bandcamp: https://mironoga.bandcamp.com/
Soundcloud: https://soundcloud.com/marzocchi_magura

Pridaj komentár