Taliani prišli na Slovensko v sprievode dvoch ďalších kapiel a to ich krajinských kolegov Vexillum a Rakúšanov Visions of Atlantis.
Koncert sa konal dňa 22.februára v košickom Jumbo Centre. Tu by som chcel podotknúť, že čo sa týka koncertov je to dosť nezvyklý termín a to bol podľa mňa jeden z dôvodov, že účasť na tomto koncerte nebola práve najlepšia, t. j. hala zaplnená asi na polovicu.
Viem, že občas jednania s kapelami sú obtiažne, ale myslím si, že keby sa koncert konal v piatok alebo v sobotu určite by prišlo viac ľudí. Napriek tomu si myslí, že všetci milovníci melodického kovu, ktorí merali cestu do metropoly východného Slovenska, mali dôvod na radosť.
Vexillum
Po menšom čakaní sa to všetko začalo. Ako prví vystúpili Vexillum. Napriek tomu, že podľa ich oblečenia sme typovali, že pochádzajú zo Škótska (hlavne kvôli ich sukniam), podľa informácii z internetovej encyklopédie www.metal-archives.com ide o krajanov kapely Rhapsody of Fire. Tento rok vydali svoj debut, na ktorom ako hosť spieval Fabio Lione.
Publikum si získali svojou mladíckou dravosťou a hlavne výborným muzikantským výkonom. Veľká pochvala patrí hlavne gitaristovi, ktorý si na svoje plecia zobral väčšinu gitarových sól (bohužiaľ keďže členov kapely nepoznám, neviem uviesť jeho meno) a spevákovi, ktorý sa nestratí v konkurencii takých mien ako Tobias Sammet, Timo Kotipelto.
Jedinú drobnú výhradu by som mal k ozvučeniu. Napriek dobrému ozvučeniu gitár a bicích nástrojov, spev bol počas ich vystúpenia dosť utopený. Po asi pol hodine sa kapela odobrala z pódia. U kapely Vexillum by som chcel oceniť aj prístup k fanúšikom, keďže po skončení koncertu niektoré metalovo orientované slečny ich mali možnosť odchytiť na konverzáciu a fotenie, čo si myslím, že nie je u každej kapely možné.
Visions of Atlantis
Ako druhí dorazili už vyššie spomenutí Rakúšania Visions of Atlantis. Túto kapelu som veľmi nepoznal, avšak obecenstvo si dokázali získať na svoju stranu. Zaujímaví boli hlavne tým, že mali dvoch sólo spevákov využívajúcich melodický vokál, čo sa len tak nevidí.
Napriek tomu, že publikum dokázali strhnúť na svoju stranu, mňa osobne moc nezaujali. Napriek nesporným muzikantským kvalitám, ich songy mi prišli o niečo menej chytľavé ako v priebehu prvej predkapely. A taktiež, by som mal výhradu k ich ozvučeniu.
V prípade Vexillum kde bol utopený hlas frontmana, tak tu bolo naopak. Hlasy vokalistov bolo počuť výborne, ale na úkor gitary. Podľa môjho názoru by sa tomu mali do budúcnosti vyhnúť.
Rhapsody of Fire
Po skončení setu Visions of Atlantis za zvuku intra Dark Kunor s hlasom Christophera Leeho dorazili dlho očakávaní Rhapsody of Fire. Chcem povedať, že zo všetkých kapiel boli našťastie dobre ozvučení.
Svoj koncertný program začali titulnou skladbou z albumu Triumph or Agony. Fabio a celá kapela podali výborný výkon a napriek pomerne malému pódiu behali zo strany na stranu.
Ale na druhej strane, čo sa týka Fabia, mal by som par výhrad k spolupráci s publikom. Z hľadiska spievania nebolo čo vytknúť, ale občas to vypadalo ako keby preň existovali iba ľudia v strede.
Dokonca sa stala aj taká vec, že zopár slečien ho začalo chytať za šnúrky trčiace z jeho kožených nohavíc, až musel jeden človek z usporiadateľskej služby ísť spraviť poriadok. Vidno, že láska a obdiv k obľúbeným spevákom ma veľa podôb:)
Okrem riadnych skladieb prišlo aj na sóla pánov Alexa Holzwartha a Patrica Guersa.
Staré klasiky aj nové skladby
Koncertný set bol primerané rozložený. Z najnovších skladieb odzneli Sea Of Fate, kde Luca Turilli ukázal, že je gitaristom par excelance, On the Way to Ainor a počas prídavku zaradili aj Regin of Terror, počas ktorej som bol vyvedený z omylu, keďže som si myslel, že v tejto skladbe spieva aj niekto z tvrdšej scény ako hosť.
Fabio si zaslúži obdiv, keďže sa pekne popasoval aj z death metalovými pasážami a plynule dokázal prejsť do čistého melodického vokálu. Samozrejme nezostali opomenuté ani staršie skladby a zazneli aj klasicky ako The Village of Dwarves, Holy Thunderforce, ktorá mi urobila asi Down of Victory, The Marrch of the Swordmaster.
Na svoje si prišli aj milovníci operného spevu, keďže páni z Rhapsody of Fire nezabudli ani na prekrásnu baladu Lamento Eroico. Jej krása viacej vynikla v živom podaní, ako na albume.
Táto skladba je ďalšou skladbou, kde Fabio naplno ukázal svoje spevácke kvality. Napriek tomu, že som si niekedy myslel, že tam spieva nejaký operný hosť, na koncerte som sa presvedčil, že všetko má na starosti Pán Spevák Fabio Lione.
Prídavok
Po niečo vyše hodiny hrania sa kapela odobrala do zákulisia, no nadšený pokrik davu neostal nevypočutý a po niekoľkých minútach sa vrátili. Počas prídavku odzneli dve skladby a to vyššie zmienená Regin of Terror, a druhou bola jedna z najklasickejších skladieb Rhapsody of Fire. Samozrejme ide o Emerald Sword.
Keď natrafíte na človeka, čo v živote nepočul o Rhapsody of Fire a chce sa o nich dozvedieť, túto skladbu by ste mu mali pustiť ako prvú.
Ak hádate, že je to skladba Emeral Sword hádate správne. Po jej doznení sa chlapci z kapely zachovali trochu divne, keď najprv odbehli na päť minút do zákulisia a až potom sa vrátili s poklonou a našťastie nezabudli ani podať si ruky s fanúšikmi. A to bol koniec.
Pre niektorých akurát, pre niektorých veľmi skoro. Napriek niektorým vyššie spomenutým nedostatkom, milovníkom melodického metalu bolo zadosťučinené a ja a verím, že aj ostatní ľudia sa už teraz tešia, kedy sa Páni z Rhapsody of Fire znovu objavia v našich končinách.
Zhrnutie:
Plusy: Výborné inštrumentálne a spevácke výkony kapiel, skvelá svetelná show.
Mínusy: Chyby v ozvučení prvých dvoch predkapiel a pomerne chladný prístup Fabia Lioneho k publiku.
Titulná foto: reprofoto Youtube/kissman188
Rhapsody boli úžasní a predkapely tak isto. Súhlasím,že bolo málo ľudí,ale nečudujem sa kedže to bolo uprostred týždňa.. Škoda fakt,že sa nám po koncerte neukázali.. Ale hlavne,že sme sa veľmi dobre zabavili.