Koncom apríla sa na Slovensku uskutočnila oslava elektricko-gitarovej muziky. Známi gitaristi Andy Martongelli, Rowan Robertson, Gus G a Michael Angelo Batio vytvorili zoskupenie Electric Guitarlands. Dvadsiateho ôsmeho apríla dorazili do známeho košického klubu Collosseum.
Už prvé minúty nasvedčovali že pôjde o podujatie s veľkým záujmom. Zaplnený bol priestor pod pódiom aj horný bar.
Skvelý štart
Na úvod vystúpil Andy Martongelli. Oproti ostatným spomínaným je asi ,,najmenej známy“. Je to taliansky gitarista. Medzi jeho najnovšie aktivity patrí účasť v projekte Ellefson-Soto.
Základným kameňom doprovodnej kapely bol basák Francesco Caporaletti , bubeník Roberto Pirami (A II R, Michael Angelo Batio) a väčšinu času aj spevák Riccardo Curzi (Firestorm, Time Zero).
Ako to už býva publiku zo začiatku trochu trvalo, kým sa „chytilo“, ale postupne si ho obľúbilo. V jeho sete mali veľký priestor covery (napr. Megadeth – Symphony of Destruction, aj Like a Bullet z Ellefson-Soto), no mohli sme spoznať aj jeho sólo tvorbu, napr. veci z jeho albumu Spiral Motion z roku 2014 (Bite the Bullet, Dark Days…).
Okrem neho a ,,rytmickej sekcie“ chválim aj výber speváka. Ten človek zaspieval všetko. Aj thrash skladby a nestratil by sa ani v tej ,,najklasickejšej“ heavymetalovej kapele.
Ide do tuhého
S Rowan Robertsonom sme sa vrátili do časov veľkého Ronieho Jamesa Dia, ktorému v predslovoch neustále vzdával hold. Nechýbali veci ako Wild One alebo klasika-klasík Holly Diver, ktorú si prítomní hádam užili najviac. Taktiež zahral pár kúskov od Black Sabbath (I, Woodo…). Aj jeho doprevádzal Riccardo Curzi. A ako som uviedol vyššie, keďže Ricardo je ,,univerzálny spevák“, jeho hlas skvele sadol aj do týchto piesní.
Gus G. vsadil čisto na inštrumentálny a vlastný set. Publikum si nesmierne pochvaľoval a pamätal si aj to, kedy bol v KE naposledy. Ponúkol nám veci výlučne zo svojej poslednej sólo platne Quantum Leap. Predslovov mal o niečo menej ako ostatní, no bolo vidieť, že hru si nesmierne užíval a skvele bavil aj prítomných.
Medzi songami, ktoré zahral boli aj Fearless, Exosphere a taktiež titulná vec zo spomínaného albumu.
Melodyshop je obchod s hudobnou technikou pre profesionálov aj pre hobby hudobníkov sa skvelé ceny. Klikni a presvedč sa sám
Zlatý klinec večera
Zlatým klincom večera bolo samozrejme vystúpenie Michaela Angela Batia. Tento 67 ročný Pán Umelec je považovaný za najlepšieho ,,gitarového drviča“ Časopis Guitar World Magazine ho zaradil medzi 100 najväčších metalových gitaristov všetkých čias.
Od prvej chvíle si pochvaľoval svoju prítomnosť v Košiciach. Uviedol, že predtým na Slovensku hral iba raz. Osobne nie som fanúšikom coverov a coverbandov, no on všetky piesne hral svojím osobným štýlom, tak som sa bavil spolu s ostatnými. Zneli veci od Dimebaga Darella, Eddieho van Hallena, Pantery, Iron Maiden, ale aj napr. aj jeho vecička No Boundaries.
Nezabúdal ani na vtipné predslovy (napr. pred setom, zloženým zo skladieb od Eddieho van Hallena) a samozrejme koncert si nesmierne užíval.
Absolútne vrcholy
Prvým vrcholom bolo jeho vystúpenie s legendárnou dvojtelovou gitarou. Máloktorý muzikant ovláda takýto nástroj a (pravdepodobne) nikto na ňom nevie hrať tak, ako on.
A úplne na záver vyšli na pódium všetci gitaristi plus jeden navyše (jeho meno bolo Emiliano Tessitore a hrá v bandách Ehfar, Stage of Reality) a aj Ricardo a zahrali nám klasiku Paranoid od Black Sabbath. Keďže už bolo krátko pred desiatou večer, žiadosti o prídavok nebolo vyhovené.
Ako to už býva, páni muzikanti neskôr vyšli medzi ľudí a každý sa mohol s nimi odfotiť resp. im dať podpísať nejaký ten album (alebo časť tela 🙂 ).
Záver
Priam ukážkový koncert. Publikum si užilo známe klasiky a spoznalo aj niečo nové. Takto vyzerá, keď na skvelé miesto prídu skvelí muzikanti a keď ľudia prídu v hojnom počte. Všetkým (usporiadateľom, muzikantom, zúčastneným) posielam jedno veľké ďakujem.
P.S.: A poďakovanie patrí aj bratovi Dávidovi za pomoc pri fotografovaní 🙂
