Tibor Bušo je známy gitarista z coverbandu Oravia (Deep Purple Revival) a Targo. No rozbehol aj vlastný Tibor Bushfield Band. Na toto teleso ste mohli naraziť na koncertoch, ale nejaké zmienky o ňom boli aj v iných metalových médiách. Vlani v decembri vydali skvelý debutový album Endless Journey. O tom, ako vznikal, kto je členom kapely a kde budú vlastne hrať porozprával sám Tibor.
Čauko Tibor. Ty si medzi slovenskou metal/rock scénou známy ako gitarista z coverbandu Oravia (Deep Purple Revival) a Targo. No rozbehol si aj vlastný band nazvaný Tibor Bushfield Bušo. Čo bolo hlavnou motiváciou?
Kedy si na tom bande začal pracovať?
Tibor Bušo: Čauko. Myšlienka odštartovať niečo vlastné vznikla niekedy okolo roku 2017. Avšak prvé nápady, riffy a kompozície skladieb začali vznikať v r. 2019, kedy mi už k tomu pomáhali aj ostatní členovia, ktorých som pre tento projekt oslovil
Nedávno ste vydali debutový album Endless Journey. Od prvej skladby zniete ako mimoriadne skúsená kapela. Kto sú ďalší spoluhráči okrem teba?
Tibor Bušo: Na pravom krídle mi s gitarou sekunduje Peter ,,Griňo“ Kršák (ex-Blackstorm, ex-Astacus – Judas Priest revival ), post bubeníka zastáva Peter Balušík (Valar, Berstuk, Eremyst, ex-Caliber X.), basu hrá Jano Žilinec (ex-Astacus – Judas Priest revival ) a spev Marek Milo (Glassgate, ex-Eufory).
Kde ste ho nahrávali, resp. spolupracoval s vami aj Roland Grapow?
Tibor Bušo: Roland Grapow bol taký prvotný plán, ale vyspal som sa z toho a vrátil sa späť pevnými nohami na zem kvôli racionálnym dôvodom. Chceli sme album prešpikovať čo najkvalitnejšie a to cestovanie do Rolandovho štúdia by bolo náročné.
V neposlednom rade by sa to určite odzrkadlilo aj na kvalite nahrávky, a to som si nemohol dovoliť. Preto som volil štúdio Apollo v Párnici. Koniec koncov ho mám skoro pod nosom a mohli sme teda všetku energiu venovať nahrávaniu bez stresov z častého cestovania. Som veľmi rád, že som sa takto rozhodol. Keby som to mal zopakovať ešte raz, rozhodol by som sa rovnako.
V názve bandu je tvoje meno. Piesne si vymýšľal sám alebo sa podieľali aj ostatní?
Tibor Bušo: Niektoré veci už boli viac-menej hotové. Na niektorých skladbách boli spravené len kostry a niektoré vznikli uprostred nahrávania. Ostatní tiež prispeli svojou kvapkou talentu, čo bolo nakoniec aj úplne fajn. Nechcel som, aby to všetko bolo také monotónne, aby nebolo všade cítiť len môj rukopis a chceli sme zachovať rôznorodosť.
Skrátka, aby každá skladba bola svojim spôsobom iná a jedinečná zároveň. Či sa to aj vo finále podarilo, posúdia už len poslucháči.
Na aké témy sú ladené texty. Ináč napriek súčasnej, nie príliš lichotivej, situácii (spoločnosť, politika, zahraničie) znie pomerne optimisticky.
Ak sú slová a ich tvary v súlade s pravidlami slovenskej gramatiky, nepíš nič. Ak nie sú oprav a opravy zdôvodni.
Tibor Bušo: Myslíme si, že akákoľvek hudba by mala ľudí inšpirovať a povzbudzovať. Oddýchnuť si od každodenných povinností, tešiť sa z posluchu melodických refrénov, zvučných gitár a prísť si tak na iné myšlienky.
Keď si oddýchne duša, oddýchne aj telo. Politika rozhodne do toho nepatrí. Každý z nás máme určitý názor a politickú orientáciu, pri tvorení hudby a písaní textov to všetko musí ísť ale bokom. Texty sme sa snažili ladiť do veselšej – optimistickej formy.
Cieľom bolo povzbudiť ľudí, naštartovať ich, vyzdvihnúť všetkých rockerov, zaspomínať si pri tom, akí sme boli, ako nás každého rocková hudba vtiahla do života heavy metalu, no nevyhli sme sa ani pochmúrnejším témam.
Je to skrátka taký mix z bežného života, vždy niečím okorenený.
Má ten názov Endless Journey aj nejaký hlbší podtext?
Tibor Bušo: Určite áno, hoci každý poslucháč, ktorý zároveň aj číta text a ktorý sa v ňom aj sám niekde nájde, si vytvorí obraz podľa svojej vlastnej fantázie a vysvetlí si „Endless Journey“ po svojom, my ho vnímame takisto po našom a hneď viacerými spôsobmi.
Jednak ako dielo, ktoré nemalo konca-kraja, jednak že hudba ako taká je nekonečná. Plus fantázii sa medze nekladú a v neposlednom rade, keďže sa jedná o rôznorodé texty zo situácii, do ktorých nás dovial život sám. Názov albumu môže byť vnímaný ako neustály kolobeh života a udalostí s ním spojených, či už radostných alebo smutných.
Ako symbol pre tento kolobeh je potlač samotného CD, kde je logo TBB uprostred a dookola sú vytrhnuté rôzne myšlienky či úryvky z textov. Stačí si otáčať CD na prste, povoliť uzdu fantázii, čítať a obraz sa dostaví sám. Nemá to začiatok, nemá to koniec – je to „Endless Journey“
Skúšali ste osloviť aj dáke väčšie vydavateľstvá?
Tibor Bušo: Nie, necháme, nech oslovia oni nás. 🙂
V akých formátoch je tento albáč dostupný?
Tibor Bušo: Album môžete nájsť aj na streamovacích platformách ako Youtube, Spotify, Apple Music a určite je dostupný aj fyzicky v CD verzii. Záujemcovia o CD nás môžu kontaktovať prostredníctvom FB stránky https://www.facebook.com/tiborbushfieldband, a za malý finančný príspevok na podporu kapely im ho vieme poslať.
Ináč ja som si všimol trend u podobných kapiel, ako vy (česká-slovenská scéna). Mnohé po angličtine začali experimentovať aj so slovenčinou (prípadne s češtinou) a neskôr začali tvoriť v rodnom jazyku. Môže sa niekedy v budúcnosti stať, že od teba budeme počuť skladbu so slovenským textom?
Tibor Bušo: Samozrejme, nie je to vylúčené, ale momentálne sme cítili podporiť muziku anglickými textami, aby sme nezúžili okruh, kam album môže siahať a aj preto, aby sme sa o čosi viac priblížili svojim idolom a svetovým kapelám, ku ktorým vzhliadame.
Koncerty
Plánujete aj nejaké koncerty?
Tibor Bušo: Iste, plány sú veľké, ale necháme sa prekvapiť, čo prinesie budúcnosť. Niektoré koncerty sú už dohodnuté, mali by sme sa objaviť v Nitre u Frankyho, na Dutaf Feste v Dubnici, v Olomouci v Bounty klube, určite na domácej pôde v Dolnom Kubíne, kde bude krst CD, ale s termínmi sa ešte stále pracuje.
Vaša muzika znie fakt na úrovni. Máte v pláne aj výjazdy do zahraničia?
Tibor Bušo: Jasné, určite vycestujeme za hranice, hlavne Čechy a Poľsko, kde majú takýto štýl muziky ľudia radi. Uvidíme teda, aký bude o to záujem, ale určite sme otvorení všetkým ponukám.
Minulosť-prítomnosť
Otázka, na ktorú som moc zvedavý. Aký bol tvoj hudobný príbeh. Kedy si začal s hudbou, čo ťa k tomu motivovalo a aké boli tvoje prvé formácie.
Tibor Bušo: Tak to by sme tu boli naozaj dlho a čitateľov by to zrejme aj unavilo, no aspoň v krátkosti. Na základke som mal kamaráta, ktorý mal starších bratov. Im kamaráti emigrovali do USA a posielali časopisy ako Metal Hammer a R. I. P.. Vždy po škole, keď bola možnosť, ma zobral k nim a pozeral som v nich celé hodiny, až kým neprišli bratia.
Vtedy sme sa nenápadne vytratili z izby a všetko dali na pôvodné miesto. Samozrejme popri tom hral kotučák, kde nechýbali Judas Priest, Accept, Scorpions, Iron Maiden, Motorhead, AC/DC a všetko možné cez Ozzyho, Motley Crue, Metallicu…
No samozrejme, keďže náš režim ponúkal, čo ponúkal a všetko menované bolo ťažko zohnateľné, sprevádzala ma v rannom veku aj Československá scéna ako napr Elán, Team, Tublatanka, Metalinda, Kern, Makar Čudra, Dereš, Citrón, Kreyson, Torr, Debustrol, Vitacit… A veľa ďalších a taktiež film Horká Kaše. Myslím, že toto z mojej éry neminulo nikoho.
No ako viac sa človek približoval k ozajstnému heavy metalu, bolo jasné, čím chcem byť a akým smerom sa uberať. Pôsobiť drzo, či vyzerať ako hulvát a strašidelne, bolo lákavé. Ja som bol učiteľské dieťa, o to ťažšie bolo niečo také presadiť, keďže som bol pozorovaný z každej strany.
No ako padol režim a ja som sa dostal na strednú, už ma nič nezastavilo. Vlasy začali rásť a meniť sa na hrivu, elesťáky sa dali kúpiť v Poľsku a riflovka nebol problém, pribudli prvé nášivky, náušnice, partia a mohlo sa začať. Gitaru som pokúšal už na ZŠ, aby som sa aspoň trochu priblížil k mojim idolom.
Bol som samouk, takže to šlo dosť pomaly, ale o to radostne. Keď som mal 14, zobrali ma do kapely RCG (Reťazou cez gule ). Fakt sa to tak volalo. 🙂 Lebo gitarista a zároveň aj môj nádejný učiteľ (Laco Kazimier) odišiel na vojenskú základnú službu a mne sa otvorila možnosť byť skutočným gitaristom v kapele, na ktorú som sa chodil pozerať a odkukávať ako sa to ma robiť. 🙂
Neskôr som bol oslovený, tak som neváhal. Od vtedy som mal množstvo zoskupení – cca 18 kapiel, no real sú Targo (DK), Oravia Deep Purple (DK) a môj nový sen, ktorý si plním je TBB.
Vravím to by bolo na dlho…. no jedno viem, nikdy som neľutoval toto rozhodnutie a ďakujem svojej rodine vtedy a aj teraz, za obrovskú podporu a dôveru že to niekam dotiahnem a čo vám poviem som spokojný že to stále nejak šľape
Ako sa ti pozdáva vaša oravská scéna. Ja odtiaľ poznám kapelu Síra a ten festival, čo u vás mávate. Existuje viac zaujímavých kapiel, najlepšie podobného žánru ako vy? Máte aj nejaký klub?
Tibor Bušo: Kapiel je tu strašne veľa, no klubov je tu veľmi málo. Aj to málo čo máme pomaly zaniká do zabudnutia. Momentálne fungujúce kluby sú v Námestove Barón pub a v Nižnej hudobný klub Tesla Orava. Hádam sa to niekedy zlepší
Podobná otázka ako na pracovnom pohovore. Kde sa vidíš za desať rokov?
Tibor Bušo:
Ok, veľmi pekne ďakujem za rozhovor a poprosím ťa o nejaký ten odkaz pre čitateľov.
Tibor Bušo: Metal up your ass!
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.facebook.com/tiborbushfieldband
https://www.youtube.com/@TiborBushfieldBand/videos
