Legendy MASSACRE a DEHYDRATED vystúpili v Košickom Collosseu
Piatok trinásteho to by bol ,,dzivý dátum“ na koncert v Collosseu. No, ale nevydalo. Bol pondelok 7. júla, celkom iná konštelácia, ale metal si nevyberá, a tak po práci s vedomím, že zajtra do práce, prášim si to ,,mokrými ulicami zatemnených Košicoch pred búrkou“. Cestou stretnem pár xichtov, ktorí tam mieria tiež, pozdravím Freddyho v café a pred klubom stretávam známe tváre. Už hrajú?.. … ne . Jak ne, šak už tam dačo bruni a nie je to Fruni. 😀
DEHYDRATED
Bolo presne 19:30 keď to slovenskí DEHYDRATED rozpeckovali pred málopočetným publikom. Približne 80 fejsov si prišlo pozrieť piešťansko-trnavských zástupcov klasického ,,oldskúl death metalu“.
Ešte keď som drel stredoškolské lavice, napadlo mi DEHYDRATED ako dobrý názov kapely. Tak som to logo vyryl do lavice. Neskôr, mohlo to byť pred rokom 1993, som sa dozvedel, že taká kapela už existuje. Ja som sa inšpiroval názvom piesne od holandských Pestilence. Pravdepodobne podobnú inšpiráciu mala aj táto slovenská smečka, už len kvôli trikám, čo mali na sebe v Colle. Odvtedy sa nám cesty viac-menej neskrížili, až do tohto zamračeného pondelka.
Tento štýl so svojimi stredne rýchlymi tempami mi celkom vyhovuje a zjavne sa ani DEHYDRATED nikde neponáhľali. Mohli ste ich brať ako predskokanov, ale vo svojej cca 30-ročnej histórii majú dostatok materiálu na zahratie celkom solídneho cca 45-minútového setu. A to aj urobili.
Prítomným a podaktorým aj celkom neprítomným účastníkom tejto „kultúrnej ekšn“ predviedli parádny OSDM so všetkým, čo k tomu patrí s dobrým zvukom a nadsadením. Trocha mi vadil hlasový prejav ,,echo halo style“ a málo diviakov pod pódiom. Zvuk gitary (druhá by sa hodila) a bicích bol fajn, no basa bola skoro ako ,,Autopsy bublajúca“, čo pridalo k surovému prejavu štvorčlenky DEHYDRATED.
MASSACRE
Po cca 30 minútovej prestávke sa za zvukov divného pred-intra ala ,,diskoNT hudba z hororov na videopáskach z 90 rokov minulého praveku“, pomaly rozbiehala floridská mašina MASSACRE. Hurikánová turbolencia sa nevyhla ani tejto bande a z prakticky pôvodných členov ostal iba Kam Lee.
Alana Westa odfuklo do Obituary, Billa Andrewsa, Ricka Rozza a Terryho Butlera do Death a Terryho neskôr do Obituary atď. Už len tá zmeska mien dávala tušiť kto sa motal, kde a s kým po večne zasneženej ,,chloride“. 🙂
Floridský OSDM sa naplno rozbehol prvou skladbou z From Beyond a tu už každý vedel „what so go“. Kam Lee spolu s troma parťákmi servírovali jednu klasiku za druhou hlavne z tohto albumu, ktorý dovolím si tvrdiť je aj ich najúspešnejší.
Zvuk gitary bol ostrý , hutný a zreteľný ako na spomínanom albume a spolu s basou dotvárali klasický MASSACRE zvuk. Bicie ani zďaleka zvukovo nezaostávali, a tak svojim stredne rýchlym tempom dotvárali celkovú masaker atmosféru. Znova mi však vadil „echo halo voice“. Asi to tak chceli mat nastavené, ale po čase aj to sa zlepšilo. Škoda, že nebolo viac xichtov.
MASSACRE odohrali niekoľko ďalších peciek a ku koncu došlo aj na skrátenú verziu Raining Blood (šak viete od koho) a ako prídavok boli servírované 2 songy od prvopočiatku DEATH, Corpsegrinder a Evil Dead, skladby na ktorých sa Kam Lee autorsky podieľal ešte v grupe s názvom MANTAS, kde v tom čase mútil floridské bahno aj Chuck Schuldiner.
Jeden moreplavec a odvážlivec si na úplnom konci povedal, že „tak a jedem do finále“, jak v tom kúzelníkovi čo možno príde, a že asi už druhá šanca kultúrneho večera nebude, tak skočil do asi 10členného davu bameg a skladby bolo koniec. Načasoval to tip-top.
ZÁVER
Surovejší DEHYDRATED a floridsky klasici MASSACRE boli dobrým oživením pochmúrneho pondelka.
P.S.: Za playlist srdečne ďakujem Erikovi Vargovi ❤