Poznáš príbeh kultovej americkej kapely Static-X?

Druhého augusta americká kultová industrialmetalová kapela Static-X mala koncert v najznámejšom košickom rock/metal/punkovom klube Collosseum. Poznáš jej príbeh? Vieš, ktorí členovia boli zakladateľmi?

Ako to všetko začalo

Keď sa v roku 1994 rozpadla kapela Deep Blue Dream, málokto tušil, že práve vzniká jedna z najvýraznejších industriálnych metalových kapiel svojej doby. Wayne Static, ktorý kedysi hrával s budúcim frontmanom Smashing Pumpkins Billym Corganom, sa rozhodol začať odznova. Spolu s bubeníkom Kenom Jayom sa presunuli do Los Angeles, kde ich čakalo desaťročie plné úspechov, ale aj vnútorných bojov.

Po niekoľkých zmenách zloženia a názvov sa z kapely Drill zmenil na Static a nakoniec až na Static-X. Toto meno malo charakterizovať ich jedinečný zvuk, ktorý sami nazývali „evil disco“ – zlé disko. Kombinovali elektronické prvky s tvrdosťou metalového zvuku a vytvorili niečo úplne nové.

Napriek spomínanému štýlu Wayne miloval formácie ako Journey, Bad Company, Soundgarden a Aerosmith. Keď sa ho v poslednom rozhovore pýtali, s ktorou kapelou by rád vyšiel na turné, odpovedal Rush.

Sláva prichádza

Rok 1999 priniesol prelom. Debutový album Wisconsin Death Trip sa stal kultovým a nakoniec získal platinové ocenenie. Singel Push It sa dostal do rádia a Wayne a jeho partia začali hrať na najvýznamnejších festivaloch vrátane Ozzfestu.

Wayne Static si na tie časy spomínal s nostalgiou aj únavou: ,,Bola to víchrica a sotva si na to spomínam. Pracovali sme a koncertovali tak tvrdo, že si väčšinu toho ani nepamätám. V prvom roku sme odohrali 300 koncertov a prakticky sme sa ani nevrátili domov.“

Úspech však priniesol aj problémy. Tlak na nahranie rovnako úspešného pokračovania bol obrovský a Wayne sa rozhodol napísať všetok materiál sám počas turné. Táto izolácia od spoluhráčov vytvorila prvé trhliny v kolektíve.

Zlaté časy a spory

Platňa Machine z roku 2001 potvrdila, že Wisconsin Death Trip nebol náhodný hit. Dosiahla zlaté ocenenie a predalo sa pol milióna kusov. Úspech si však vybral svoju daň: gitarista Koichi Fukuda opustil kapelu po sporoch so Staticom. Okrem toho aj medzi Waynom a basákom Tonym boli rozpory.

Nasledujúce počiny Shadow Zone (2003) a Start a War (2005) predstavujú posun od industriálneho štýlu k melodickejšiemu zvuku. Kapela ustúpila tlaku Warner Bros.. Osobné problémy členov kapely sa začali prejavovať čoraz výraznejšie

Posledné roky Waynea Statica

Nahrávky Cannibal (2007) a Cult of Static (2009) znamenali návrat k tvrdšiemu zvuku, ale zároveň podtrhli hlboké rozpory medzi členmi.

V roku 2011 kapela oficiálne ohlásila prestávku. Static vydal sólový album Pighammer a krátko na to sa pokúsil o znovuoživenie Static-X, avšak už bez pôvodných členov. V júni 2013 oznámil definitívny rozpad kapely.

Prvého novembra 2014 Wayne Static zomrel vo veku 48 rokov. Jeho smrť ukončila jednu kapitolu, ale zároveň otvorila novú.

Reunion

V roku 2018 sa bývalí členovia Tony Campos, Koichi Fukuda a Ken Jay rozhodli pokračovať v odkaze svojho zosnulého frontmana. Oznámili projekt Project: Regeneration – albumy s dovtedy nevydanými nahrávkami Waynea Statica a hosťujúcimi vokalistami.

Kontroverzným rozhodnutím bolo prijatie maskovaného speváka s pseudonymom Xer0 pre živé vystúpenia. Hoci niektorí to považovali za nevhodné, kapela tvrdila, že má požehnanie Staticovej rodiny. Neskôr sa ukázalo, že pod maskou sa skrýva Edsel Dope z formácie Dope.

Sám Dope začal so Static-X spolupracovať už skôr.

Neskôr prezradil:

„Keď som prišiel do L.A., prvé, čo som spravil, bolo krátke turné po západnom pobreží s Dope a Waynom Staticom. Urobil som to zámerne, pretože som sa chcel znovu spojiť s Waynom a začať s ním rozhovor — som podnikateľ a človek, čo vníma energiu. Nedávalo mi zmysel, že Wayne Static je na turné, kde oslavuje výročie Wisconsin Death Trip, hrá celý album ako Wayne Static pred malým publikom. Smutné je, že aj keď to bol Wayne Static a hral skladby Static-X, nebolo to to isté ako Static-X. Počet ľudí, ktorí prišli na Wayna Statica, bol zanedbateľný v porovnaní s tým, čo by prišlo, keby to bol Static-X.“

Platne Project: Regeneration Vol. 1 (2020) a Vol. 2 (2024) ukázali, že odkaz Static-X žije ďalej.

No či bude ešte niekedy nová muzika pod ich značkou, je otázne. Basák Tony Campos povedal:

,,Neviem, či budeme vydávať plnohodnotné albumy. Kto si teraz kupuje albumy? Myslím, že ak napíšeme nejakú novú hudbu, možno to bude singel. Ale neviem. Ja len žijem prítomnosťou a užívam si ju.“

Záver

Static-X nikdy neboli len ďalšou nu-metalovou kapelou, hoci ich často do tejto kategórie zaraďovali. Ich kombinácia industriálnych prvkov, elektroniky a metalovej tvrdosti vytvorila jedinečný zvuk, ktorý ovplyvnil celé generácie hudobníkov.

Od „zlého diska“ začiatkov až po posmrtné albumy, Static-X dokázali, že autentickosť a experimentovanie môžu ísť ruka v ruke s komerčným úspechom. S viac ako tromi miliónmi predaných albumov po celom svete sa stali jednou z najvýznamnejších industriálnych metalových kapiel svojej éry.

Ich príbeh je príbehom o tvorbe, úspechoch, osobných bojoch a nakoniec o tom, ako môže hudba prekonať aj smrť svojho tvorcu. Odkaz Waynea Statica a Static-X pokračuje ďalej, pripomínajúc nám, že skutočné umenie je nesmrteľné.

A na záver vyjadrenie Tonyho Camposa o budúcnosti:
3. ,,Pokiaľ nás to bude baviť a fanúšikovia budú chcieť, aby sme to robili, budeme to robiť.“