Svojrázna metalová kapela Marturos, známa špecifickým spevom dievčiny Maggee Marturos, nás 15. mája potešila novým albumom Messages to the Future. Ním nadviazala na počin Thy Will Be Done, ktorý uzrel svetlo sveta ešte v roku 2022. Ako to bolo s jeho vznikom? A čo koncerty? Aj na tieto otázky odpovedal bubeník Matúš Minich.
Čauko Matúš. Približne tri roky od Thy Will Be Done tu máme nový album Marturos – Messages to the Future. Ako dlho ste ho pripravovali?
Matúš Minich: Ahoj, samotná tvorba skladieb na nový album trvala približne rok. Zvyšné procesy boli spojené s produkciou a prípravou vinylov. Niektoré skladby dokonca existovali ešte pred zverejnením singlu Plastic Sea.
Kto vymyslel muziku a kto texty? Podieľala sa na tom nejak speváčka Maggee? Ináč mám pocit, že spieva zatiaľ najlepšie – a to hovorím ako človek, ktorému v začiatkoch príliš nesedela.
Matúš Minich: Hudbu na tento album som primárne robil ja, najmä teda gitary a bicie. Skladbu Back to the Middle Ages sme robili spoločne s Alexom, pričom sme prišli na to, že si pri komponovaní skladieb vôbec nezavadziame. Popravde to bola prvá skúsenosť, pri ktorej som vôbec takto kooperoval s niekým na hudbe.
Väčšinou to prišlo iba pri upravovaní skladieb, gitarových lickov alebo detailov. A musím povedať, že sme si veľmi sadli. Maňo, ako vždy, si porobil do skladieb úžasnú basu a Maroš s Alexom krásne kontrastné sóla, ktoré mi hladia srdiečko vždy, keď to počujem. Všetci majú svoj podiel na tomto albume.
Vokály potrebovali svoj čas, prešli zopár úpravami pred tým, než sa nahrali v štúdiu. Osobne sa mi páči, že z nich necítim prvoplánovosť. Tie melodické linky a druhé hlasy, čo si tam Maggee porobila, sú za mňa famózne. Sú kompatibilné s hudbou, a tak to má byť.
Je to skvelé, ako to je, a s celkom som veľmi spokojný, a veľmi hrdý na to, že sa nám podaril spraviť takýto album.
Keď je reč o speve, tak áno. Ľudia, ktorým sa páčila dravosť a ,,chrčivé“ prvky v Maggeenom hlase väčšinou tvrdia, že by ich trochu uvítali aj v Messages to the Future a naopak tí, ktorým sa ten spev na začiatku až tak nepáčil, sú teraz nadšení. Proti chuti… 🙂
Ale za mňa je to presne tak, ako to má byť, a sme spokojní.
Čomu sa venujú tie texty? Ináč, trochu ma prekvapila aj tá latinská pasáž v Bury Me for Life.
Matúš Minich: Ako na každom našom albume, niektoré texty sú veľmi osobné a niektoré viac o spoločnosti, ľuďoch ako takých.
Hermetic Fire je veľmi pozitívna skladba o tom, čo všetko dokážeme, keď nájdeme svoju skutočnú podstatu. You Sound Like a Broken Record je presne o tých ľuďoch, ktorí nevedia, kedy sklapnúť, aj keď im to poviete priamo do očí. Točia si svoje a nezaujíma ich, ako sa cítia všetci okolo. True story bro, ako sa hovorí.
Made of Pain je tá osobnejšia, ale ako aj názov napovedá, bolesť nás vie sformovať do úžasných osobností a vieme cez ňu rásť.
Structures je o jadrovom odpade, ktorý tu po nás ostane ešte desať tisíc rokov, a o spôsoboch jeho označenia, ak naša civilizácia vymrie a príde ďalšia. O tom si niečo nájdite. Je to veľmi zaujímavá téma. Inšpirácia je skutočne všade okolo nás.
Štýlovo je to hlavne heavy metal, ak sa dá tak povedať, no počuť tam aj prvky thrashu a možno aj blacku. Je to aj preto, že členovia pochádzajú z rôznych prostredí (Bloody Redemption, Guzzle Boze, ale aj GlassGate).
Matúš Minich: V kapele za tie roky sme sa stretli so všetkým možným. Ja a Maňo sme spolu hrali v Bloody Redemption. Táto spolupráca ma veľmi posunula a okoštoval som zase niečo iné. Chcelo to aj veľa cviku, ale áno, určite ma to ovplyvnilo.
Maňo hrával a hráva kade-tade, odkedy ho poznám. Dokonca ho prijali za basáka do Surgery. Ale myslím, že môžem povedať, že gro našej skupiny bolo to, že sme sa stretli ľudia, čo milujú hudbu a sú jej veľkými nadšencami. Každý z nás počúval veľa žánrov a snažil sa rôzne angažovať.
Každý kontakt s niečím hudobným nás ovplyvnil, čo je skvelé. Maroš hrával predtým v GlassGate, a to ho veľmi vyformovalo do podmienok, kam potom prišiel. Jediný Alex, ktorý je najnovším členom kapely, hrával iba v izbe a prvé koncertné skúsenosti nadobudol až s nami, ale vôbec sme to necítili. On bol pripravený už v momente, keď vstúpil k nám do skúšobne.
V akých formátoch bol zatiaľ album vydaný?
Matúš Minich: Zatiaľ iba vo forme limitovanej edície VINYLU, ktorý stále je k dispozícii, takže záujemcovia určite píšte 🙂 a potom v digitálnej podobe na Bandcamp.com.
Tam nás môžu ľudia podporiť nielen vypočutím, ale aj zakúpením digitálnej kópie. A potom, samozrejme, nás nájdu poslucháči na hudobných platformách ako sú Spotify, iTunes atď.
Prítomnosť-minulosť-budúcnosť
Na FB zatiaľ nemáte spomenuté žiadne koncerty. Plánuje sa dačo v tom smere?
Matúš Minich: Tejto otázky som sa bál. Zatiaľ, bohužiaľ, musíme nechať veci v tomto ohľade v tajnosti, pretože prebiehajú určité zmeny a zatiaľ o nich nemôžem hovoriť.
Rozpovedz svoj hudobný príbeh. Ako si začal s muzikou a ako si sa nakoniec dopracoval k Marturos?
Matúš Minich: Ďakujem za milú otázku. 🙂 K hudbe ma priviedol môj otec, ktorý hrával tiež v kapele na bicích a zároveň aj na gitaru, najmä folk. Na bicie som začal hrať, myslím, že v štyroch rokoch a na gitaru o dva roky neskôr.
Po nejakom čase ma prihlásili do ZUŠky a tam som rozvíjal svoj hudobný potenciál. Keď prišlo na to, čo chcem v živote robiť, vedel som to. A asi aj všetci v mojom okolí – HUDBU. Tak som sa dostal na konzervatórium a hral všade, kde sa dalo, od dychovky a jazzu až po klasickú hudbu som hral. Naozaj všetko, k čomu som sa dostal.
Pričuchol som tam aj ku klavíru a tieto znalosti sa snažím využívať naplno aj v našej tvorbe, kde sa dá počuť v samploch alebo samostatne. Metal som choval iba v srdci, pretože to nie je žáner, ktorý by vás učili na konzervatóriu.
Ale v období šestnástich rokov som začal riešiť svoje prvé pesničky. Snažil som sa hudobné nápady rozvíjať a ucelovať v kontexte. S Maggee sme sa spoznali v inej kapele s názvom KillSwitch, kde hrala na gitaru.
Raz sme sa dohodli, že skúsime zhudobniť nejaké Maggeene texty a zrazu sme prišli na to, že máme spravené dva songy, ktoré neboli na zahodenie. A tak vznikol Marturos.
Skúšky v pivniciach, nepohodlných priestoroch a všetky nepríjemnosti začiatkov nás dostali až sem. Za tie roky som sa naučil veľa vecí a motivuje ma to do tvorby. S Alexom máme aj projekt Metal Conjunction, ktorý je zatiaľ v plienkach, ale dáva mi priestor rozvíjať sa.
Taktiež som už robil aj hudbu do nemenovanej hry a pohrávam sa aj s elektronickými skladbami. Dokonca mám v šuflíčku aj jednu Lo-Fi skladbu. Stále sa niečo učím, či na nástrojoch alebo v nahrávacích programoch, ale metal je moja domácka pôda a tam hodlám zostať.
Niektorí vaši členovia sú z Prievidze, iní z ďalších miest. Nie je to problém pri kapelnej činnosti (a podobne)?
Matúš Minich: Prievidza, Kanianka, Rajec a Banská Bystrica. Áno, je to celkom od seba, ale keď sa chce, vždy sa nájde spôsob. Je pravda, že keď sa niekomu pokazí auto, vie to byť problém, pretože drahý aparát nikto nechce nosiť v autobuse, ak mu vôbec nejaký ide 🙂
Pozerám, že máte aj nejakých bývalých členov. Si s nimi v kontakte?
Matúš Minich: Vlastne asi najmä s Jurajom Ondrejmiškom, ktorý bol naším basákom počas Nameless. Uberajú sa svojou cestou životom a už nás vlastne nič moc nespája. Odchody z kapiel sú vždy plné emócií a človek sa s tým niekedy dlho vysporiadáva. V každom prípade im želáme len to najlepšie.
Váš už spomínaný debutový album Nameless vydalo už neexistujúce vydavateľstvo Support Support Underground, no ďalšie ste si vydali sami. Skúšali ste riešiť nejaké vydavateľstvo, alebo vám to takto vyhovuje?
Matúš Minich: Áno, boli tam pokusy nájsť label, ktorý by nás vzal pod krídla, ale je to ozaj ťažké. Pretože vybudovať svoju značku a meno, nazbierať kontakty a hlavne nájsť dostatočný fanklub, ktorý presvedčí label, že dokážete seba aj ich predávať, nie je úplne jednoduché.
Niektoré chcú nemysliteľné sumy, ďalšie dostatok odoberateľov na sociálnych sieťach, podklady na profesionálnej úrovni ako fotky, videá z koncertov, pohybovať sa na rôznych platformách.
Ale najčastejšie som sa stretol s tým, že naša hudba nebola moc predajný materiál, čo ma vždy mrzelo, ale našli sme cestu, ako dostať naše dielo medzi ľudí. A to je dôležité. Hudba je pre uši, ktoré si ju nájdu. V dnešnej dobe sa dá svoju prácu prezentovať rôznymi spôsobmi.
A taká špeciálna otázka, ktorú zvyknem dávať: Poznám aj nejaké slovenské a české kapely, ktoré začali s angličtinou a potom prešli na domáci jazyk (Silent Stream of Godless Elegy, Eufory). U vás sa to nemôže stať? Resp. aspoň zopár skladieb v slovenčine?
Matúš Minich: Myslím, že v Marturos je to dosť nepravdepodobné, keďže Maggee najradšej spieva v angličtine a celkovo je s tým jazykom dosť spätá. Keďže sme sa vždy snažili osloviť čo najväčší okruh ľudí, bolo jasné, že slovenčina stačiť nebude.
Mal som párkrát snahu niečo také navrhnúť, ale nepadlo to na úrodnú pôdu. Jazyk, výslovnosť a samotná štylizácia textov sú vždy ošemetná záležitosť, ale každý to robí podľa svojich preferencií a preto som s tým úplne v pohode, že sa držíme angličtiny.
Nie je nič horšie než napísať zlý text so zlým frázovaním, ktorému všetci vaši blízki rozumejú. Tak sme sa pokorne držali univerzálneho spôsobu.
Ok, tak veľmi pekne ďakujem za rozhovor a poprosím vás o nejaký ten odkaz pre čitateľov.
Matúš Minich: Ďakujeme aj my za túto príležitosť a prajeme všetkým všetko dobré a metalové. Ahooj 🙂
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.facebook.com/marturosofficial/?epa=SEARCH_BOX
https://www.instagram.com/marturosofficial/
https://bandzone.cz/marturos
https://marturosofficial.bandcamp.com/album/messages-to-the-future
https://www.youtube.com/@Marturos_official
Milá čitateľka, milý čitateľ,
Máme na teba malú prosbu. Ak sa ti článok páčil, daj nám like na sociálnych sieťach. Veľa to pre nás znamená. ❤
Pomôžeš tým nielen nášmu magazínu, ale aj celej metalovej komunite. 🤘
Zároveň - neunikne ti žiadna podstatná správa. Ďakujeme 🙂 .
