DYING FETUS, RIVERS OF NIHIL, KILLCHAIN rozpútali peklo v košickom Collosseu
V utorok večer po robote a pred pracovným dňom nebarz dobre ísť na divočinu do Colla. Pravda, mohol som si vybrať aj Prince tribute v neďalekom Kulturparku, ale môj „appetite for destruction“ nechal Princa ,,odpočívať v klídku“ a pozornosť som sústredil na zaujímavú zostavu. Demoličná dvojúderka KILLCHAIN a DYING FETUS a trocha pomalší ničitelia RIVERS OF NIHIL.
No keby sa aj našiel niekto, čo nigdaj nečul o týchto bandách, tak „Ujo Google prekladač“ mu to vysvetlí polopate. Už len z názvov týchto kapiel je zrejmé, že nepôjde o žiaden oddych na pláži alebo chytanie motýľov po zakvitnutých lúkach.
KILLCHAIN
Celé to šialenstvo vypuklo už pred 18-tou. Na Dominikánske námestie sa začali zbiehať čierne trika a pred vchodom sa to pomaly začalo hustiť.
Časový harmonogram dodržaný, tak ako sa na poriadny klub patrí, a o hodine H, tej 19-tej Košičania (aj keď Gabi je už Stredoslováčisko 🙂 ) KILLCHAIN zapálili rozbušku už pred dosť zaplneným priestorom pod pódiom. Keď som vošiel do jamy levovej ja, táto formácia už mastila prvú z cca 6-7 skladieb.
Ľudí plno, až po schodoch museli stáť (no nemuseli, ale vyzeralo to tak dobre), a niet sa čomu ani čudovať, lebo KILLCHAIN nehrajú v KE každý deň a okrem toho majú povesť poriadnej rúbanice. Na svojej povesti nič nemenili, šak načo. Death metal bez najmenších kompromisov sa valil výborným zvukom od začiatku priamo do cca 300 xichtov. Počet xichtov sa mohol meniť, ale podľa ,,rejžu Šakala“ to bolo 310.
Tak či tak, KILLCHAIN s výborným zvukom predviedli death výber najmä z posledného albumu Rottenness. Gabi a Stano sa výborne dopĺňali v agresívnom hlasovom prejave a dav to aj oceňoval.
Trocha som ľutoval Kuba za bicími. Keďže za jeho chrbtom už boli pripravené ďalšie bicie, tak to vyzeralo, ako keby hral v malej detskej izbe, ale nič to neuberalo na výkone a razancii. Maťkes dusil basu v pohodičke a ako vždy s úsmevom, aj keď linky boli na polámanie prstov.
Po cca tridsiatich minútach sa KILLCHAIN s nami rozlúčili a 20 minút muselo stačiť na pokecanie s kamošmi, ako napríklad Frenky, ktorý stál pri zrode tejto party.
RIVERS OF NIHIL
Pripravení a znova fakt dobre nazvučení Amíci RIVERS OF NIHIL spustili svoj set. V porovnaní s predošlou partou to bolo niečo úplne iné, doslova „iný vlak do neznáma“.
RIVERS OF NIHIL hrajú deathmetal, ale iného razenia ako KILLCHAIN alebo DYING FETUS. Aj to bolo celkom vhodné, že to takto zapadlo. Boli sme svedkami showky tzv. progresívneho DM štýlu. No bol som zvedavý, pretože pre mňa dosť neznámi R.O.H. ma až tak nepresvedčili, keď som si čo-to popočúval, aby som vedel, že čo to za smečku.

Jedno ROH som poznal, ale to bolo dávno v období Leni(vo)nových pokračovateľov u nás v ČSSR. Roboši mali také Odbory a volali to Hnutie. Každopádne, dobre poslúžilo v tom čase na dovolenky, detské tábory v prírode atď.
Utorkové R.O.H. v Collosseu prinieslo v živom vystúpení, iný vietor. Samozrejme, neznamená, že keď sa medzi klepačky a pomalšie atmosférické pasáže vsunie ešte saxík, tak to hneď bude prog death metal.
Tu to naživo celkom dobre fungovalo. Dokonca niektoré melodické pasáže spieval aj bubeník, takže sme mali v Košicoch technickú death metal variáciu progresívcov a.k.a. Dream Theater. BajDvej, všetci si musíme dávať veľký pozor na progresívcov, lebo robia šarapatu všade, aj v muzike, no hlavne v gebeňach polomozgoidných jedincov. Progres je krok dopredu a nie dozadu. Obsiahlejšie komentáre k progresu nájdete na FB stránkach slovenských mudrcov.
Späť k muzike. R.O.H. naživo potvrdili svoju reputáciu prog d.m. kapely s výrazným nasadením basáka a speváka v jednej osobe. Mali sme tam všetko. Od rýchlych klepačiek, cez gitarové vyhrávky, saxofónové melodické vsuvky, divoký rev, až po melodický spev. Ku koncu zahrali skladbu American death z ich posledného rovnomenného počinu.

Publikum po ,,upokojujúcej dávke“ zo začiatku setu výrazne ožilo. Nihilistický kvintet odohral ešte pár skladieb a asi po desiatich rokoch a 30. minútach od posledného live bolo všetko pripravene pre Baltimorských divochov DYING FETUS.
DYING FETUS
,,John Gallagher trio“ (znie to tak jazzovo) nemá k jazzu až tak ďaleko, ako by sa mohlo zdať. Na pódiu stáli DYING FETUS. Kto si to nestihol v tej rýchlosti uvedomiť, toho poslali títo traja šarvanci po košicky „do džezu“, pre nekošičanov do … aj so spadnutou sánkou.

Hneď prvými riffmi spôsobili ošiaľ. Vysokooktánové číslo tejto výbušnej marylandskej zmesi diabolských riffov, obrovskej rýchlosti Treya za bicími a hlavne presnosti gitár s podmazom Johnovho hlbokého growlu a agresívneho vokálu basáka nenechalo veľa ľudí len tak postávať alebo sedieť.
So skokanmi a moreplavcami sa okamžite pretrhlo vrece a priznám sa, nedalo sa odolať skočiť do rozbesneného davu. Mali sme aj saltárov na pódiu ako nedávno na Napalm Death, no napriek všetkej divočine sa nič nikomu nestalo. Každý dával pozor na každého tak, ako sa na poriadnu HC „kultúrnu“ zábavu „vof mesce“ patrí.
Hardcore nespomínam nadarmo, pretože určitý vplyv má tento hudobný štýl tak na KILLCHAIN, ako aj na D.F., keďže na rozdiel od KILLCHAIN sú nejako bližšie k NYC. A musím znova podčiarknuť perfektný zvuk z akéhokoľvek miesta.
Bol som hore, z boku, dole aj pod (kto má na mysli niečo iné ako zvuk, nech ide na iné stránky.. 🙂 a zo všadiaľ bol zvuk absolut clear. D.F. búšili, brúsili, ale hlavne hrali jednu bombofku za druhou. Po cca hodinôčke (pre Gabiho z Killchain 🙂 bolo besneniu koniec a fšeci 🙂 sme sa pobrali na jedno a domov vysmiatí jak leča.

Záverečné slová
Znova sme mali v KE tri plnohodnotné, skvelé a k svetovým kapelám musím pridať aj KILLCHAIN, pretože by si zaslúžili viac takýchto koncertov po celom svete :-).



