Švédska precíznosť a nemecká dravosť: bratislavský MMC ovládli The Halo Effect a Hiraes
Po víkende v znamení legendárneho Brutal Assaultu si v horúcu nedeľu odskočil jeden z účinkujúcich festivalu aj do bratislavského MMC, a to konkrétne Švédi The Halo Effect. Ako predskokan sa predstavili Hiraes z Nemecka.
Hiraes – slušný rozjazd
Kapelu Hiraes registrujem od jarného koncertu Dark Tranquillity v košickom Collosseu, keď mi túto nemeckú formáciu vychválilo pár známych, ktorí sa koncertu zúčastnili. Priznám sa však, že ich tvorbu som doteraz nepoznal, a tak som bol zvedavý, čo predvedú v Bratislave. A zostal som príjemne prekvapený.
Na pódium vybehli s veľkou energiou a nepoľavili až do záveru svojho vystúpenia. Našľapaný melodic death metal tvrdšieho strihu so skvelými muzikantskými výkonmi dobre odštartoval celý večer. Niekomu môžu evokovať Arch Enemy – aj kvôli frontwoman Britte Görtz za mikrofónom, ktorej spevácky výkon bol takisto skvelý a sebavedomý. A to nielen na pódiu, ale aj dole na ploche, keď jednu pesničku odspievala priamo medzi divákmi. Z ich dvoch zatiaľ vydaných albumov zaznelo sedem skladieb, pričom dôraz bol kladený na ten druhý, minuloročný Dormant.
The Halo Effect – vysoká škola melodického death metalu
Po polhodinovej pauze už nastúpili The Halo Effect. Táto formácia vtrhla na pole melodického death metalu len pred pár rokmi a hneď si získala mnoho fanúšikov. A nie je sa čomu čudovať. Síce majú na konte len dva albumy, rovnako ako Hiraes, no keď sa pozrieme na mená členov a ich minulé a súčasné pôsobenia, tak je jasné prečo. Muzikantská minulosť v In Flames a iných kapelách a spevák Mikael z Dark Tranquillity, to už o niečom vypovedá.
Páni momentálne propagujú svoj tohtoročný album March of the Unheard. Z neho sme mohli počuť 6 pesničiek. Zvyšných 9 bolo z vynikajúceho debutu Days of the Lost. Oba albumy ponúkajú skvelé riffy a ešte lepšie melodické linky a sóla, vynikajúce refrény a netreba zabudnúť ani na zohratú rytmickú sekciu. No a o tom všetkom sme sa mohli presvedčiť v MMC aj s dobrým zvukom.
Skladby naživo zneli fantasticky vďaka excelentnému výkonu každého na pódiu. Je vidieť, že roky praxe v tomto žánri zužitkovali najlepšie, ako sa dá. Trochu zvláštne pôsobilo strohé pódium. Vzadu iba veľká plachta a pred ňou bicie, žiadne rekvizity, ani krabičky gitaristov, dokonca ani odposluchy. Čo však nakoniec vôbec nebolo na škodu, keďže takto mala kapela ešte lepší a intímnejší kontakt s publikom.
Bolo úžasné sledovať, s akou chuťou a prehľadom Halo Effect odohrali svoj set, aj napriek tomu, že menej ako 24 hodín predtým hrali ešte na Brutal Assaulte. Nebolo na nich badať žiadne známky únavy, práve naopak, bolo vidieť, ako ich hranie naživo naozaj baví, úsmevy z ich tvárí prakticky nezmizli po celý večer.
A zjavne im nevadila ani menšia účasť, asi 300 až 400 ľudí, aj keď to sa pri prázdninovom nedeľnom „pobrutalovom“ termíne možno dalo čakať. Mimochodom, na spomínanom Brutal Assaulte predviedli tiež parádny set. Svedčí im aj veľké festivalové pódium, aj malé klubové.
Záver
Koncert – aj napriek menšej účasti – mal super atmosféru. Kto sa zúčastnil, určite neľutoval a ja len dúfam, že The Halo Effect sa v našich končinách zase čoskoro ukážu.
Ilustračná foto: reprofoto YouTube/Peter Zet



