Thrashmetalový sviatok v Bratislave
Streda 20. augusta bola pre thrashmetalistov v Bratislave a okolí malý sviatok. V tamojšom MMC sa zastavil gitarista legendárnych Slayer, Kerry King so svojou novou kapelou. Aj keď Slayer v minulosti hrali u nás niekoľkokrát, pre sólový projekt Kerryho Kinga to bola slovenská premiéra.
Vysoké nasadenie už od začiatku
Večer otvorili chlapci z Valašska Refore a bola to veru jazda od začiatku do konca. Na pódium vtrhli ako uragán a v takomto nasadení zostali po celý svoj krátky polhodinový set. Zaznelo iba 6 skladieb, najviac priestoru dostal ich minuloročný album Illusion of Existence. Ten odprezentovali ako sa patrí. Jeden skvelý riff striedal druhý a zbesilé tempo celú dobu nepoľavilo. Vyzdvihnúť určite treba vynikajúce hráčske výkony, je vidieť, že chalani sú naozaj zohratí. Najväčší dojem na mňa spravil bubeník Dominik, ktorý do toho búšil ako šialený a medzi pesničkami poriadne hecoval divákov.
Niekto by mohol namietať, že slovenskú zastávku Kerryho Kinga mala otvoriť nejaká mladá slovenská krv. Koniec-koncov dobrých formácii tohto žánrui máme celkom dosť. Na druhú stranu Refore predviedli tak nadupaný set, spokojný musel byť každý fanúšik nespútaného thrash metalu. Nečudo, že ako víťazi Wacken Metal Battle CZ si tohto roku zahrali na kultovom Wacken festivale.
Riffový masaker
Po tom, ako to Slayer zavesili na klinec (teda skoro…) si Kerry King založil vlastnú kapelu so svojím menom a brázdi svetové pódiá s novou zostavou muzikantov. Mená, ktoré fanúšikovia žánru určite poznajú – Mark Osegueda (Death Angel) spev, Phil Demmel (ex-Machine Head, ex-Violence) druhá gitara, Kyle Sanders (ex-Hellyeah) basa a Paul Bostaph (Slayer) bicie – zostava ako z ríše snov. Koncert týchto legiend žánru v podstate intímnom priestore MMC sľuboval teda poriadny zážitok.
A ten sme aj dostali. Sledovať Kerryho „riffovanie“ zo vzdialenosti pár metrov bolo jednoducho úžasné. Síce nedával najavo skoro žiadnu emóciu, väčšinou sa venoval svojej hre na gitaru, ale to nám vynahradil zvyšok kapely. Kyle Sanders si to užíval dosť a takisto aj Phil Demmel, ktorý sa s Kerrym krásne striedal pri sólovaní. Mimochodom obaja hrali s takou ľahkosťou akoby sa svojím nástrojom už narodili. Mark Osegueda spieval fantasticky, jeho prejav sa mi zdal aj o niečo agresívnejší ako v Death Angel. A Paul Bostaph? Ten bubnoval ako niekto o polovicu mladší.
Kapela nás nešetrila a za hodinu a pol do nás natlačila 20 songov. Postupne zazneli všetky skladby z debutu From Hell I Rise, z neho vypichnem Residue, Toxic a Crucifixation, počas ktorých bola atmosféra v klube neskutočná. A samozrejme nemohli chýbať nejaké pecky od Slayer. Aby nezaznela Raining Blood, to je nemysliteľné, ale ďalšie voľby boli o niečo zaujímavejšie. Zahrali ešte Black Magic, Chemical Warfare a At Dawn They Sleep z raného obdobia Slayer a Disciple z albumu God Hates Us All.
Kapela si uctila aj dvoch metalových velikánov, ktorí nás v poslednej dobe navždy opustili. Prvým bol Paul Di’Anno, spevák na prvých dvoch albumoch Iron Maiden. Ten dostal poctu coverom pesničky Purgatory z albumu Killers. A druhým bol samozrejme Ozzy Osbourne. Na jeho poctu zahrali od Black Sabbath Wicked World. Obe pesničky zazneli v duchu originálov, aj keď trochu tvrdšie. Pochváliť treba Marka, ako zvládol spevácke party oboch jedinečných spevákov.
Jediné malé mínus koncertu bol zvuk. Od viacerých ľudí, ktorí stáli vzadu, prípadne sedeli na tribúne, som začul názor, že to bolo dosť nahlas a jednotlivé nástroje sa zlievali dokopy. Ja v prvom rade som mal zvuk o niečo čistejší, aj keď stále veľmi nahlas. Treba však povedať, že stena Marshallov s logom Slayer bola impozantná.
Záver
MMC hostilo ďalšiu metalovú legendu a fanúšikovia thrash metalu si prišli na svoje, odchádzali určite maximálne spokojní.
Milá čitateľka, milý čitateľ,
Máme na teba malú prosbu. Ak sa ti článok páčil, daj nám like na sociálnych sieťach. Veľa to pre nás znamená. ❤
Pomôžeš tým nielen nášmu magazínu, ale aj celej metalovej komunite. 🤘
Zároveň - neunikne ti žiadna podstatná správa. Ďakujeme 🙂 .
