Špička melodického hard rocku vo Viedni
V teplý októbrový utorok zavítala do Viedne jedna z mojich najobľúbenejších kapiel, Švédi H.E.A.T. Na Slovensku málo známa, ale v rámci melodického hard rocku ide o jednu z najvýraznejších formácií. Doprevádzali ich ešte synťákoví Midnight Danger a hardrocková Formosa.
Synťáky, gitary a horor
Aj keď sa pôvodne malo hrať o 20:00, nakoniec sa začalo už o 19:30 setom Midnight Danger. Ide o inštrumentálny synthwave projekt s hororovou tematikou zo Švédska. Takže primárnou zložkou sú, samozrejme, synťáky a elektronické beaty, ale obzvláštnené o elektrickú gitaru. Toto teleso naživo vystupuje vo dvojici – zakladateľ Chris Young strieda gitaru a klávesy a na kombinácii akustických a elektronických bicích hrá „nemŕtvy“ Scary Dee.
Zaradiť takýto projekt ako predskokana hardrockových formácií na celom turné je celkom netradičný ťah. Ale za mňa dobrý, ja mám tento žáner rád. A za necelých 40 minút sa chytili aj ľudia. Teda tí, čo prišli načas. Keď som sa po koncerte rozprával s Chrisom, povedal, že skorší začiatok bolo rozhodnutie promotéra a celkom ich to zaskočilo.
Takisto ho hnevali technické problémy, počas vystúpenia mu viackrát vypadla gitara. A kým to s technikom vyriešili, gitarový part práve skončil a Chris už stál pri klávesoch.
Okrem toho išlo o podarený set s retro hororovým nádychom. Ako keby sme sledovali naživo zahraný soundtrack k nejakému hororu z 80. rokov. Občasný voiceover medzi skladbami, hmla, neónové pentagramy a lebka na bicích, a bicman so vzhľadom „zombíka“, túto atmosféru podtrhovali.
Aj keď ide o inštrumentálnu hudbu, zamrzela nulová verbálna komunikácia s publikom. Midnight Danger bez slova prišli, odohrali set a zase bez slova odišli. Spoliehali sa iba na gestá a grimasy a hoci to asi bude zámer, mne to prišlo trošku zvláštne. Chcelo by to aspoň malé poďakovanie na konci.
Deja vu hard rock
Druhou predkapelou bola Formosa z nemeckého Essenu. Na scéne pôsobí 10 rokov a za ten čas vydala 3 albumy. Priznám sa, že kapelu a ani ich tvorbu som do tohto koncertu nepoznal. Síce som si niečo predtým vypočul, ale vôbec ma to nezaujalo. A nezmenilo sa to ani naživo. Dalo by sa povedať, že takýto hard rock sme už počuli veľakrát. Pri každom druhom riffe som si hovoril: ,,toto som už niekde počul“. Nesadol mi ani hlas speváka, pre mňa úplne nezaujímavá farba.
Ale celkovo šliapali výborne, s ich nasadením nebol vôbec problém. Odozvu mali taktiež slušnú, čiže asi spokojnosť na oboch stranách. Vtipný moment prišiel asi v polovici setu. Na pódiu sa objavil niekto z crew s tanierom, na ktorom bolo nejaké jedlo a v ňom zapichnuté prskavky. Týmto spolu so zvyškom kapely poprial basgitaristovi všetko najlepšie k narodeninám. Nakoniec vysvitlo, že na tanieri je ,,wiener schnitzel“.
Je možné, že šlo o interný vtip na váhu basáka, lebo, povedzme, že bol na pódiu priestorovo najvýraznejší 😀 Ale zase nabehal a naskákal toho najviac zo všetkých.
Švédska horúca smršť
Po bleskurýchlej prestavbe pódia nastal čas na jednu z najvýraznejších kapiel melodickej rockovej scény, na švédskych H.E.A.T.
Hlavná hviezda mala tiež náskok, intro „The Heat Is On“ sa spustilo o 15 minút skôr. Po ňom ako otvarák zaznela vypaľovačka Disaster z posledného albumu Welcome to the Future. Ten vyšiel na jar tohto roka a medzi fanúšikmi zožal úspech.
Ďalej došlo na staršie skladby Emergency a Dangerous Ground, pričom tempo vôbec nepoľavilo. Tu treba spomenúť, že H.E.A.T sa za tie roky uzavreli kruh, čo sa týka zostavy. Striedaním gitaristov a spevákov sa dostali naspäť k pôvodnej zostave a tá drží už 5 rokov.
Posledná zmena bola na poste speváka, kedy po odchode Erika Grönwalla ho vystriedal pôvodný spevák Kenny Leckremo. Erika, ešte na začiatku kariéry víťaza švédskej verzie Superstar, sme odvtedy mohli vidieť na pár rokov ako speváka legendárnych Skid Row alebo naposledy na turné s Michaelom Schenkerom.
Aj keď mám radšej Erikovu éru, milujem aj albumy s Kennym. A treba povedať, že Kenny sa Erikových pesničiek zhostil fantasticky a potvrdzuje to každým ďalším rokom na pódiách po celom svete.
Ďalej s výnimkou pesničky Rise boli na rade skladby z Kennyho éry, či už novej alebo starej. Hymnická Hollywood, počas ktorej spieval celý klub, rytmická Nationwide alebo v strednom tempe Losing Game z posledného albumu.
Nasledovali dve veci zo starej éry – baladická Cry a Beg Beg Beg z druhého albumu Freedom Rock s výdatnou pomocou publika. Ako u H.E.A.T býva zvykom, nechýbalo ani bubenícke sólo bicmana Dona Crasha.
Pokračovalo sa dvojicou singlov z posledných dvoch albumov – Back to the Rhythm a Running to You. To už bolo publikum poriadne nažhavené. A to je čo povedať, lebo viedenské Simm City bolo naplnené sotva na tretinu. Tu sa teda promotér celkom sekol. Ale aj páni muzikanti + spevák boli prekvapení z takejto super odozvy, bolo vidieť, že na koncert prišli naozaj skalní fanúšikovia.
Samozrejme tomu pomohol aj výkon celej formácie. Basák Jimmy Jay ľudí stále hecoval a bubeník Crash so svojou energickou hrou za ním nezaostával. Gitarista Dave Dalone pôsobí trochu umiernene, ale aj on sa stále usmieval pod svojím typickým klobúkom. Klávesák a mozog kapely Jona Tee výdatne pomáhal aj s vokálmi. No a Kenny spieval úžasne, pričom z neho sršala kopa energie. Dočkali sme sa od neho aj niekoľkých „dickinsonovských“ výskokov.
Podujatie sa blížilo ku koncu, a tak nemohol chýbať najväčší „heatovský“ hit, Living on the Run. To bol vlastne vrchol celej akcie – celý klub explodoval energiou a dobrou náladou.
Potom zazneli ešte tri songy. 1000 Miles, s ktorým mali ambície reprezentovať v roku 2009 Švédsko na Eurovízii, ale neprešli národným výberom. One By One – pred jeho začiatkom Kenny uznal, aká je to česť preňho spievať Erikove veci a hlavne z jeho obľúbenej platne H.E.A.T II. A na samotný záver pokojnejšia A Shot at Redemption, ako taký epilóg.
Záver
Čo dodať? Energické koncerty H.E.A.T. sú vždy zárukou skvelej zábavy. Kapela šľape na 100% a hranie naživo je jednou z jej najsilnejších stránok. Pochváliť treba aj zvuk u všetkých troch účinkujúcich. Škoda nižšej účasti, možno by pomohla lepšia voľba predskokanov podobného štýlu, veď len v samotnom Švédsku sú ich desiatky.
Milá čitateľka, milý čitateľ,
Máme na teba malú prosbu. Ak sa ti článok páčil, daj nám like na sociálnych sieťach. Veľa to pre nás znamená. ❤
Pomôžeš tým nielen nášmu magazínu, ale aj celej metalovej komunite. 🤘
Zároveň - neunikne ti žiadna podstatná správa. Ďakujeme 🙂 .
