Progresívny melodický trojlístok v Randali
Po ôsmich dňoch zažil bratislavský Randal koncert ďalšieho tria kapiel hrajúcich progresívny metal, ale tentokrát v melodickom a jemnejšom prevedení. V utorok 23. 9. vystúpili Castaway, ktorí tento koncert aj organizovali. Spolu s nimi dorazili aj Ivanhoe a Vanden Plas. Obe spomenuté formácie pochádzajú z Nemecka a sú pomerne menej známe v metalových kruhoch. Preto bola na mieste obava z účasti, ale k tomu sa ešte dostaneme.
Castaway
Pre Castaway to bolo jediné vystúpenie tohto roku. Rozhodli sa dať si pauzu, aby mohli pracovať na novom materiáli. Veď už je aj celkom na čase, posledný plnohodnotný album Before We Drown vyšiel ešte pred Covidom v roku 2019 a jednotliví členovia majú rôzne ďalšie projekty.
Najviac je, samozrejme, vidieť spevák Mayo Petranin. Ten napríklad momentálne spieva aj v zoskupení Niakra bývalého basáka Arakainu, Zdenka Kuba. Ale naspäť ku Castaway.
Niečo z ich nového materiálu sme si mohli premiérovo vypočuť v Randali. Na druhú stranu, odpálili aj niekoľko starých vecí, ktoré už dlhšie nehrali a ako vtipne poznamenal Mayo, „aj to tak znelo“. S týmto výrokom trochu súhlasím, avšak naozaj len trochu – kapela pôsobila pri živom hraní jemne „zhrdzavene“, predsa len dlhšia koncertná pauza urobí svoje. No tréning v skúšobni takisto robí svoje, chalani sú dobre zohratí.
Nakoniec prišlo ešte malé prekvapenie, cover Perry Mason od Ozzyho na uctenie tejto legendy.
Ivanhoe
Príprava na ďalšiu formáciu bola fakt blesková. Ivanhoe nemuseli čakať. Pred koncertom som ich nepoznal, avšak históriu majú celkom bohatú. Fungujú už skoro štyri desaťročia – vznikli v roku 1986, debut bol vydaný v roku 1994. Odvtedy vyšlo ďalších 8 nahrávok, tá posledná s názvom Healed by the Sun uzrela svetlo sveta minulý rok.
Za tie roky prešli mnohými zmenami line-upu, v súčasnej zostave je jediným zakladajúcim členom basgitarista Giovanni Soulas. Zaujímavosťou je, že prvé tri platne naspieval Andy B. Franck, súčasný spevák powermetalových Brainstorm.
V Randali dostal najviac priestoru už spomínaný minuloročný album a potom došlo na prierez celou tvorbou. Zazneli veci z albumov Polarized, Lifeline, či z debutu Visions and Reality. Bohužiaľ, drvivá väčšina publika kapelu a jej tvorbu vôbec nepoznala, preto sa jej dostalo veľmi vlažného prijatia.
Ivanhoe síce Bratislavu napokon trochu obmäkčili, ale zdalo sa, že s takýmto prístupom buď rátali, alebo si z neho nerobili ťažkú hlavu, občas si z toho dokonca aj uťahovali. Ich 45-minútový set ubehol teda bez nejakých väčších emócií a bol čas na hlavnú hviezdu večera.
Vanden Plas
Hlavnou hviezdou boli Vanden Plas. Tiež málo známa alebo lepšie povedané, nedocenená kapela. A má podobný príbeh ako Ivanhoe – rovnaký rok založenia a takisto im v 94-tom vyšiel debut. Na konte majú o niekoľko nahrávok viac, konkrétne jedenásť. Ten posledný s dlhým názvom The Empyrean Equation of the Long Lost Things vyšiel tiež minulý rok.
Niekomu by sa mohlo natískať označenie „nemecký Dream Theater“, ale to by nebolo úplne pravdivé, aj keď sú štýlovo dosť blízko. Oproti ich americkým kolegom mi príde tvorba Vanden Plas o niečo viac „pesničkovejšia“, aj keď určite nemôžu chýbať pre žáner typické dlhé a zložitejšie kompozície.
Bratislavský set odštartoval skvelým gitarovým riffom songu Push z debutu Colour Temple a pokračovalo sa pesničkou Holes in the Sky z počinu The Seraphic Clockwork. Nasledovala titulná vec z nahrávky Far Off Grace a po nej krátke bubenícke sólo v podaní Andreasa Lilla, ktorý je na poste bubeníka od úplného začiatku.
A spolu s ním aj jeho brat Stephan na gitare, a ten bol pre mňa ťahúňom celého zoskupenia. Riffy a sóla hral s neskutočnou ľahkosťou, asi polovicu času hral dokonca so zatvorenými očami. Proste to vyzeralo, ako keby sa s gitarou už narodil. Basu obsluhoval Torsten Reichert. Nie je síce pôvodným členom, ale je prítomný na všetkých nahrávkach.
Koncert pokračoval pesničkou In You: I Believe z The God Thing a potom 9-minútovým opusom Soul Survives z debutu. To dostalo už celkom riedke publikum v Randali do varu. Odozva bola fakt vynikajúca.
Ďalej odzneli novšie kúsky Cold December Night, viac ako 10 minút dlhý Sanctimonarium a balada They Call Me God. Tú začali hrať a spievať najprv len vo dvojici spevák Andy Kuntz, a klávesák Alessandro del Vecchio. Ich hlasy nádherne spolu ladili.
Andy je vo Vanden Plas taktiež od začiatku a na to, že už má pár rokov po šesťdesiatke, spieva fantasticky. Neskutočné výšky, sila hlasu, nemal problém s ničím, čo by za to dali iní speváci v tomto veku. Alessandra na klávesoch môžeme poznať z x iných kapiel a projektov, hlavne hardrockových a z dielne Frontiers Music, k Vanden Plas sa pridal v roku 2023.
Nakoniec ešte hitovka My Icarian Flight z posledného albumu a ako prídavok Postcard to God z albumu Christ Φ.
Už som to tu písal minule, metalové koncerty v Bratislave často trpia malou účasťou a bohužiaľ tento nebol výnimkou. Napočítal som necelých 100 divákov, čo je na takúto kvalitnú formáciu veľmi málo. Jediným mínusom zo strany kapely bol zvuk až príliš nahlas, u predkapiel to bolo o dosť lepšie.
Záver
Hodina a pol s Vanden Plas ubehla ako voda. Fanúšikovia, ktorí dorazili, dostali dávku poctivého progressive metalu v špičkovom prevedení.
Milá čitateľka, milý čitateľ,
Máme na teba malú prosbu. Ak sa ti článok páčil, daj nám like na sociálnych sieťach. Veľa to pre nás znamená. ❤
Pomôžeš tým nielen nášmu magazínu, ale aj celej metalovej komunite. 🤘
Zároveň - neunikne ti žiadna podstatná správa. Ďakujeme 🙂 .
