V múzeu aj s gitarovou hudbou
Múzeum obchodu v bratislavských Podunajských Biskupiciach nehostí len exponáty. V jeho areáli sa pravidelne konajú aj koncerty zahraničných muzikantov. Väčšinou sú to rôzne bluesrockové formácie, ale občas sem zavíta aj niečo tvrdšie.
V stredu 5. novembra bol na programe gitarista Michael Angelo Batio. Skoro 70-ročný gitarový mág je známy svojou virtuozitou a hraním na dvojitú gitaru, ale k tomu viac neskôr.
Koncert v múzeu sa konal v stane, ktorý majú celoročne na záhrade. Je tam necelá stovka miest na sedenie a celý priestor sa rýchlo zaplnil, až museli pridávať ďalšie stoličky. Účasť teda bola viac ako dobrá. Vedľa budovy múzea a stanu na koncerty sa nachádza ešte aj Múzejný hostinec. Ide o maličký hostinec zariadený v štýle zo začiatku 20. storočia a dokonca aj s vlastným minipivovarom.
Na úvod zahral slovenský gitarista Peter Luha. Avšak jeho vystúpenie poznačili technické problémy, najmä s gitarovými efektmi. Nastalo preto 15-minútové zdržanie a Peter zahral sotva 20 minút s obmedzenou zvukovou paletou, na čo sa aj viackrát posťažoval.
Jeho krátky set tvorili skladby z jeho sólového albumu Viaje de Alma, ako napríklad Classico Breeze alebo Spring in Malaga. Okrem toho zaznelo pár klasík ako Let čmeliaka.
Po naozaj krátkej pauze už nastúpil Michael Angelo, ktorého sprevádzali basák Francesco Caporaletti alias The Captain a bubeník Roberto Pirami, obaja z Talianska.
V súčasnosti môžete Batia poznať ako gitaristu ,,true metalových“ Manowar, ale prerazil ešte v 80. rokoch s glam metalovou skupinou Nitro. Na konte má aj viac ako desať sólových štúdiových albumov. Známy je takisto rôznymi inštruktážnymi videami z 80. a 90. rokov. Najznámejšie je asi Speed Kills.
V Bratislave predstavil Batio výber z niekoľkých svojich sóloviek. Priamo tu v múzeu hral už tretíkrát. Predtým tu vystúpil v rokoch 2012 a 2015. Tento rok sa predstavil aj v Nitre a Žiline, kde toto súčasné turné malo zastávky v októbri.
V rámci albumov Hands Without Shadows 1 a 2 nahral Michael pocty slávnym gitaristom a kapelám. Spôsob, akým to robí, je celkom nezvyčajný. Nejde o jednoduché covery najznámejších piesní daných interpretov, ale o spojené najikonickejšie riffy a motívy, medzi ktorými Batio sóluje.
V múzeu zaznel tribute trom gitarovým velikánom – Dimebagovi Darrellovi, Eddiemu Van Halenovi a Randymu Rhoadsovi. Zazneli preto najslávnejšie riffy týchto pánov, pospájané zbesilým Batiovým sólovaním a shreddingom.
Málokto vie zahrať veci od týchto gitaristov tak, aby sa naozaj priblížil originálu. Michael Angelo Batio na to má, preto takéto skladby v setliste mali svoje miesto. A aj preto, že Batio spomínaných muzikantov poznal osobne a pred každou pesničkou porozprával nejaký príbeh alebo zábavnú historku s nimi. Miestami to pripomínalo možno až stand-up vystúpenie. Nie, že by mi to vadilo.
Ďalej na koncerte zazneli dve veci z jeho sólového debutu No Boundaries – titulná skladba a Rain Forest. Úplný začiatok patril pesničke 8 Pillars of Steel z albumu Intermezzo.
Celý koncert sa niesol v inštrumentálnom duchu, aj keď teda niektoré songy na albumoch sú aj so spevom. Mne to nevadilo, skôr by som prijal naživo druhú gitaru. Ale doprovodná rytmická sekcia robila, čo mohla a išlo im to naozaj dobre.
Nemohla chýbať ani jeho typická obojručná, alebo ak chcete, dvojitá gitara. Tú si kreslil už ako malý chlapec, keď sa ešte len učil hrať. Prezradil, že v normálnom živote je od narodenia ľavák, ale na gitare hrá ako pravák. Na dvojitej gitare hral viacerými spôsobmi – ako pravák, potom ľavák, ako pravák na ľavú stranu a, samozrejme, naraz. A na záver ukázal, že v skutočnosti sú to spojené dve gitary.
Na záver ako prídavok zaznel Tribute to Metallica, opäť mix známych riffov a sól od metalovej legendy. Tu sa Batio priznal, že ho raz v šatni na jeho koncerte v Los Angeles prepadli James Hetfield a Kirk Hammett. A ako mu hovorili, že mali staré VHS-ky s jeho lekciami. Preto sa snažil zdôrazniť, že vždy chcel všetko, čo sa naučil za tie roky, posunúť ďalej ďalším gitaristom.
Po koncerte sa Michael Angelo Batio ochotne odfotil s každým, kto chcel a tiež podpísal všetko, čo mu prišlo pod ruku.
Aby som to zhrnul – zaujímavá akcia, ktorá prilákala hudobných a gitarových fajnšmekrov rôzneho veku (v hľadisku bol aj Maťo Ďurinda :D) a v netradičnom prostredí.
Milá čitateľka, milý čitateľ,
Máme na teba malú prosbu. Ak sa ti článok páčil, daj nám like na sociálnych sieťach. Veľa to pre nás znamená. ❤
Pomôžeš tým nielen nášmu magazínu, ale aj celej metalovej komunite. 🤘
Zároveň - neunikne ti žiadna podstatná správa. Ďakujeme 🙂 .
