Gitarová extratrieda v Prahe
V prvý marcový deň hostil pražský klub Lucerna Music Bar dvoch úžasných gitaristov, ktorí spojili svoje sily v spoločnom projekte Smith/Kotzen. Reč je, samozrejme, o menách Adrian Smith, ktorého všetci poznáme z Iron Maiden, a Richie Kotzen, známy svojimi sólovkami, ale aj účinkovaním v Poison, Mr. Big alebo The Winery Dogs. Takéto mená v malých kluboch už často nevidieť, preto koncert vzbudzoval veľké očakávania.
Neplánovaný domáci otvárak
Pôvodne ohlásená predkapela Kris Barras Band, ktorá mala otvárať skoro celé turné, nakoniec svoju účasť zrušila. Stalo sa tak kvôli chorobe frontmana Krisa Barrasa, ktorá mu neumožňovala odohrať niekoľko posledných akcií a dokončiť turné.
Náhradou boli domáci Doctor Victor. Táto pôvodom pražská formácia má už za sebou predskakovanie českým aj svetovým legendám, k tomu aj desiatky vlastných vystúpení. No tento bol mierne rozpačitý.
Začiatok bol naplánovaný na 19:45, no na pódiu sa objavili o pár minút neskôr. Aj to sa hneď vyskytli technické problémy, ktoré posunuli štart až na niečo po dvadsiatej hodine.
Doctor Victor nám za celú polhodinku ponúkli zahrať 6 songov. Väčšina bola z nového albumu 2nd Prescription, ktorý nahrávali v známom štúdiu Abbey Road v Londýne.
V polovici setu zaznel aj cover od Princa, a to konkrétne Purple Rain. Úprimne, zaradenie tejto pesničky do setlistu som vôbec nepochopil. Tobôž, keď chýbalo úžasné záverečné gitarové sólo, zaznel iba krátky úryvok.
Vyzeralo to, že dav len čaká, kedy skončia a nastúpi hlavná hviezda večera. Aj keď teda kapele sa z muzikantského hľadiska nedá nič vytknúť. Nové skladby sú energické, majú dobrý groove. Aj samotní členovia dávajú do vystúpenia kopec energie. Gitarista a spevák Vojtěch Bureš vyzerá, akoby sa na pódium teleportoval priamo zo sedemdesiatych rokov.
Bohužiaľ, rola predskokana nie vždy vypáli dobre. Škoda aj technických problémov, ktoré Doctor Victor potrápili aj viackrát v priebehu ich setu.
Smith a Kotzen – dva gitarové živly
Že záujem o tento koncert nebude malý, bolo jasné od začiatku. Svedčí o tom aj vypredanie v predstihu niekoľkých týždňov a dlhý rad pred vchodom, ktorý sa sformoval už pár hodín pred otvorením Lucerna Music Baru.
Samotný klub má trochu netradičný pôdorys. V strede dominuje v podstate polkruhové pódium a fanúšikovia ho obklopujú spredu aj z bočných strán. Dokola celej sály je spravený aj balkón, takisto zo všetkých strán. Takéto nezvyčajné usporiadanie si pochvaľovali aj muzikanti. No ale poďme už k tomu najdôležitejšiemu – ako vlastne zahrali.
Jedným slovom fantasticky. Takto to vyzerá, keď sa na turné ide preto, že sa chce a len z čistej radosti. Platí to hlavne pre Adriana Smitha, ktorý dva dni pred pražským vystúpením oslávil 69. narodeniny a pokojne by mohol už len vylihovať niekde na pláži a užívať si zarobené peniaze 🙂
Adrian si to celé užíval, keďže takýto intímny kontakt s fanúšikmi v malých kluboch už prakticky nezažíva. Richie Kotzen na mňa pôsobí trochu náladovo, že záleží, ktorou nohou vstane z postele. V Prahe mal však jeden zo svojich lepších dní.
Preto nerozumiem chladnejšej odozve publika. Ja som mal pocit, že veľa ľudí prišlo na koncert len kvôli menám a osobnostiam v názve kapely. Našli sa fanúšikovia oboch táborov, no prevažovali, samozrejme, fanúšikovia Adriana Smitha, respektíve Iron Maiden.
Smith/Kotzen majú pritom na konte už dve štúdiové nahrávky a jedno EP. Hudobne ide o kombináciu hard rocku a blues rocku, kde vyniknú herné štýly oboch gitaristov. Tie sú celkom odlišné, a predsa spolu výborne fungujú, ako sme sa mohli presvedčiť aj v Prahe.
Vzájomne sa dopĺňajú pri riffovaní a striedajú pri sólach a rôznych melodických linkách. Ak sú Adrianove sóla o niečo pokojnejšie a „rozvážnejšie“, tak naopak Richieho sóla sú mierne rýchlejšie a viac „chaotické“. Zaujme aj Richieho hra bez trsátka, hoci aj v tomto prípade vidieť vzájomný vplyv oboch gitaristov medzi sebou, keďže už aj Richie v niektorých piesňach trsátko používa.
Smith a Kotzen sa striedali aj s vokálnymi linkami. Obaja spievajú asi pol na pol, avšak nie v rovnakých pasážach. Adrian spieva viac v slohách a Richie má na starosti skôr refrény, kde vynikne jeho väčší rozsah a celkovo lepší spev. Ale zase treba povedať, tak ako pri gitarách, aj pri speve sa vynikajúco dopĺňajú.
Uvoľnená atmosféra v klubovom prostredí bez veľkej produkcie praje aj improvizácii. Veľakrát sa stalo, že sme počuli trochu iné sólo ako na albume a viacero pesničiek sa skončilo predĺženým outrom s krátkou spontánnou jam session. Opäť to len podtrhuje muzikanstvo všetkých zúčastnených a ich entuziazmus.
Bol by hriech nespomenúť fantastickú rytmickú sekciu, ktorá obom pánom precízne kryla chrbát. Na base hrala Julia Lage, Kotzenova manželka pôvodom z Brazílie, a na bicích jej krajan Bruno Valerde. Brunova hra nebola nijako okázalá. Svoju prácu – nenápadne držať rytmus a nevyčnievať – splnil na jednotku.
Zato Julia na base pútala viac pozornosti – a nielen vzhľadom. Jej hutný zvuk basy perfektne podčiarkoval gitarové party a občas aj pomohla s vokálmi. Celkovo bol zvuk našťastie veľmi dobrý. To posledné, čo chcete pri takýchto kvalitných muzikantoch, je nerozoznateľná zvuková guľa.
Za hodinu a pol sme mohli naživo počuť asi dve tretiny z druhej nahrávky Black Light / White Noise. Bolo vidieť, že nový materiál všetkých nesmierne baví. No nechýbalo ani niekoľko kúskov z prvej platne, napríklad single Taking My Chances alebo Scars.
Počas setu ma pobavil fanúšik, ktorý sa pred Adrianom objavil s vlastnou gitarou Jackson, Smithovým signature modelom. Adrian najprv vtipkoval, či ju má naladiť, ale nakoniec ju pred prídavkom podpísal.
A keď už sme pri prídavkoch – zazneli 2 skladby mimo tvorby Smith/Kotzen. Najprv Richieho precítená skladba You Can’t Save Me. No a nakoniec nemohol chýbať najväčší Smithov hit od Maiden, Wasted Years. Ten už odspieval celý klub a akcia sa skončila v tom najlepšom.
Záver
Fantastický večer plný skvelej hudby, úžasných muzikantských výkonov a uvoľnenej atmosféry. Na tento koncert tak skoro nezabudnem.
Milá čitateľka, milý čitateľ,
Máme na teba malú prosbu. Ak sa ti článok páčil, daj nám like na sociálnych sieťach. Veľa to pre nás znamená. ❤
Pomôžeš tým nielen nášmu magazínu, ale aj celej metalovej komunite. 🤘
Zároveň - neunikne ti žiadna podstatná správa. Ďakujeme 🙂 .
