Lenny Kravitz: významné momenty zo života afroamerického rockera

Lenny Kravitz 2026

Lenny Kravitz, rocková ikona s dredami, štyrmi cenami Grammy a s viac než 40 miliónmi predaných platní zavíta 31. júla do bratislavskej TIPOS Arény. Ako špeciálny hosť vystúpi americký spevák a raper De’Wayne. Viete však, prečo ho vydavateľstvá spočiatku odmietali a prečo si prvý album nahral pod cudzím menom?

Lenny Kravitz 2026

Foto: By Carlos Delgado, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=59279206

Pozrime sa na významné momenty z jeho histórie

Duke Ellington, Jackson 5 a chlapčenský zbor

Leonard Albert Kravitz sa narodil 26. mája 1964 v New Yorku. Otec Sy Kravitz robil producenta správ pre NBC a popri tom organizátora jazzových koncertov. Mama Roxie Roker bola herečka – slávu jej priniesol sitkom The Jeffersons.

Meno zdedil po strýkovi, ktorý padol v Kórejskej vojne ako dvadsaťročný. Medailu cti mu Spojené štáty priznali až v roku 2014.

Vďaka otcovmu remeslu vyrastal medzi menami ako Miles Davis, Ella Fitzgerald či Count Basie. Na piate narodeniny mu zahral Happy Birthday sám Duke Ellington. Približne v tom čase sa rozhodol, že bude muzikant – bicie mu dovtedy nahrádzali hrnce z kuchyne.

Zlom priniesol koncert Jackson 5 v Madison Square Garden, na ktorý ho rodičia vzali ako sedemročného.

V roku 1974 sa rodina presťahovala do Los Angeles. Mama ho prihlásila do California Boys Choir, kde tri roky spieval klasiku, hosťoval v Metropolitnej opere a v Hollywood Bowl si strihol Mahlerovu Tretiu symfóniu.

Práve v Kalifornii objavil Led Zeppelin, Hendrixa, Sabbath aj The Who. Na strednú chodil do Beverly Hills High School – spolužiakmi mu boli Nicolas Cage a Slash.

Romeo Blue: „nedostatočne čierny, nedostatočne biely“

Vydavateľstvá jeho demá odmietali s tým, že jeho hudba nie je ani dosť čierna, ani dosť biela. Nálepka nikam nesedela, a tak sa rozhodol nahrať platňu na vlastnú päsť pod pseudonymom Romeo Blue.

V roku 1985 stretol v Hoboken v New Jersey zvukára a multiinštrumentalistu Henryho Hirscha. Obaja zdieľali lásku k analógovej technike a skutočným nástrojom – ich spolupráca vydržala prakticky celú kariéru. Štúdiový čas platil Lennyho otec.

Debut nahrával rok a pol. Keď bol takmer hotový, ujal sa ho manažér Stephen Elvis Smith a spustil dražbu: o podpis sa bilo päť labelov naraz. Vyhral Virgin Records v januári 1989.

Smith mu zároveň poradil, nech pseudonym zahodí. Sám k tomu neskôr povedal:

  1. „Keď som konečne prijal sám seba, hudba zo mňa začala prúdiť.“

Let Love Rule a rozvodová platňa Mama Said

Debut Let Love Rule (1989) miešal rock, funk, reggae aj soul a znel, akoby vypadol zo šesťdesiatych rokov. Kritici sa nezhodli – jedni videli talent, druhí príliš viditeľné vzory.

Doma v USA to bol vlažný úspech. V Európe naopak trhák. Klip k titulnej skladbe režírovala jeho vtedajšia manželka Lisa Bonet.

Keďže si na albume zahral prakticky všetko sám, kapelu musel narýchlo zháňať až kvôli turné. Predskakoval Tomovi Pettymu, Bobovi Dylanovi aj Davidovi Bowiemu.

V roku 1990 zložil a vyprodukoval Madonne hit Justify My Love.

Druhý počin Mama Said (1991) je v podstate rozvodová platňa – manželstvo s Bonet sa práve rozpadalo. Singel It Ain’t Over ‚til It’s Over vyšplhal na druhú priečku Billboard Hot 100. V Always on the Run, poklone jeho matke, zahral na gitaru starý spolužiak Slash.

Zaujímavosť pre zberateľov detailov: na skladbe All I Ever Wanted spoluautorsky a za klavírom figuruje Sean Lennon.

Štyri Grammy za sebou a rekord, ktorý stále platí

Tretí album Are You Gonna Go My Way (1993) z neho spravil svetovú hviezdu. Titulná skladba ovládla oba rockové rebríčky Billboardu a klip zobral cenu MTV za najlepšie mužské video.

Potom prišla séria, akú v rockovej kategórii nikto nezopakoval. Cenu Grammy za najlepší mužský rockový vokálny výkon bral štyri roky po sebe:

  • 1999 – Fly Away
  • 2000 – American Woman
  • 2001 – Again
  • 2002 – Dig In

Kuriozita: coververzia American Woman od kanadských The Guess Who pôvodne vznikla pre soundtrack k Austin Powers: Špión, ktorý ma pretiahol. Objavil sa až na jeho piatom albume ako bonus.

Cinna, Swarovski a fotoaparáty Leica

Kravitz nikdy nezostal len pri gitare. Ako herec debutoval vo filme Precious (2009), no najviac ho preslávila rola stylistu Cinnu v prvých dvoch dieloch Hunger Games. Pridal aj The Butler (2013).

V roku 2003 založil štúdio Kravitz Design. Navrhoval interiéry hotelov, luster pre Swarovski, kolekciu nábytku pre CB2 aj dve limitované edície fotoaparátov Leica.

Francúzsko ho v roku 2011 vyznamenalo Radom umenia a literatúry. Chvíľu predtým, v roku 2005, si na pláži Copacabana zahral pred 300-tisíc ľuďmi.

Bulvár si zase dodnes pamätá augustový večer 2015 v Štokholme, keď mu praskli kožené nohavice. Vo veľmi nevhodnom mieste.

Blue Electric Light: šesťdesiatnik v plnej sile

Počin Strut (2014) už vydal na vlastnej značke Roxie Records, po ňom nasledoval Raise Vibration (2018).

Zatiaľ posledná platňa Blue Electric Light vyšla 24. mája 2024 a rozbehla svetové turné, ktoré teraz končí aj u nás.

Rok 2024 mu inak nadelil poriadnu žatvu: hviezdu na hollywoodskom chodníku slávy, cenu Music Icon na People’s Choice Awards, MTV VMA za najlepšie rockové video k skladbe Human a nomináciu do Rock and Roll Hall of Fame.

Ešte predtým napísal pieseň Road to Freedom k filmu Rustin – tá si vyslúžila nomináciu na Zlatý glóbus a užšiu nomináciu na Oscara.

A aby toho nebolo málo, v roku 2026 si zahral záporáka menom Bawma v hre 007 First Light.

Mimochodom, žije prevažne vegánsky a surovou stravou, ovocie a zeleninu si pestuje na farme v Brazílii a na pozemku na Bahamách. Vo francúzskej dedinke Saint-Jean-d’Heurs po ňom dokonca pomenovali ulicu.

O svojich koreňoch raz zopakoval slová vlastnej matky:

  1. „Som Afroameričanka a tvoj otec je ruský Žid. Buď hrdý na obe strany, ani na jednu viac.“

Presne to celý život hrá.

Diskografia

  • Let Love Rule (1989)
  • Mama Said (1991)
  • Are You Gonna Go My Way (1993)
  • Circus (1995)
  • 5 (1998)
  • Lenny (2001)
  • Baptism (2004)
  • It Is Time for a Love Revolution (2008)
  • Black and White America (2011)
  • Strut (2014)
  • Raise Vibration (2018)
  • Blue Electric Light (2024)

Linky:
https://lennykravitz.com/
https://www.facebook.com/lennykravitz
https://www.instagram.com/lennykravitz

Páčil sa ti článok? Ostaň v obraze.

Daj nám like a neunikne ti žiadna recenzia, rozhovor ani koncert. Pomôžeš tým nielen nám, ale aj celej metalovej komunite. 🤘

Pridáš sa k tisíckam fanúšikov slovenského a českého metalu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *