Sacred Reich, Aquilla; 26.7.2026; Randal Club – Bratislava

Old school večer v Bratislave

Nedeľný večer 26. júla patril v bratislavskom klube Randal poctivému old school metalu. Do hlavného mesta dorazila americká thrashová legenda Sacred Reich a predskakovali jej heavymetalisti Aquilla z Poľska.

Na začiatku nastalo menšie zdržanie, keď sa dvere otvorili menej ako desať minút pred plánovaným začiatkom prvého vystúpenia. Presný dôvod nepoznám. Našťastie, vstup prebehol vcelku rýchlo.

Aquilla

Celý večer odštartovali poľskí Aquilla. Od prvej sekundy poslali divákov strojom času rovno do osemdesiatych rokov. Ich heavy metal klasického strihu aj šou boli úplné retro, miestami hraničiace až s gýčom. Človek si chvíľami vravel, či to chalani berú smrteľne vážne alebo sa tým jednoducho bavia.

Hudobne však išlo o skvelú zmes v štýle Enforcer či Riot, s textami so sci-fi tematikou. Dokonca v roku 2024 vyhrali národné kolo súťaže Wacken Metal Battle a v medzinárodnom kole na festivale obsadili druhé miesto.

Poliaci majú na konte dva albumy. V Randali stavili hlavne na ten posledný, Sentinels of New Dawn (2025). Z neho nechýbali single Battalion 31 alebo Creed of Fire.

Z debutu Mankind’s Odyssey zaznel iba jeden zárez Saviors of the Universe. A na konci približne 45-minútového setu sme dostali prekvapenie v podobe coveru pesničky Robot Man od Scorpions.

Hlavné negatívum celého večera bola horúčava v sále, priam až sauna. Klíma nešla skoro vôbec a netuším prečo, keďže barová časť bola príjemne vychladená. No klobúk dole Poliakom za oddanosť imidžu. Ako sa dá odohrať celý koncert v týchto teplotách v kožených nohaviciach, prípadne v koženej bunde, to mi hlava neberie 😀

Basák vyzeral, ako keby sa teleportoval priamo z 84. roku, dlhé kučeravé vlasy s čelenkou a majestátne fúzy evokovali najlepšie obdobie tohto žánru. Spevákove retrofuturistické okuliare boli už len čerešničkou na torte.

Spevák inak disponoval parádnym „ječákom“, svoj hlas vedel vytiahnuť do poriadnych výšin. Gitaristi sólovali jedna radosť a celkovo kapela bola výborne zohratá. Dobrý predkrm pred hlavným chodom večera.

Sacred Reich

Po krátkej pauze už nastúpili pred celkom slušne zaplnený podnik Američania Sacred Reich. A pustili sa do toho hneď zhurta. Na začiatku sme mohli počuť hitovku The American Way z rovnomennej nahrávky z roku 1990.

Tá mala najväčší priestor. Z nej pochádzala aj  State of Emergency, ktorú nejaký ten čas naživo nehrávali. Samozrejme, nemohol chýbať ani ďalší veľký hit z tohto počinu, Who’s to Blame.

Jednoducho sa s tým proste nemaznali a do ľudí pálili jednu pecku za druhou. Zazneli veci aj z kultového EP Surf Nicaragua a taktiež zo zatiaľ posledného albumu Awakening z roku 2019.

Už by bol čas aj na ďalší album. Bohužiaľ, o ňom v BA nepadla ani zmienka, takže neostáva nič iné, len čakať ďalej. Čo sa týka zvuku, ten bol síce vytiahnutý poriadne nahlas, no zostal čitateľný a úderný.

Keďže budúci rok oslávia 40. výročie od vydania debutu Ignorance, frontman Phil Rind neskrýval vďačnosť a publiku sa úprimne poďakoval za to, že pre nich stále môžu hrať. Veľmi sympatickým gestom bolo, že každý mladý metalista pod 15 rokov dostal v stánku s merchom nášivku úplne zadarmo.

Zopár najmladších návštevníkov túto ponuku aj využilo. No medzi prítomnými sa vyskytli aj pamätníci, ktorí týchto Američanov evidujú od ich začiatkov. Niekoľko ľudí im pripomenulo koncert v roku 1991 v Havířove, kedy predskakovali Sepulture.

Aj keď majú za sebou viac ako 40 rokov, Phil uviedol, že im to stále ide veľmi dobre. Vraj mu hlas ešte slúži a kapela šliape ako hodinky. Akurát hádzať hlavou kvôli bolestiam krku už nemôže 🙂 A ja s ním vo všetkom súhlasím. Sacred Reich som videl naživo už viackrát, ale tento koncert bol zatiaľ najlepší.

Veľkú zásluhu na tom má nový bubeník Eduardo Baldo z Brazílie. Na jeseň sa rozlúčili s dlhoročným bicmenom Daveom McClainom a na jeho miesto nastúpil práve Baldo. Jeho výkon bol perfektný a fanúšikovia ho odmenili zborovým skandovaním jeho mena.

Atmosféra v klube bola vynikajúca, ľudia aj hudobníci sa výborne bavili a predávali si navzájom kopec energie. Bohužiaľ, teplota vystúpala ešte vyššie. To už bola naozaj sauna. Určite aj kvôli tomu vynechali cover War Pigs od Black Sabbath, ktorý bol napísaný na setliste, no nakoniec nezaznel.

Veď gitarista Wiley Arnett po koncerte vyzeral, ako keby práve vyšiel zo sprchy.

Hodinka a štvrť v spoločnosti týchto Pánov ubehla ako voda, neobťažovali sa ani s fejkovým prídavkom, avšak to vôbec nebolo treba. Nakoniec už len spoločná fotka s publikom a dlhá rozlúčka so slovenskými fanúšikmi.

Záver

Sacred Reich to v Randali rozbalili naplno v priateľskej a odľahčenej atmosfére a so zaujímavou predkapelou. Z klubu sa tak odchádzalo prepotene, trocha s piskotom v ušiach, ale s jasným pocitom: poctivý thrash metal a old school heavy metal stále žije a má čo ponúknuť všetkým generáciám.