Armored Saint: kapela, ktorej členovia odmietli Metallicu

Americkí veteráni Armored Saint vydali 22. mája deviaty štúdiový album Emotion Factory Reset. Leto strávili na európskych pódiách po boku Testamentu a už túto stredu budú mať koncert v košickom klube Collosseum. Vedeli ste, že ich spevák odmietol spievať v Metallice? Ako sa vysporiadali so smrťou vlastného gitaristu?

Pozrime sa na významné momenty z ich histórie

Royal Decree, Excalibur a rok 1982

Armored Saint vznikli v roku 1982 v Los Angeles. Za zrodom stáli bratia Felipe „Phil“ Sandoval (gitara) a Gonzalo „Gonzo“ Sandoval (bicie) z Woodrow Wilson High School. Pridali sa gitarista Dave Prichard zo susednej South Pasadena High School, spevák John Bush a basák Joey Vera.

Phil, Gonzo, John a Joey spolu hrávali už na strednej, v krátko fungujúcej rockovej partii v rockovej partii Royal Decree, ktorá dlho nevydržala.

Názov kapely vymyslel Gonzo. Podľa vlastných slov ho dostal, keď na parkovisku pred kinom v kalifornskom Monterey Parku pozeral film Excalibur. Tri nahrávky z tej istej relácie potom putovali na rovnomenné EP, ktoré v roku 1983 vydali Metal Blade. Už nasledujúci rok si ich odchytil väčší label Chrysalis Records.

Dva telefonáty z Metallicy

Krátko po vydaní debutu Kill ‚Em All (1983) sa Johnovi Bushovi ozval Jonny Z, vtedajší manažér Metallicy, s ponukou postaviť sa za mikrofón. James Hetfield si totiž spevácky príliš neveril a chcel sa naplno venovať gitare. Bush však odmietol, pretože chcel zostať vo vlastnej kapele.

Neskôr John povedal:

1. „Mohol som zničiť metal. To je proste príliš veľa, človeče – to je príliš veľký tlak. Proste to nebol môj osud. A nikdy by som si nedokázal predstaviť, že by tie pesničky spieval niekto iný ako James Hetfield. To by bola pre heavy metal veľká strata.“

Druhýkrát zazvonil telefón v roku 1986, počas nahrávania albumu Raising Fear. Metallica oslovila Joeyho Veru, aby nahradil tragicky zosnulého Cliffa Burtona. Aj on povedal nie. Miesto napokon obsadil Jason Newsted z Flotsam and Jetsam.

Joey Vera v neskoršom rozhovore uviedol:

2. „No, pravda je taká, že po Cliffovej smrti kapela začala usporadúvať konkurzy a vyskúšala kopu ľudí. Bol to v podstate obrovský nábor – strašne veľa muzikantov im posielalo kazety a všemožne sa snažilo dostať na skúšku.

Chalani sa stretávali s množstvom záujemcov, no jasné, že stále smútili za svojím kamarátom a v mnohých ohľadoch to pre nich bolo nesmierne ťažké obdobie. Myslím, že v určitom bode si jednoducho povedali, že oslovia niekoho známeho, svojich vlastných priateľov, a tak to aj urobili.

Niekoľkých obvolali a Lars [Ulrich, bubeník METALLICY] zavolal mne – bol som jedným z tých, ktorým zazvonil telefón. Nikdy ma priamo nepožiadali, aby som sa k nim pridal; len mi vyrozprávali presne ten príbeh, ktorý som vám teraz hovoril.

‚Nezvládame to. Chceme osloviť niekoho, koho poznáme. Nechcel by si prísť a zajamovať si s nami?‘ Bolo pre mňa veľkou cťou, že mi zavolali. Povedal som im: potom sa vám ozvem.‘“

No v tej dobe s Armored nahrával platňu Raising Fear. Sám sa rozhodol radšej ostať verný domovskej partii. Bush a Vera sú, mimochodom, jediní členovia, ktorí v zostave vydržali od začiatku dodnes.

Armored Saint, Vio-lence; 12.8.2026; Collosseum Club – Košice

March of the Saint a lopota u Chrysalisu

Debut March of the Saint (1984) priniesol menší hit na MTV – skladbu Can U Deliver?. Pri práci na druhom počine Delirious Nomad (1985) odišiel Phil Sandoval, takže tretiu platňu Raising Fear (1987) natočila zvyšná štvorica.

Ako jedna z vedúcich síl losangeleskej scény si táto formácia v osemdesiatych rokoch vybudovala slušnú, no nie hviezdnu pozíciu. Koncertovali, s kým sa dalo: Judas Priest, Metallica, Aerosmith, Whitesnake, Alice Cooper, Saxon, Dio, Accept, W.A.S.P., Testament, Exodus, King Diamond, Savatage, Helloween či Danzig.

Spokojnosť s vydavateľstvom ale klesala. Koncom dekády sa preto Saints vrátili k Metal Blade.

Po prvom živáku Saints Will Conquer epizódke s gitaristom Alanom Barlamom (Hellion) prišiel do zostavy Jeff Duncan zo zoskupenia Odin. Gonzo si medzitým dal pauzu a za bicími ho dočasne vystriedal Eddie Livingston.

Leukémia, ktorá vzala Dava Pricharda

V roku 1989, keď muzikanti nahrávali demá na štvorstopový magnetofón, dostal Dave Prichard leukémiu. Chorobe podľahol 27. februára 1990, krátko pred vstupom do štúdia. Po niekoľkomesačnej pauze sa vrátili obaja Sandovalovci a Phil prevzal gitaru po zosnulom kolegovi.

Symbol of Salvation (1991) zožal veľkú chválu kritiky a vypustil dva hity – Reign of Fire a Last Train Home. Samotná LP je venovaná Prichardovej pamiatke. Jeho sólo z demoverzie skladby Tainted Past sa podarilo prácne preniesť rovno do finálnej nahrávky.

Turné vyšlo nadmieru dobre: predskakovali Suicidal Tendencies na šnúre Lights…Camera…Revolution!

John Bush v Anthraxe

V roku 1992 prispeli skladbou Hanging Judge na soundtrack k filmu Hellraiser III: Hell on Earth. V snímke sa navyše na sekundu mihli aj osobne.

O pár mesiacov dostal Bush ponuku stať sa spevákom Anthraxu namiesto Joeyho Belladonnu. Budúcnosť vlastnej Armored Saint bola v tom čase neistá, tak kývol. Bratia Sandovalovci ešte skúšali konkurzy na nových členov, no po sérii neúspechov Armored oficiálne rozpustili.

Vera medzitým hral s Fates Warning, Lizzy Borden aj Chroma Key, v roku 1994 vydal sólovku a rozbehol kariéru producenta a zvukového inžiniera. Sandovalovci založili Life After Death, Duncan zas DC4 – spolu s bratmi Shawnom a Mattom a bývalým gitaristom Dia Rowanom Robertsonom.

Návrat v roku 1999: Revelation a rarity

Vydavateľstvo Ignition skrachovalo nedlho po tom, čo Anthraxu vydalo album Volume 8, a formácia utlmila činnosť. Bush sa dal dokopy s Verom a Armored Saint znova rozbehli.

Do štúdia nastúpila kompletná zostava z čias Symbol of Salvation a v roku 2000 uzrel svetlo sveta album Revelation. Objavila sa na ňom aj vôbec prvá songa so španielskym textom – No Me Digas z dielne Gonza a Busha. Nasledovalo menšie klubové turné ako predkapela DIO a Lynch Mob.

Po dvanástich mesiacoch prišiel Nod to the Old School, zbierka rarít, dem a odložených nahrávok prevažne z Prichardovej éry, doplnená o zopár noviniek. Bush sa však vrátil k Anthraxu a Saints opäť zamrzli.

Zaujímavosť: v roku 2004 vypomáhal Vera Anthraxu za basgitarou namiesto Franka Bella. Keď Scott Ian začiatkom roka 2005 ohlásil návrat lineupu z čias Among the Living, Bush skonštatoval, že jeho pôsobenie v kapele sa skončilo.

K dvadsiatemu výročiu vypustili Metal Blade v roku 2003 3CD edíciu Symbol of Salvation: originálny album, druhý disk s demami a rozhovorom, ktorý s muzikantmi viedol zakladateľ značky Brian Slagel, plus tretí disk s druhou polovicou besedy.

Reedície sa dočkalo aj dávno vypredané koncertné video A Trip Thru Red Times.

La Raza, Win Hands Down a návrat formy

Jednorazový koncert v roku 2005 naznačil, že stále to má zmysel, a o rok neskôr sa partia vydala na nové turné. Šiesty počin La Raza vyšiel 16. marca 2010.

Siedmeho decembra 2011 patrili k pozvaným na jednu zo štyroch osláv tridsiatky Metallicy v San Franciscu.

Vo februári 2013 ohlásil Vera cez sociálne siete, že pracuje siedmej štúdiovke. Hotový Win Hands Down dorazil 2. júna 2015, v rebríčku Billboard 200 sa vyšplhal na 183. priečku a v nemeckej stovke na 33. miesto. Oproti predchodcovi predal dvojnásobok.

Vo februári 2017 pribudol Carpe Noctum, prvý koncertný záznam po dvadsiatich deviatich rokoch.

Punching the Sky a dokument s Hetfieldom

V máji 2019 dala kapela na Instagrame vedieť, že dáva dokopy materiál na ôsmy album. Nahrávať začala v decembri, mix dokončila v apríli a Punching the Sky vyšiel 23. októbra 2020. Metal Hammer ho zaradil na 33. priečku najlepších metalových platní roka.

V tom istom mesiaci vypustili do sveta upútavku na dokument Armored Saint: The Movie, v ktorom sa objavili aj James Hetfield a Scott Ian.

Emotion Factory Reset: deviatka po šiestich rokoch

V januári 2024 zamierili Američania do utajeného štúdia a nahrali coververziu skladby One Chain (Don’t Make No Prison) od zoskupenia People!. Ako jednorazový singel vyšla v júni.

V apríli 2025 oznámili, že v máji idú nahrávať deviatu platňu. Ešte v tom istom mesiaci si strihli aj festival Sonic Temple v Columbuse.

Titul Emotion Factory Reset ohlásili 24. marca 2026. Producentskú stoličku obsadil opäť Joey Vera, mixu sa ujal Jay Ruston. Svetlo sveta uzrel 22. mája.