Call for Eternity – Theocracy, Signum Regis, Nona, Sleeping Romance, Rightdoor (11.11.2013 Club Colloseum, Košice) časť 1.

Po dlhšom čase si prišli na svoje aj milovníci tzv. melodickej metalovej scény vďaka tzv. mini festivalu Call for Eternity, ktorý sa konal v Košiciach dňa 11.11.2013. Okrem tradičného headlinera – americkú kresťanskú metalovú, dovolím si povedať legendu Theocracy a ich predskokanov na aktuálnom turné – talianských gothic-symphonických metalistov Sleeping Romance sme mali možnosť vidieť aj niekoľko ďalších kapiel, ktoré by som si dovolil označiť za špičku slovenskej scény.

Na miesto určenia – „Mekku“ košickej scény – klub Colloseum sa nám podarilo prísť tesne pred začiatkom koncertu a po rýchlom vybavení na vstupe sme sa odobrali priamo ku pódiu, kde sme čakali na prvú kapelu večera – domácich Rightdoor. Títo chlapci majú síce na konte len jeden promo song, ale stihli vzbudiť už pekný ohlas a to aj ďaleko za hranicami našej krajiny. Svoj set začali skladbou Elegy of Doom. Počiatočná neistota sa rýchlo zmenila na veľkú porciu živočíšnej energie (a to aj napriek určitým problémom so zvukom). Trochu sa mi však nepáčilo príliš statické publikum. Ováciami síce nešetrili, myslím si však, že takáto kapela by si zaslúžila o niečo divokejšiu zábavu (aj keď to bolo zrejme preto, lebo ako som spomínal, kapela ma zatiaľ vonku len ten jeden song). Na druhú stranu však chválim to, že pod pódiom nás bolo celkom dosť, čo pri podobných spolkoch nebýva vždy pravidlom. Druhá položka v ich setliste – pieseň Love is Blind mi, ak nerátam vyššie spomínanú Rightdoor najviac utkvela v pamäti. Pekne v nej bolo vidno, že spevák Martin Klein je človekom na správnom mieste (aj keď v pochvalu si samozrejme zaslúžia aj ostatní). Známu už vyššie spomínanú Rightdoor nám páni naservírovali ako poslednú a v nej sa blysol hlavne gitarista Richard svojím sólom.

Zvedavý som bol aj na nasledujúcich Talianov Sleeping Romance, ktorí boli vybraní ako supprt hlavnej hviezdy na európskom turné. Max. som vedel, že za ich mikrofónom budeme počuť šarmantnú speváčku – Fredericu Lannu a že tesne pred koncertom mali vonku debutový album Enlighten (ktorého skladby vlastne tvorili aj tracklist. No napriek tomu, že skladby v publiku mali celkom slušný ohlas za seba musím povedať, že mňa ich vystúpenie moc nezaujalo. Jednak necítil som z nich žiadnu energiu a neviem, či to bolo miestom na ktorom sme stáli alebo čím, ale občas danú vokalistu nebolo vôbec počuť.

Pri ďalšom vystupujúcom, Popradčanoch Nona som bol trochu skeptický. O nich mi zas bolo známe, že mikrofón obsluhuje Martina Funteková a produkujú melodický hard rock/metal s prokresťanskými textami (čo ak mám pravdu povedať moc nemusím 😀 ). No od prvých tónov som bol s nimi max. spokojný. Opäť som cítil z vystúpenia energiu, ktorá my chýbala v predchádzajúcom interpretovi. Muzikanti si plnili svoju úlohu viac než na výbornú, mňa najviac zaujal klávesak Martin Híľovský svojimi atmosférickými, tak trochu “warmanovskými“ klávesami. Medzi skladbami, ktoré hrali boli zastúpené hlavne albumové kúsky (Samota, Tieň, Osteň v srdci…) ale na začiatok sme mali možnosť počuť aj novú vec – SvetMyslím, že o tejto bande budeme ešte počuť 🙂

Pomaly prišiel čas, aj na zoskupenie na ktoré som sa najviac tešil – Slovákov Signum Regis. Títo páni dlhý čas fungovali iba ako bočný projekt členov seneckých Vindex so Švédom Goranom Edmanom. Známi sú pomerne ťažšími anglickými textami a z toho dôvodu dlhý čas nemohli nájsť v blízkom okolí vhodného speváka, ktorý by bol ochotní jazdiť na vystúpenia. Potešil som sa však, keď začiatkom septembra oznámili angažmán známej persóny z bratislavskej scény – Maya Petranina (ktorý patril medzi hosti na ich, teraz už aktuálnom albume Exodus).

Svoj set začali napriek tomu, že si boli vedomí ako na začiatku určitých problémov zo zvukom, aj napriek tomu, že Mayo bol mierne chorý. Svojej úlohy sa však zhostil na viac ako výbornú. Ako som predpokladal, drvivú väčšinu ich setu tvoril kúsky z Exodusu (Promised Land, Enslaved, Last Days In Egypt) a zo starších nahrávok dostalo najviac priestoru dielo The Eyes of Power (skvelá Mystical Majesty , Purpleborn, Oathbreaker). Skladbu Plagues si s nimi zaspieval aj jeden z hosti daného CD – spevák Theocracy Matt Smith. Čo ma však trochu mrzelo, s debutu odznela iba All over the World (jedna z mojich najobľúbenejších) v rámci záverečného prídavku. Verím, že na niektorom z ďalších podujatí rovnomenný debut dostane trochu viac priestoru.

K záverečným Theocracy musím povedať, že napriek tomu, že som milovník melodickej scény táto banda nepatrí medzi moje najobľúbenejšie. No ale ako som ich sledoval, tak patrili medzi príjemne prekvapenia večera. Matt ukázal že okrem skvelého hlasu disponuje aj slušnou dávkou charizmy a ani ostatní v ničom nezaostávali. Publikum im to náležite oplácalo. Taktiež zo všetkých vystupujúcich mali asi najlepší zvuk. Osobne ma presvedčili, že keď opäť zavýjajú do našich končín, tak ich určite podobrím. Na úvod od nich sme počuli I am z ich posledného počinu a ďalej zazneli napríklad– Martyr, Master of Storyteller a koncert zakončila Mirror of Souls.

Po záverečnom pive som sa pomaly odobral na autobus s tým, že som zažil jednu z najlepších akcií tohto roka. Som rád, že moje obavy ohľadom účasti (z dôvodu pondelkového termínu) sa našťastie nenaplnili. Organizátorom akcie posielam veľké poďakovanie a verím, že sa takto stretneme aj o rok 🙂

foto s fredericou

 

 

 

 

 

 

Zdroj videií: www.youtube.com

V pripravovanej druhej časti reportu nájdete aj rozhovory s účinkujúcimi 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *