Ak niekto číta moje recenzie a niečo si z nich aj odnesie, tak mohol zaznamenať fakt, že kedysi som mal ,,predsudky“ voči kanadskej hudbe. A jednalo sa o dosť veľkú chybu. Rovnako bola pre mňa veľkou neznámou aj tvorba z Apeninského polostrova, kde by som vedel spomenúť ako zástupcu jedine Erosa. Mať predsudky je zlé, čo nám dokázali dejiny, mne osobne aj Three days grace a niekedy sa netreba obávať nových vecí. Tieto humanistické myšlienky som si opätovne osvojil pri počúvaní talianskej metalovej grúpy Forklift elevator.
Spomínané hudobné teleso vzniklo v roku 2009 ako cover projekt, neskôr sa aj so zmenami na postoch v kapele pretransformovalo na také, ktoré hráva vlastné skladby. Ich debut Borderline, zrodený začiatkom r. 2015 tak obsahuje intro. A samozrejme ďalších 10 počinov.
Hneď prvá Misery, jedna z tých rýchlejších nám dá odpoveď na otázku, akým smerom sa chalani z Talianska vydali. Osobne by som to zaradil niekde medzi heavy metal/hardrock + mierny vplyv iných subžánrov. V druhej, už toľkými muzikantami stvorenej Blackout (Scorpions, Linkin park) sa už trochu viac pritvrdí. Taktiež aj v The skin. Úvod nenudí, správne nabudí, ale mne sadol najmenej. Zase spomalíme v mierne baladickom Overload, s peknou kompozíciu, kľudný začiatok -> pekná rocková pecka. Damn bug je jednoznačná koncertná voľba s chytľavým refrénom, Struggle of life je zase moja aort… srdcovka numero uno, obzvlášť tá pochmúrnejšia nálada mi sadla. Arey je najdlhšia- takmer 7 minút a ako už minutáž napovedá, jedná sa o ďalšiu pomalú záležitosť. Nutné dodať, že podarenú.
Osobitne vypichnem ešte The fog, hypnotická hmla, na čom má obrovskú zásluhu Enricov vokál a ľahko zapamätateľný riff. Cathedral a Dream reaper – odrhovačky, čo neurazia, ale taktiež to nie je na nobelovku.
Inštrumentálna stránka. Je vidno, že je ovplyvnená viacerými žánrami a aj obdobiami. Drvivá väčšina je postavená na gitarách, čo poteší antifans elektroniky a podobných kvázi ambientových pokusov. Skutočne sa jedná o poctivú porciu tvrdej hudby, spestrenú sólami- nech sa aj páni gitaristi predvedú a sem tam doplnenú niečím pomalším. Až na pár výnimiek sa minutáž pohybuje okolo 4 minút, čo dáva možnosť viacerým nápadom, bohužiaľ niekedy nevyužitým.
Texty. Odpoveď bude strašne klišé, ale jednoducho sú zo života a každý si v nich nájde niečo to práve svoje – do vzťahov, do spoločenského diania, a trochu zabŕdneme aj do niečoho hlbšieho. A detail na záver, no dosť podstatný, všetky sú v angličtine.
Zvyknem sa ešte vyjadriť aj k spevu. V tomto prípade nemám žiadne výrazné výhrady.
Takže súčtom pozitív a negatív je výsledok 4.5
Lineup:
- Enrico M. Martin- spev
- Stefano Segato – sólová gitara, vokály
- Mirco Maniero – rytmická gitara
- Marco Daga – basa
- Andrea Segato – bicie
Tracklist:
- Intro
- Misery
- Blackout
- The skin
- Overload
- Damn bug
- Struggle of life
- Arey
- Cathedral
- The fog
- Dream reaper
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: Samovydanie
Youtube ukážka:
Linky:
Web: http://www.forkliftelevator.it/
Facebook: https://www.facebook.com/pages/Forklift-Elevator/266559946608
Hodnotenie: 4,5
