Ako všetci vieme, východ Slovenska je okrem iného známy aj kvalitným rock/metalovým zázemím, čoho dôkazom je mnoho kapiel z týchto končín (White Silence, Flowers in the Dark, Massriot, Sexit..), klubmi (Jam Club, Colloseum) a podobne… Hudobný publicista Robert Buček, ktorého možno poznáte zo zinov ako Rock Planet, Rock Hard alebo ešte Metal Hammer sa rozhodol dať do kopy unikátny projekt – knihu, ktorá bude spracovávať rockovú históriu východu od roku 1958 po rok 1995. O tom v akom je stave sa dozviete z tohto rozhovoru:
Zdravím Robert Hneď prvá otázka, v akom stave je projekt knihy Rockový východ?
Robert Buček: Zdravím čitateľov Metalmania-Magazínu 🙂 V prvom rade chcem tebe aj čitateľom poďakovať za prejavený záujem o moju knižku. Knižka je ešte stále v štádiu zhromažďovania faktov, fotografií, nahrávok a rôznych iných materiálov, oslovujú sa ľudia z brandže, aktéri rockového diania a tak ďalej a tak ďalej.
Množstvo telefonátov, e-mailov, osobných stretnutí… Dá to zabrať. Problematika je tak rozsiahla, že jeden človek to určite nemôže zvládnuť. Takže pre jednotlivé regióny východného Slovenska som sa obkolesil akýmisi konzultantmi, všetko sú to odborníci na slovo vzatí a veľmi zbehlí v týchto veciach, ktorí mi náramne pomáhajú.
Spomeniem zatiaľ len pár mien – Rudko Pažitka pre oblasť Rožňavy, páni Jožko Horváth a Jirko Klanica pre Košice či Rudolf Savko pre Trebišov. Niektoré časti východného Slovenska ešte nemám dôkladne pokryté, takže, ak by niekto chcel prispieť k tomuto projektu, dvere sú pre všetkých otvorené…“
Ako a kedy vlastne vznikla tá myšlienka na jej napísanie? Kedy si sa rozhodol ju napísať a odkedy začalo zbieranie materiálov k nej?
Robert Buček: S myšlienkou napísania knihy som sa pohrával od chvíle, keď sa mi do rúk dostala knižka Doda Šuhajdu a Ľuboša Juríka Slovenský bigbít. Tá vyšla v roku 2008, ku mne sa dostala asi po roku.
Od tej chvíle som vedel, že niečo podobné chcem realizovať aj ja. Kniha sa totiž východu venovala len okrajovo a ako všetci vieme rock a bigbít je hlboko zakorenený aj v Košiciach, Prešove a ďalších mestách a obciach východného Slovenska.
Keď potom vyšla ešte publikácia Rocková Bratislava, môj záujem sa značne zintenzívnil a v hlave sa mi začali rodiť už prvé konkrétne predstavy o knihe. Samozrejme, vedel som, že je to obrovský projekt a dlho som sa rozhodoval či sa do takého niečoho vôbec pustiť popri každodenných starostiach.
Hlavne, keď to robíš len ako hobby a nie profesionálne, musíš si to poriadne nechať uležať v hlave. Konkrétnejšie kontúry a intenzívnejší záujem prišiel až v roku 2013, od kedy už cielene zbieram materiál pre knihu.
Obsah knihy
Ja osobne pochádzam zo Sniny. Bude mať aj moje rodisko v nej priestor. Napríklad nejaké staré – bohužiaľ už neaktívne kapely ako napr. Delusion a podobne?
Robert Buček: Primárne bol záber knihy vyčlenený na časový horizont od konca 50. do konca 90. rokov. Treba si uvedomiť, že mi išlo o vytvorenie historicko-faktografickej knihy, takže obdobie po 90. rokoch a čiastočne už aj tie, sú s príchodom internetu dostatočne podchytené vo virtuálnom svete internetu, takže venovať sa takýmto kapelám v knižnej podobe nemá veľký význam.
Išlo o to, dostať do povedomia to, čo na internete nenájdeš. Čím viac sa však s mojimi konzultantmi ponárame do problematiky, zisťujeme, že ten rozsah je obrovský.
A všetci majú svoju predstavu, čo by v tej knihe chceli mať 🙂 Ja to musím „ukočírovať“ a robiť kompromisy, aby sa nestratil prvotný zámer, ale zároveň, aby som si získal na svoju stranu ľudí, ktorí disponujú množstvom historických materiálov, ktoré stoja za uverejnenie. Takže nie vždy je to jednoduché.
Ale späť k tvojej otázke. Hovoriť o konkrétnych menách teraz je ešte predčasné. Ani nie tak zo strany nezáujmu, ale kvôli priestorovým limitom. Pohrávam sa už aj s myšlienkou obmedziť záber knihy časovo alebo regionálne – to znamená vynechať 90. roky, čím by povedzme v súvislosti s tvojou otázkou odpadlo mnoho metalových kapiel.
Alebo rozdeliť knižku na niekoľko dielov – jedna by sa povedzme venovala čisto Košiciam, druhá čisto Prešovu a tretia zvyšku „východu“. Ale to všetko je ešte v štádiu prehodnocovania a ani by som to nemal prezrádzať. Všetko závisí od toho, koľko materiálu sa nám podarí nazbierať.
Samozrejme, knižka by mala obsahovať aj prílohy so zoznamami kapiel a hudobníkov, tam by sa malo objaviť heslovite viacero mien ako v samotnom obsahu knižky. Musím ešte povedať toľko, že kto sa objaví v knižke do istej miery závisí aj od samotných skupín.
Je vytvorená stránka http://www.rockovy-vychod.estranky.sk/ (rovnako aj na facebooku), kde sú formuláre pre kapely, hudobníkov i kluby, prostredníctvom ktorých sa môžu všetci, ktorí sa chcú v knižke objaviť, zaregistrovať.
Týmto by som k tomu vlastne chcel aj jednotlivé skupiny spriaznené na vašom portáli osloviť, aby neváhali a registrovali sa. A ešte musím dodať, že názov Rockový východ je zatiaľ iba ako pracovný názov knihy, definitívny názov dostane až pred vydaním!
Bude mať priestor aj tvrdšia metalová muzika (od klasického heavy metalu, až po extrémnejšie žánre ako death a pod. ktorým sa na východe momentálne darí)?
Robert Buček: Samozrejme, metalová hudba so všetkými svojimi odnožami je neoddeliteľnou súčasťou vývoja rockovej hudby, takže budú mať rovnaké legitímne právo sa do knižky dostať, ako hociktoré iné, ale v súlade s tým, o čom som práve hovoril pred chvíľou. Ja sám mám metal rád, písal som o ňom do metalových časopisov aj zinov, spomeniem československú verziu Metal Hammeru, Rock Planet, Rock Hard i do prvých čísel Pařatu.
Žiaľ, obaja vieme, aká je situácia, hlavne finančná, čo sa týka existencie týchto magazínov, kde ich prežitie je nechané napospas jedine zanieteniu ľudí, ktorí ich tvoria.
Okrem kapiel, povenuješ sa aj iným veciam? Napríklad zinom, ktoré sa venovali takejto muzike, reláciám (napr. Rockparáda Peťa Kertvela a Dana Jordána, ktorá bežala najskôr na prešovskom Flash Rádiu, neskôr sa presunula pod košické Rádio Sport a vo svojej dobe bola menším kultom), festivalom a pod?
Robert Buček: Samozrejme, toto všetko a ešte o mnoho viac je predmetom nášho záujmu a budeme sa snažiť vtesnať do tohto projektu maximum toho dôležitého, čo na východe Slovenska v súvislosti s rockom, bigbítom a metalom existovalo.
Bude sa konať nejaký jej oficiálny krst spojený s koncertom alebo niečo podobné?
Robert Buček: Na to ti teraz ešte neviem odpovedať, o týchto veciach je ešte predčasné hovoriť, aj keby sa dalo veľa. Čas ukáže, ako to všetko vypáli. Osobne nie som zástancom nejakých veľkých krstov, autogramiád a podobne, čo sa týka knižiek, koncerty sa môžu usporiadať aj nezávisle od nej, na strane druhej si uvedomujem potrebu marketingovej propagácie. Ale opakujem, to je všetko hudbou budúcnosti…
Nemáš nejaké obavy o jej úspech? Predsa vieme, že v dnešných časoch je to z muzikou tak všelijako?
Robert Buček: Ani nie. Vieš, ja to robím zo záľuby a nie pre úspech. Tým pádom nemám, čo stratiť. Ja nečakám, že sa z knihy stane bestseller, to ani nie je zámerom. Chcem so svojimi podporovateľmi vytvoriť niečo, čo by pokrylo chýbajúce miesto v oblasti literatúry faktu, aby niečo po nás zostalo aj hmatateľné v tom nekonečnom virtuálnom svete. Som si vedomý, že na knižke nezbohatnem, naopak budem povďačný za každý jeden predaný kus.
Múzeum slovenskej populárnej hudby
Ty máš na FB, že si aktívny aj v rámci múzea slovenskej populárnej hudby. Povedz o tom viac.
Robert Buček: Múzeum slovenskej populárnej hudby (http://www.popmuseum.estranky.sk/) je zase trochu o inom, ale vlastne aj o spoločnom s knižkou. Štúdiu slovenskej populárnej hudby sa venujem už dlhšie a snažím sa ju šíriť do povedomia ľudí.
Ide o iniciatívu vytvorenia príspevkovej organizácie, ktorá nebyť zdĺhavej byrokracie a rôznych iných faktorov, je už dávno právne založená a jej poslanie je dostať históriu modernej slovenskej populárnej hudby do povedomia ľudí.
Konečným produktom by malo byť múzeum, ale je to beh na veľmi dlhé trate. Cieľom je vytvoriť stálu expozitúru, doplnenú krátkodobými tematickými výstavami, zhromažďovať a archivovať písomné dokumenty, nahrávky, audiovizuálne aj filmové záznamy, vinylové a šelakové gramofónové platne a obaly, špecializované časopisy a literatúru, dobové fotografie, hudobné nástroje a prístroje, súvisiace s vývojom populárnej hudby bez ohľadu na štýlové, žánrové a časové obmedzenia rovnako ako memorabílie vzťahujúce sa k významných osobnostiam či udalostiam slovenskej a čiastočne, aj českej populárnej hudbe, keďže ich vývoj bol spoločný.
Budovanie takéhoto archívu je dlhodobou aktivitou odvíjajúcou sa v závislosti na prideľovaných grantoch. Zároveň sa bude tento fond digitalizovať a zverejňovať v elektronickej forme. Treba si o tom prečítať viac na spomenutej stránke.
Zároveň chcem pri tejto príležitosti za múzeum požiadať o podporu aj tvojich čitateľov. Keď budú mať nejaké staré haraburdy akokoľvek súvisiace s hudbou (staré gramofóny, hudobné nástroje, platne, kazety, časopisy, fotografie, plagáty a podobne), nech to nevyhadzujú, ale nech to radšej venujú nám a podporia tým dobrú vec.
Čomu sa venuješ, ak si chceš oddýchnuť od hudby?
Robert Buček: Zase len hudbe 🙂 …. Ale nie, snažím sa venovať svojej rodine, mám manželku a dvoch synov, takže šport, turistika, cestovanie a taký normálny rodinný život.
Ono každý ti povie, že ak nemáš dobré domáce zázemie, nič podstatné sa nedá docieliť a to doslova v každej sfére spoločnosti – či si spisovateľ, športovec, hudobník, herec alebo architekt. Môžeš sa tým veciam venovať na 200 %, ale bez zázemia, ktoré ťa podrží pri neúspechoch, ti je to všetko nadarmo a nič nedosiahneš. Ja som vďačný, že takéto zázemie mám.
Súčasná rock/metalová scéna
Ktoré zo súčasných slovenských rock/metal kapiel ťa v poslednom čase najviac zaujali?
Robert Buček: Momentálne kvôli publicistickej činnosti cielene nepočúvam žiadnu konkrétnu hudbu. Ako rodený Rožňavčan mám však stále v láske SEXIT, výborná mladá kapela hrajúca progressive metal je taktiež z Rožňavy RENAISSENSE.
Z Košíc sa mi páči AMATEA ADAE, ale už dlho som od nich nič nepočul, neviem či ešte existujú. To je tak narýchlo všetko, čo ma napadá. Často počúvam ešte SMOLU A HRUŠKY, neviem však či ich možno zaradiť do rockovej scény.
Čo je podľa teba najväčším problémom súčasnej slovenskej metal-rockovej scény?
Robert Buček: Hmm. Ťažko to takto pomenovať, ja sa už súčasnej rýdzo rock-metalovej scéne nevenujem tak intenzívne ako kedysi. Každopádne, táto komunita celkom dobre dokáže jestvovať regionálne, horšie je to už s nejakým presadením sa. To sa podarí málokomu.
Spomeniem práve RENAISSENSE, ktorý prednedávnom vyhrali nejaký metalový fest v Nemecku.Ale celkovo je táto odnož hudby málo propagovaná v masmédiách napríklad, neexistuje ani dlhodobo fungujúci periodický tlačený magazín, ako majú napríklad Česi SPARK alebo PAŘÁT. U nás niečo vznikne, chvíľu to existuje, potom to zanikne a o nejaký čas znovu, často s tými istými ľuďmi to zase vznikne a tak dookola. Asi je to otázka peňazí, neviem.
Do metalovej scény ti nikto nebude tlačiť ani reklamy a sponzorov, lebo je vo svojej podstate vlastne odsúdená na okraj spoločnosti. A tak si táto scéna aj v tichosti žije svoj život a popularitu ani vlastne nepotrebuje. Čo sa týka fanzinov a webových stránok, tam sa mi zas zdá presýtený trh metalovými magazínmi, čo je často škoda, hoci aj tu je ich fluktuácia značná a máloktorá prežije dlhšie obdobie…
Tak, to už bola posledná otázka. Veľmi pekne ďakujem za rozhovor, prajem aby kniha mala úspech a na záver by som ťa rád poprosil o nejaký ten odkaz pre čitateľov.
Robert Buček: Ja ďakujem tiež za možnosť prezentovať svoje názory a predstaviť svoje projekty. Čo odkázať čitateľom? Sledujte mnou spomenuté stránky, podporujte hudbu v akejkoľvek forme a držte sa slov Dalajlámu:
My ľudia sme zvláštni: Obetujeme zdravie, aby sme zarobili peniaze, potom obetujeme peniaze, aby sme zase získali zdravie. Potom sa tak znepokojujeme budúcnosťou, že si neužívame prítomnosť, a tak nežijeme ani v prítomnosti ani v budúcnosti. A žijeme tak, akoby sme nikdy nemali zomrieť, a potom zomrieme bez toho, aby sme predtým žili…
Long live rock´n roll! 🙂
Linky:
http://www.rockovy-vychod.estranky.sk/
https://www.facebook.com/rockovyvychod/?fref=ts