Rock pod Kameňom; 6.8.2016; Snina (3. deň – Rage, Primal Fear, Doro a ďalší…) + vyjadrenia niektorých účinkujúcich

Záverečný, sobotňajší deň začal na hardcorovú nôtu – otvorili ho hardcoristi zo Šale Dogma Inc. Daná parta funguje na scéne už pekne dlho, od roku 2001. Ten rok vydali druhy full album Blacksun Flowers. Hudobne je to síce mimo môjho gusta, no ich vystúpenie hodnotím kladne. Sršala z nich ta správna energia, ako sa na takýto žáner sluší a patrí.

Po nich nasledovali košickí metalcoristi Meredith. Oproti môjmu poslednému stretnutiu v roku 2014 (na festivale Open Fest) zmenili image, hlavne spevák. Na východe sa tešia relatívne veľkej popularite, o čom svedčil aj veľký počet fanúšikov pod pódiom. Z hudobného hľadiska im prakticky nebolo čo vytknúť. Jediné, čomu nerozumiem, bola anglicko-slovenská komunikácia speváka s publikom.

S Trnavčanmi Nocontrol, ináč s novým pôsobiskom známeho gitaristu Jimmiho Cimbalu, sme preladili na moderno/rockovú vlnu. Nebolo to síce zlé, ale chcelo by to trochu viac energie.

Ďalej nasledovali dve východniarske bandy, dá sa povedať už stálice festivalu. Prvou z nich bola humenská hard/progresívno rocková vec Mahagon. Tí sú v posledných rokoch veľmi aktívni – vo veľkom koncertujú (vystúpili aj na Topfeste) a zúčastnili sa súťaže Rocková maturita. Skúsenosti, ktoré nabrali, bolo vidno aj na pódiu – jednak po hudobnej stránke, no nezanedbávali ani pohybovú show. Patrilo by sa čim skôr nejaké to CD.

Druhou z nich bola hádam najslávnejšia košická metalová banda  – Ravenclaw so šarmantnou basáčkou – Tonkou. To potvrdili aj tohtoročným vystúpením, čo dokazovali nadšené reakcie publika. Taktiež chválim jednak hudobné výkony aj tzv. pohybovú show.

Okrem kúskov z debutu Welcome To The Ravenland (Power Slaves, Into the Night..), singloviek (Today, Duality) odznela aj horúca novinka – Think. Tá sa objaví na chystanom EP a vznikol aj klip, ktorého nahrávania sa zúčastnil aj Kai Hansen (Gamma Ray, Unisonic). Vonku bude čoskoro.

Akustická špecialita Phantom 2

Potom prišla na rad špecialita, aká už dlho na RPK nebola – akustické vystúpenie dvoch členov novej supergrupy Phantom 5 – speváka Clausa Lessmanna (ex Bonfire) a Michaela Vossa (Cassanova, Mad Max), teda Phantom 2 . Obavy, či akustické duo dokáže v poobedňajších hodinách zaujať  obecenstvo sa nenaplnili.

V kombinácii s ich hudbou  a krásnou svetelnou show sa im podarilo vyčariť peknú atmosféru. Claus (ten sa v areáli zdržiaval už v štvrtok) s Michaelom neskrývali nadšenie a popri hraní a komunikácii stíhali popíjať aj prevádzkové tekutiny – víno a pivo.

V setliste prevažovali songy od Bonfire a Cassanova (Hard On Me, You Make Me Feel; Hollywood Angels , Burning Love). Od Phantom 5 odohrali iba úvodnú Someday. Na budúci rok by mohli prísť v plnej zostave.

Ide do tuhého

Rock pod Kameňom bol okrem iného ďalším slovenským podujatím, kde jedna z legiend nemeckého power metalu, trio Rage mala možnosť prezentovať silu novej zostavy. Ako vieme, minulý rok sa rozlúčili s dlhoročnými členmi – mimoriadne nadaným gitaristom Victorom Smolskim a bubeníkom Andrém Hilgersom.

Set odštartovali ako ináč titulnou vecou z posledného CD – The Devil Strikes Again. Keď mal niekto pochybnosti o kvalite novicov, Venezuelčana Marcosa Rodrígueza (gitara, doprovodný vokál) a Gréka Vassiliosa “Luckyho” Maniatopoulosa, tak po tomto vystúpení ich určite stratil.

Obaja sa minimálne vyrovnajú svojím predchodcom (možno ich aj prevyšujú). Podobne ako ,,Phantomovia“ aj oni neskrývali obrovské nadšenie a hrali s neuveriteľným nasadením. Pri záverečnej Higher Than the Sky sme si do sýtosti zakričali refrén Higher than the sky, we’re, higher than the sky, sky, sky (kde sa ináč predviedol aj Marcos ako  spevák v rámci jammovej vložky – Holy Diver).

Zlatý klinec

Treťou nemeckou formáciou sobotňajšieho večera boli Primal Fear. Do Sniny sa vrátili po siedmych rokoch. Medzi známymi vzbudili trochu rozpačité reakcie, mňa však nesklamali.  Ralf je bezpochyby jeden z najlepších ne ,,výškarov“ na nemeckej scéne aj ostatní ovládajú svoje remeslo.

Medzi songami okrem kúskov z nového vydareného albumu Rulebraker nechýbali ani hitovky ako Nuclear Fire, alebo Metal is Forever.

Predposlednou účinkujúcou bola legendárna nemecká metalová kráľovná Doro Pesch so svojou družinou. Pre nich bolo toto podujatie premiérou. Samotná Doro slávi tento rok výročie – 30 rokov na scéne. K výkonu treba povedať, že okrem vysokého hudobného nasadenia, nadšenia (jej samotnej aj celej kapely) jej nechýbala ani charizma, ktorou si všetkých získala.

Väčšina songov pochádzala z jej bývalého pôsobiska Warlock (Earthshaker Rock, I Rule the Ruins, Metal Racer), prekvapilo zaradenie coverov Breaking The Law a Wacken Hymny We are the Metalheads) od Skyline.

Ročník 2016 ukončila bratislavská recesistická banda Karpina. Ta patri medzi interpretov, čo sa do Sniny vždy radi vracajú. Navyše verní fanúšikovia na nich zostanú aj keď hrávajú počas neskorých večerných hodín. Tak tomu bolo aj ten rok. Až do neskorého večera pokračovala zábava pri hitoch ako Digitálny Janko, Sokol, Nekromanca…

Záverečné hodnotenie

Ročník 2016 bol nepochybne jeden z najlepších. Podobne ako Peter Nagy počas piatku aj ja ďakujem všetkým, čo sa na jeho príprave podieľali. Na záver si môžete prečítať dojmy a pocity niektorých interpretov (a samozrejme aj pozrieť galériu 🙂 ).

Aleš Brichta:

Pokud mám shrnout pocity z Rocku pod kameňom, je to jednoduché – příjemné prostředí, výborná atmosféra a organizace, skvělé publikum. Snad jsme ho nezklamali. Pro mě bylo největším zážitkem vystoupení Udo Dirkschneidera s vynikajícím zvukem.

Milan Sitar (Symfobia):

Prijemne prostredie , super zorganizovaný stage, výborný zvuk. S Radegast legendami (festival v Nitrianskom Rudne)  to bol určíte jeden z najlepších festov, čo sa tyká komfortu pre kapely.

Mat Rain (Ravenclaw):

Členovia kapely Ravenclaw strávili celý festival od štvrtku spolu s fanúšikmi a cítili sa skvelo. Počasie vyšlo nad očakávania. V mene celej kapely ďakujeme za Vašu podporu a priazeň. Stále sme brali fans ako ďalších dôležitých členov kapely. Pozdravujeme a vidíme sa na najbližšom koncerte. – More than feste 2016.

Martin Uherčík (Dereš):

V roku 2003 sme sa naposledy zúčastnili tohto skvelého festivalu a sme radi, ze sme dostali možnosť zahrať si tu aj po dlhom čase. Atmosféra na festivale bola skvela a organizácia klapala na 100%. Dúfam, že aj po rokoch sme mali čo povedať rockovým fanúšikom a verím, že sa na nás prídu pozrieť aj nabudúce.

V našom hracom dni nás najviac potešili Wanastowky a príjemne ma prekvapil Kabát, ktorý to dal o triedu lepšie ako na Topfeste, kde sme ich videli naposledy.

Galéria: