Po necelých troch mesiacoch od konca spoločného koncertu českých legiend Hypnos a Debustrol do humenskej Nostalgie vrátil metal, a to v podobe vystúpenia dvojice kapiel Pseudosapiens a Down to Hell. Samotný koncert bol vlastne oslavou narodenín spolupracovníka klubu – Dominika Kopca.
Na úvod poviem, že aj keď akcia bola intenzívne propagovaná (čo v pod. prípadoch nebýva vždy pravidlom), predsa o účasť som mal isté obavy. No krátko pred deviatou hodinou sa podnik začal slušne napĺňať.
Skvelý štart
Prvých vystupujúcich Pseudosapiens z Revúcej som poznal iba podľa názvu, hudobne boli pre mňa veľkou neznámou. Príjemne prekvapili od prvých tónov. To ako dokázali prepojovať žánre, bolo niečo neuveriteľné. V ich tvorbe bolo počuť takmer všetko od klasického heavy metalu – cez death, metalcore a sem tam až k popu.
Všetko dopĺňali progresívne rytmy bubeníka, ktorý si hovorí Koza (btw: na pseudonymy majú členovia Pseudosapiens fakt talent 🙂 ) a na moje prekvapenie z úst speváka ,,Falusoida“ (ktorý inač perfektné zvládal prechody medzi screamingom, growlingom a čistým hlasom) bolo počuť výlučné slovenské texty.
Pred sebou majú veľkú určite budúcnosť. V setliste mali priestor skladby z dema (Kristus je zbraň, Pred Koncom…), debutového albumu Godfail (Vraždím keď spím, Ruská ruleta s plným zásobníkom…), no odzneli aj nejaké novinky (Špinavá rasa, Plameňomet…).
Najväčším prekvapením bol úplný záver – cover jedného známeho hitu pod názvom Prídi na môj kar (skutočne podarený text ,,Prídi na môj kar a zober aj sestru…).
Zábava pokračuje
Symfonických blackošov z Malaciek Down to Hell som mal tú česť zazrieť min rok na koncerte v Košiciach v Colloseu (keď mali dosť nevďačný termín vystúpenia – presne na druhý deň po legende Death). Oproti min roku však na pódiu mali novú posilu v podobe šarmantnej vokalistky Barbory Cholkovej.
Avšak, kvôli študijným povinnostiam chýbal klávesak Ľubo (jeho nástroj znel zo samplov).
Set odštartovala skladba Pán vetra, búrky a mrakov a druhá, pri ktorej sa predstavila aj spomínaná speváčka bola Krvavé Jazero. Aj keď DTH boli pre väčšinu tamojšieho publika novinkou , zábava počas celého ich vystúpenia bola nesmierne búrlivá (oveľa búrlivejšia ako pri Pseudosapiens 🙂 ) a dobrú náladu bolo vidieť aj na tvárach všetkých muzikantov. Čo sa týka hudobných výkonov tak v podstate chválim celú kapelu…
A čo by som povedal k Barbore? Nespievala síce zle, ale jej predchodkyňa Maťa (čo bola aj na CD) mi tam viac pasovala. No možno je to len môj osobný dojem a len si treba takpovediac zvyknúť. Zo skladieb odznelo celé CD (Smrť, Nemrtvá Nevesta, Skazení…) plus zopár noviniek.
Záver
V závere ako tradične – chcel by som poďakovať všetkým čo prišli. Je vidieť, že keď sa pri príprave koncertu dá patričný dôraz na propagáciu, tak účasť nemusí byť katastrofou 🙂 Nezabudnite ani na galérie so Stephenovimi fotkami.
