Rock pod Kameňom (Massriot, Mahagon, Ravenclaw, Helloween a ďalší…); 10.8.2018; Snina

Druhý festivalový deň odštartoval niečo po druhej poobede známou formáciou Massriot, s bývalým superstaristom Robom Šimkom na čele. Svojím melodickým moderným rockom oslovili niekoľkých prítomných. Ich set bol spestrený aj coverom Highway to Hell od AC/DC a vystúpenie ukončili úryvkom skladby Nonstop od Michala Davida.

Ďalej nasledovala opäť jedna zo stálic festivalu, hard rockoví Humenčania Mahagon. Osobne na nich oceňujem hlavne to, že hrajú výlučne vlastné veci a žiadne covery. Pod pódiom dominovalo hlavne ich fanúšikovské jadro, prevažne ľudia z Humenného a okolia.

Za stálicu RPK sa s kľudným svedomím dajú označiť aj power metaloví Košičania Ravenclaw. Narozdiel od minulého roku tentokrát dorazili samozrejme bez hosťa (min rok ich hosťom nebol nikto iní ako Kai Hansen). Opäť sa dočkali skvelej odozvy od ľudí.

Jednotlivým členom nemám čo vytknúť, no celkovo pôsobili na mňa trochu unavene (vyčerpanosť od horúčav?). Podľa slov speváka Matta čoskoro môžeme očakávať aj nové piesne.

Po dlhej dobe sa do Sniny vrátila aj známa pop rocková slovenská banda Gladiátor. Pod pódiom sa zhromaždil veľký dav priaznivcov. Medzi prítomnými najväčší ohlas mali hlavne staré songy.

Český pesničkár Tomáš Klus bol určitým prekvapením. V súčasnosti je to pomerne populárny interpret, no otázne bolo aký bude mať ohlas pred sninským publikom. Našťastie to ho prijalo nesmierne kladne.

Okrem dobrého spevu aj hrania nás bavil aj tanečnými kreáciami a rôznymi vtipmi. Aj keď je to skôr popovejší spevák, jeho muzika mala čo povedať aj rockerom/metalistom. Počas hrania si stihol vybehnúť aj medzi ľudí.

Peter Nagy sa spolu s kapelou Indigo do Sniny vrátil po dvoch rokoch. V tej dobe sa im napriek počiatočným kritickým hlasom dostalo veľmi vrelého diváckeho prijatia. Rovnako tomu  bolo aj tentokrát.

Hity ako Chráň svoje bláznovstva, Aj tak sme stále frajeri spieval skoro každý a po každej piesni všetci nadšene volali Peťove meno. O druhom zmieňovanom hite Peťo povedal, že aj keď oň mali záujem aj nejaké politické strany nikdy ho nepredal.

Zlatým klincom druhého dňa bol samozrejme dvojhodinový koncert Nemcov Helloween v rámci turné Pumpkins United v špeciálnej zostave s bývalými členmi – Kaiom Hansenom (gitaristom a spevákom z rovnomenného EP a debutového albumu Walls of Jericho) a Michaelom Kiskem (spevákom z rokov 1986-1993).

V spomínanej zostave to bola druhá zastávka na Slovensku. Prvýkrát vystúpili koncom roka v Bratislave pred vypredanou Aegon Arénou. Sťažovať sa na nedostatok ľudí nemohli ani v Snine.  Na začiatok hádam nemohli dať inú skladbu ako Helloween (z albumu Keeper of the Seven Keys pt.1), ktorú spoločne zaspievali súčasný spevák Andi Deris a spomínaný Michael Kiske.

Neskôr v ďalších piesňach sa vystriedali prakticky všetci, či už sólo alebo v kombináciách. Čo sa týka sólo spevu, tak Kai Hansen spieval trochu pomenej. Ako sólo spevák si hlasivky namáhal iba pri jednom medly (úryvky skladieb Starlight / Ride the Sky / Judas) a celej piesni Heavy Metal (is the Law).

Celá kapela si prítomnosť v Snine nesmierne pochvaľovala.  Zo začiatku bol menší problém so zvukom, neskôr sa to však upravilo. Spestrením vystúpenia bola asi najmasívnejšia svetelná show za celý večer, obrazovka s animáciami a pri úplne záverečnom songu (veľhit I Want Out) medzi divákov lietali lopty s motívom Helloween.

Aj piatok bol nesmierne vydareným dňom. Helloween ako hedliner bol jednoznačne dobrou voľbou a aj ostatní vystupujúci. Rovnako ako v prvý deň nechýbala ani výborná návštevnosť a skvelá atmosféra.

Pokračovanie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *