Máte radi kvalitný doom/gothic metal spojený so zaujímavými textami (konkrétne vesmírnou tematikou)? Potom by vám určite nemala ujsť novinka talianskej kapely Labyrinthus Noctis s dlhočizným názvom Opting for the Quasi-Steady State Cosmology. Daná formácia pochádza z Milána a funguje od roku 2002. Ak chcete vedieť viac, prečítajte si nasledujúci rozhovor s basáčkou Sin:
Zdravím. Labyrinthus Noctis prednedávnom vydali album Opting For the Quasi-Steady State Cosmology. Na úvod by som ťa poprosil o nejaké základne info o procese jeho vzniku.
Sin: Zdravím všetkých čitateľov, volám sa Sin, som basgitaristka v skupine Labyrinthus Noctis a skutočne som vďačná za toto interview. Na albume sme začali pracovať približne dva roky pred jeho vydaním. Jedná sa o sumár našich myšlienok a pocitov smerom k vesmírnej tematike, pretože sme do danej témy všetci maniaci. Každý člen prispel k finálnej podobe tohto CD – tretej kapitoly, ktorá jednoznačne najlepšie vystihuje našu filozofiu. Tým pádom je možné počuť vplyv viacerých ľudí a ich osobné skúsenosti.
Mala nová speváčka Ivy veľký vplyv na novú nahrávku?
Sin: Hľadali sme speváka, ktorý by bol schopný a ochotný podieľať sa na našej tvorbe. Hneď, ako sme prvýkrát počuli promo nahrávku, ktorú nám poslala Ivy, tak nám bolo jasné, že sme našli tú pravú. Zapadla úplne perfektne do konceptu a myšlienok, ktoré OFTQSSC predstavuje.
V čom boli najväčšie rozdiely medzi OFTQSSC a vašimi predchádzajúcimi albumami?
Sin: QFTQSSC je niečo ako nové zrodenie priamo do dospelosti, ku ktorej sme dospeli skúsenosťami získanými za posledné roky. Nejedná sa len o otázku žánrov, ale aj o to, že sme sa z čisto metalových vôd posunuli do viac progresívnych.
Teraz lietame medzi rôznymi štýlmi ako electro/doom/alternative metal. Ale, ako som povedala nejedná sa len o zmenu v žánroch, dosť výrazne sa zmenil aj spôsob, akým pristupujeme ku skladaniu piesní.
Mohla by si povedať niečo viac o textovom koncepte albumu?
Sin: Na texty sa treba pozerať ako na metafory. Väčšinou sa jedná o myšlienky v novom začiatku vesmíru – kozmológia, filozofia a mytológia. V princípe sme svedkami tancu planét, tak ako o ňom hovoril Platón.
Tento tanec vytvára úplne všetko…. prechod rozdielnych planét predstavuje zároveň aj rozdielne udalosti a zážitky, s ktorými sa ako ľudia stretneme. Niekedy okolo seba prejdú, inokedy sa zrazia a niekedy prejdú okolo seba vo veľkej vzdialenosti, že sa ani nemajú možnosť vidieť. Ako som povedala, metafora na ľudský život. 🙂
Na albume sa taktiež nachádza cover piesne Padre davvero od Mia Martini. Prečo ste sa rozhodli práve pre túto skladbu?
Sin: Rozmýšľali sme nad viacerými songami od talianskych progresívnych kapiel z 70.-80. rokov, napríklad PFM, Area… keď sme prijali Ivy, ako speváčku, bolo jasné, že sa perfektne hodí práve pre pieseň od Mia Martini a samozrejme dlhujeme Mimi obrovský rešpekt. Padre davvero je skvelá skladba, avšak samozrejme sme pridali aj niečo vlastné, hlavne teda doom časti.
Vaša kapela hrá skvelý mix žánrov, ako gothic, doom, electro…. Kto je hlavným autorom hudby?
Sin: Náš skvelý gitarista Moreno je náš „demiurgo“ kompozičnej práce. Práve on je náš hlavný skladateľ, aj keď každý z nás prispieva k skladaniu, Moreno spraví gro práce. Prináša najviac nápadov, s ktorými potom spoločne pracujeme a každý člen napíše svoje party. Sme skvelá rodina a každá pieseň je ako naše dieťa, ku ktorého výchove prispel každý z nás.
Je možné, že by ste navštívili aj Slovensko?
Sin: To by bolo skvelé! Ak dostaneme pozvanie, tak určite prídeme veľmi radi. 😉
Ste fanúšikmi fyziky, astrofyziky aj vo vašom súkromnom živote?
Sin: Samozrejme, že sme. Ako je možné vidieť aj na našich textoch, všetci sme skutoční maniaci do astrofyziky- veľký tresk, vesmír, čierne diery, kvázi – stacionárny stav kozmológie…. taktiež sme schopní stráviť hodiny debatami o rôznych teóriách.
Len pre zaujímavosť, pocta kozmonautovi Vladimirovi Komarovovi je taktiež spojená s myšlienkou rastúceho vesmíru a my sme hercami v tomto divadle. Naše životy sa vyskytujú v neznámom priestore a my sme súčasťou tohto výnimočného sveta plného nekonečna.
Ako si spomínaš na hudobné začiatky v Labyrinthus Noctis?
Sin: Wow, Labyrinthus Noctis vznikol pred 15 rokmi v Miláne. 😉 Moreno, Ark a Aeb sa poznali z iných metalových bánd milánskeho undergroundu. Labyrinthus Noctis bol jedinečný už od začiatku. Kapela koncertovala po celom severnom Taliansku a vzniklo veľa priaznivých recenzií. Naša scéna je skvelá a dostalo sa nám vrelého prijatia. Bolo na nás niečo divné (v pozitívnom zmysle) už od začiatku.
Ľudia môžu vidieť červenú a čiernu farbu všade na pódiu, pásky na Arkovom tele, a vôbec celá scénická výstava majú svoje opodstatnenie a význam. Vydali sme dva albumy, pričom jediní členovia, ktorí boli na oboch boli práve Moreno, Ark a Aeb, to sú zakladajúci členovia.
Prvá zmena nastala v roku 2012, keď som sa pridala ku skupine a začali sme koncertovať s Io.01, mechanickou bábkou ako spevákom, a potom sme nahrali video k Solaris. Potom prišla logicky potreba nahrať ďalší album. A nastala ďalšia zmena, z mimozemšťana sa stal človek – prijali sme Ivy, ako speváčku.
Ako už bolo povedané, kapela existuje 15 rokov, v čom sú najväčšie rozdiely v metalovej scéne za tie roky?
Sin: Za tých 15 rokov sme prešli niekoľkými zmenami. Prvá sa týka zmien v zostave. Moreno, Aeb a Ark sa podieľali na všetkých albumoch. Prvé CD nahrali spoločne so speváčkou Lunou a Chiarou ako basgitaristkou. Keď som sa presťahovala z Ríma, okamžite som kontaktovala Morena, ktorého som poznala prakticky už od vzniku kapely.
Sľúbili sme si, že jedného dňa budeme spolu hrať. A stalo sa, keď si Moreno uvedomil, že som v Miláne, zavolal ma na stretnutie s ostatnými členmi, a ja som sa stala súčasťou kapely. Už po pár týždňoch sme začali hrať naživo. Bol to nový začiatok. A teraz prišiel tretí album, ďalšia zmena. Zmena však prišla ešte pred Ivy. Nemohli sme ostať v čisto metalových vodách. Občas sme experimentovali s doom a elektronikou, ale to však nebolo to pravé, čo by sme chceli dať na album.
Presunuli sme sa preto do viac progresívneho smeru, čím sme zahrnuli doom, elektro, symfonic, nejaký folk. Ak budeš pozorne počúvať, tak dokonca nájdeš aj funky! Niekto by mohol povedať, že sa jedná o avantgardu. Sme Labyrinthus Noctis a spolu rastieme. To je to, o čom sme snívali. Ďalšia zmena: mimozemšťan verzus človek. Ako som už povedala, Ivy nahradila robota Io.01, ktorý fungoval v kapele v rokoch 2012 – 2018. Stále však ostal po boku Ivy.
Ďalšia zmena je aj v našich textoch. Dospeli sme a rovnako aj texty. Zážitky z minulosti, ale aj budúcnosti majú veľkú rolu v našej filozofii. Zmeny sa nachádzajú v nás a my ich pretavujeme do našej hudby.
Mohla by si povedať niečo o metalovej scéne v Taliansku?
Sin: Naša scéna je stále žijúci organizmus. Skupiny ako Lacuna Coil hrajú po celom svete a dokazujú, aká skvelá je naša scéna. Môže to byť náročné, pretože trh prechádza viacerými ťažkosťami, niektoré kluby pozanikali. Všetky kapely sa však týchto zmien neboja, skôr naopak, čelia im a trúfam si povedať, že vyhrávame. Nech žije náš metal!
Tak, to bola posledná otázka, ďakujem ti veľmi pekne za odpovede a zároveň by som ťa rád poprosil o odkaz pre našich fanúšikov 🙂
Sin: Ďakujem ti za túto príležitosť. A dúfam, že všetkých fanúšikov naša hudba osloví, a budete nás milovať. Rock On!
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.facebook.com/LabyrinthusNoctis
https://labyrinthusnoctis.bandcamp.com/
https://www.youtube.com/user/labyrinthusnoctis
