Hrať v dnešnej dobe hudbu s označením progresívna nie je už ničím extra výnimočným. Veď uznajte sami, každý aj priemerný fanúšik rocku a metalu by vedel vymenovať hneď niekoľko kapiel z daného žánru. Čo je však už väčšou raritou, tak sú skupiny, ktoré dávajú označeniu progresívny úplne nový rozmer a veci dotiahnu až do extrému (v dobrom slova zmysle). Tak ako aj v prípade Talianov z Labyrinthus Noctis, ktorí si pre fanúšikov pripravili svoj tretí album s krkolomným názvom Opting For the Quasi – Steady State Cosmology (ďalej už len OFTQSSC).
A už hneď úvodná, Reaching The Last Scattering Surface, mi dá za pravdu. Melancholický rock-doom-electro-folk-progresívny a neviem čo ešte vycibrený 7 minútový song dokazuje, že aj kompozične vystavaná, a dosť na posluch náročná hudba môže byť atraktívna. Vo výsledku tak dostávame kvalitný žánrový mix, ktorý v nás vyvoláva miernu melanchóliu, avšak stále je nesmierne príťažlivý a je viac než ťažké nepodľahnúť mu úplne.
Tu treba pochváliť aj novú speváčku Ivy, ktorá predvádza svoj rozsah s nesmiernou eleganciou. Plus fyzikálna tematika je pre fanúšikov danej kráľovskej vedy len bonus. Čiže aj pre mňa. V danom trende potom pokračujeme skrz na skrz celým albumom, čo znamená vo všetkých dvanástich piesňach + čisto inštrumentálnom folk songu Hydrocarbon Lakes, ktorý mimochodom radím medzi to najlepšie na OFTQSSC. Za zmienku taktiež určite stojí aj cover známej piesne Padre Davvero od Mia Martini, s ktorým sa však kapela popasovala viac než obstojne. Zároveň by však bolo dobré dodať, že čo sa hudobnej stránky celého albumu týka, skôr budú plesať srdcia rockerov a progresívcov ako srdcia ortodoxných fanúšikov tvrdého, a extrémneho metalu.
Aj keď človek nikdy nevie, pretože Labyrinthus Noctis si pre všetkých pripravili 13 skvelých songov, kombinujúcich množstvo žánrov od výmyslu sveta, pričom žiadna pieseň nie je taká ako tá predchádzajúca. Samozrejme, občas aj pán gitarista Moreno pritvrdí, ale ako som už povedal, skôr očakávajte progresívny rock s prvkami electro, doom melanchóliou, občas troškou folku.
Čo je však viac než isté je to, že LN využili každú jednu ponúknutú sekundu na vytvorenie výbornej a nadčasovej hudby. A to nemusíte byť ani fanúšikom fyziky.
Lineup
- Ivy – spev
- Moreno – gitara
- Sin – basa
- Ark – klávesy
- Aeb – bicie
Hostia:
- Chiara Tricarico – spev (2)
- Oxana Shenchenko – spev (rusky, 7)
Tracklist:
- Reaching the Last Scattering Surface
- Cygnus X-1
- M E L A N C H O L I A
- Negentropy
- Lament of Melusine
- Linear A
- Kosmonaut Vladimir Komarov
- Amborella Trichopoda
- Noctis Labyrinthus
- Hydrocarbon Lakes
- Kiss the Scorpion, or the Ballade of Lilith And Mars
- Wings of Honneamise
- Padre davvero (Mia Martini cover)
Rok vydania: 2018
Vydavateľstvo: Vomit Arcanus Productions
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.facebook.com/LabyrinthusNoctis
https://labyrinthusnoctis.bandcamp.com/
https://www.youtube.com/user/labyrinthusnoctis
Hodnotenie: 6/6