Alkymist – Sanctuary

Poviem to narovinu, na základe skladieb z predchádzajúceho albumu som sa nijak výrazne na novinku Sanctuary, z dielne týchto dánskych „alchymistov“, netešil. Opäť raz som sa tak presvedčil, že predsudky sú v živote vo väčšine prípadov zbytočnosť a možno kvôli nim prichádzame o veľmi veľa zaujímavých skúseností a zážitkov.

Alkymist ma totiž svojou novinkou zobrali na mimoriadne zaujímavý výlet do škandinávskej nátury, pohľadu na spoločnosť a neduhy v nej. Bola to aj exkurzia do spirituality inšpirovanej severským ponímaním sveta. A ešte jeden zaujímavý poznatok si odnášam z tohto diela. Je veľmi dôležité vedieť pracovať s dramaturgiou skladieb na albume, tým by som možno začal.

Hudba na ostatnom diele týchto dark metalistov (je zbytočné to charakterizovať ako blackened doom), vyžaduje pozorného a trpezlivého poslucháča. Ak je niekto vysadený na rýchle tempá, nech sa ani nepokúša preniknúť do tajov ich umenia. Stredné a pomalé tempá skladieb by ho utýrali. Práve v nich sa však naplno rozvíja poetika a hudobné myslenie kvarteta Bjorneg, Krey, Luke a Morthorst. Prvé dve skladby – Oethon a The Dead sú na úvod ťažký náklad. Dramaturgická šikovnosť sa prejavuje hneď pri treťom treku – S.O.Y., ktorý poslucháča na moment vyslobodí zo zajatia temných ponurých tvrdých pasáží, ešte podkreslených distortion basovou linkou. Ťažkopádnosť im dodáva aj celkové podladenie tuším až niekde k „H“, takže si to viete dobre predstaviť, čo sa na vás valí. Podobné uvoľnenia sú na albume 3 a preto nakoniec zistíte, ako krásne ste ním preplávali a čo všetko ste zažili.

Tu sa dostávame k atmosféram a odkazu albumu Sanctuary. Nechcem tvrdiť, že sú originálne, ale to namiešanie samotných nástrojov, vokálu a atmosfér pôsobí naozaj neobvykle. Nejde pritom o žiadne prvoplánové blackmetal nálady, len aby bola nejaká „melodika“. Veľmi múdro pracujú s vystavaním každej jednej skladby a aj keď ide často o 5 a viac minútové songy, nestihnú vás nudiť. V tejto súvislosti mi prišli na um diela Edge of Sanity, kde eposy Crimson I. a II. pútali moju pozornosť celých viac ako 40 minút a človek sa stále tešil na pokračovanie.

Raz darmo. Škandinávsky metal – špeciálne švédsky a dánsky má svoj vlastný ksicht. Pre mňa naj skladbou druhého radového albumu Alkymist je jednoznačne predposledná Astral Haze. Určite si však každý fanúšik tvorcov vychádzajúcich z doom metalu bude vedieť medzi 8 trackmi vybrať.

Končí sa posledná vec s názvom Warkeeper. Jednoduchý melodický odkaz na záver v trvaní necelých 3 minút, zhrňujúci v jednoduchej linke všetko to, čo ste zažili v predchádzajúcich 7 skladbách. Tak ako som sa v úvode „netešil“ na druhú radovku Sanctuary, teším sa o to viac na tretí album Alkymist.

Lineup:

  • Peter Bjørneg – spev
  • Stefan Krey – gitary
  • Kaspar Luke – basa
  • Philip Morthorst – bicie

Tracklist:

  1. Oethon
  2. The Dead
  3. S.O.Y.
  4. Draugr
  5. Gust of War
  6. Desolated Sky
  7. Astral Haze
  8. Warkeeper

Rok vydania: 2020

Vydavateľstvo: Indisciplinarian

Youtube ukážka:

Linky:
https://www.facebook.com/alkymist
https://www.alkymist.bandcamp.com

Hodnotenie: 5/6

Páčil sa ti tento článok?
  •  
  •  
  •  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.