Legendárna kapela Progres 2 sa vrátila do Prešova
K starým rockovým legendám mám veľký rešpekt. Hlavne takým, kde hrajú už postarší páni, ktorí majú energie na rozdávanie. Takouto legendou sú nepochybne aj českí Progres 2. Ako názov napovedá, táto kapela hrá progresívny rock. Na scéne sú od konca 60. rokov. Začiatkom marca sa vydali na malé slovenské turné. Piateho marca zahrali v Nitre a o dva dni nato v Prešove.
Udalosť sa konala v jednom z najznámejších tamojších klubov – v Stromoradí. Ten je známy hlavne skvelou akustikou. Miernym prekvapením bol však charakter koncertu. Pravdepodobne sa očakávalo hlavne postaršie publikum, preto sa tam sedelo.
No príjemne prekvapili dve veci:
- miesto na sedenie bolo na sto percent zaplnené (a niektorí ľudia aj stáli);
- v publiku sa objavili aj mladšie ročníky;
A ide do tuhého
Hneď ako Páni Muzikanti vyšli na scénu, tak si frontman Pavel Váně zavtipkoval, že ešte v šatni hútali, kedy naposledy hrali v Prešove. Pravdepodobne to bolo niekedy ešte v 80. rokoch.
Potom spustili dlhočizné intro a začalo sa hrať. Prvou skladbou bola staručká Nech je být. Daná vec vznikla v roku 1983 a nepatrí medzi najznámejšie „progresácke“ veci. Napriek tomu ju ľudia odmenili búrlivým potleskom.
Najväčší ohlas mala Země 2555, ktorou začali blok skladieb z legendárneho albumu Dialog s Vesmírem. V nasledujúcej Píseň o Jablku naplno prejavil svoj talent Zdeněk Kluka – kde ukázal, že okrem bicích, spevu a ,,řevu“, zvláda aj ,,čarovnú flautu“. Flautu využil neskôr aj v ďalších piesňach. Milo ma prekvapilo aj zaradenie mojej (a dnes aj dosť aktuálnej) srdcovky Odlet.
Nehralo sa len zo starých vecí – nechýbali ani piesne z platne Tulák po Hvězdách (2018). Pavla potešili aj viacerí prítomní, ktorí potvrdili, že vlastnia jednu jej kópiu. Odznela aj úplne nová vec z chystanej novej nahrávky (jej vydanie je plánované na tento rok).
V setliste nechýbala ani Třetí kniha džunglí – samozrejme, najväčšie ovácie získala klipovka zaspievaná klávesákom Romanom, Muž který se podobá odvrácené straně Měsíce.
Pavel a ostatní sa nebáli ísť ani veľmi hlboko do histórie, siahli aj po Ptáčníkovi z debutu Barnodaj (1971). Tu pôvodne spieval ich vtedajší, bohužiaľ dnes už nežijúci basák Emanuel Sideris. V Prešove ju zaspieval Zdeněk.
Napriek roku svojho vzniku mala čo povedať aj dnes.
Po klasike, Planéte Hieronyma Bosche II prišiel koniec. No vrátili sa a zahrali ďalšiu klasiku – Mauglí a novšiu vec Svět se příliš roztočil. Hoci spomínaná pieseň vznikla počas COVIDU a Páni si mysleli, že po konci pandémie ju už hrať nebudú. No bohužiaľ je aktuálna aj dnes.
Potom nastal úplný koniec. Avšak muzikanti boli veľmi ochotní, každému z prítomných podpísali nahrávky alebo sa vyfotili.
Záverečné zhrnutie
Aj koncert, pri ktorom sa sedí, môže mať svoje čaro. Ak sa spojí dobrá muzika, skvelá akustika doprevádzaná peknou svetelnou show, tak prečo nie. Určite mi dá za pravdu každý, kto navštívil túto akciu.
